Lusitania - 18 minút strachu

Potopenie Lusitanie - 18 minút strachu

7. máj 1915

Meredith sedela v bare a čítala noviny. Noviny ktoré si kúpila ešte v prístave, no čítala ich až teraz.

,,Ako inak" povedala si keď si prečítala správu o tom, že nejaký bohatý bankár opúšťa manželku kvôli nejakej mladšej. Meredith. Nina, Meredithina staršia sestra čítala nejaký román a čas od času prehodila nejakú poznámku k hrdinom z knihy.

,,Kedy budeme v Londýne" spýtala sa Nina s tvárou stále upretou do knihy.

,,Neviem," odpovedala Meredith a pozerala von oknom, ,,ale pokiaľ viem už by sme mali byť blízko Britských ostrovov."

,,Bodaj by sme už boli doma. Nebaví ma to tu." Zašepkala si pre seba Nina.

,,Idem na palubu." Oznámila Meredith a už sa aj zdvihla. Nina jej ešte niečo povedala, ale Meredith ju už nevnímala. Sestru mala veľmi rada, ale keď už začala frflať a ľutovať sa, Meredith sa rýchlo vyparila. Na palube bolo rušno. Všetci pripadali Meredith akýsi nervózny.

,,Čo sa tu deje?" opýtala sa nejakej ženy. Žena bola síce zhrbená so strhanou a unavenou tvárou, ale veľmi stará byť nemohla.

,,Nemci. Nemci vyhlásili vojnu. Okolo Britských ostrovov je vojnová zóna. Nemci hrozia, že každá Britská loď, ktorá tadiaľto prejde bude potopená."

,,Ale Nemci vyhlásili vojnu Anglicku a Lusitania je americká loď, nie Britská. My len ideme do Britského prístavu. Sme civili, nemáme na lodi žiadne zbrane, či vojakov" Meredith si spomenula, že počula niečo o Nemcoch a ich ponorkovej vojne. Žiadnu veľkú pozornosť však tomu nevenovala. Zatiaľ Nemci potopili len dve malé lode, a aj to Britské. Američania sú neutrálny štát. Nič nemajú s európskou vojnou v ktorej bojuje temer každý európsky štát. Stará žena len pokývala hlavou, akoby chcela odohnať myšlienku a niekam odišla. Meredith sa rukami zaprela o zábradlie a zadívala sa do diaľky.

,,Čo to....?" povedala si pre seba keď v diaľke uvidela niečo, čo nevedela identifikovať. Vyzeralo to ako plutva, no potopilo sa to skôr ako si to stihla Meredith dobre obzrieť.

,,Asi nejaká veľká ryba" opäť si šepla a ďalej sa tím nezaoberala. Bola smädná a navyše začínala pociťovať aj hlad. Vybrala sa do podpalubia, ale vtedy začula strašný náraz a razom sa ocitla tvárou na zemi. Zo všadiaľ bolo počuť krik, prosby čí kliatby.  Zdvihla tvár a pokúsila sa postaviť na ubolené telo. Sukňu mala na spodku úplne roztrhanú. Prvé na čo jej padol pohľad bola mladá asi 25 - ročná žena, ktorá kričala a trhala si vlasy. Celá bola od krvi. Žena sa však ako mávnutím čarovného prútika upokojila a usmiala sa. Pozrela na nebo a potom spravila krok do prázdna. Jej telo spadlo do ľadovej vody. Meredith k nej len natiahla ruku, aj keď vedela že jej už nepomôže. Opäť sa pokúsila postaviť a tentokrát sa jej to už podarilo. Niekde ležali bezvládny ľudia, z inokadiaľ bolo počuť plač, či motlidby. Meredith s vypätím všetkých síl prinútila nohy dať sa do pohybu. Zbehla do podpalubia a poohliadla sa po známej tvári. Nikde nevidela sestru. Pribehla k stolíku kde ešte pred pár minútami Nina veselo frflala. Pri stole ležalo telo Meredithinej sestry.

,,Drahá" šepla Nina a rukou sa letmo dotkla sestrinej tváre.

,,Už som tu" povedala a stiahla si sestru do náručia. Pár minút ju držala, keď pocítila, že má v náručí len mŕtve telo.

,,Nina?" povedala a zložila sestru na zem.

,,Nina!" vykríkla ráznejšie a začala sotva 27 ročnou ženou triasť. O chvíľu jej však došlo, že to je zbytočné.

Pohladila sestru po tvári, vyzliekla jej sako a zakrila ním Nininu tvár. Okolo nej ležali ďalšie mŕtve telá. Tí čo žili už boli na palube a snažili sa dostať nejako z lode. Meredith vybehla opäť na palubu. Poobzerala sa a zbadala že v kapitánskej búdke je stále kapitán lode. Meredith neváhala a rozbehla sa ku kapitánovi. V polovici cesty ju však strašná bolesť v členkoch, donútila kľaknúť si. Meredith sa však opäť postavila a krívajúc dobehla až do kapitánskej búdky.

,,Čo sa stalo?! Čo mal znamenať ten tresk, ktorý zabil mnohých ľudí a ďalších zranil?!"

Kapitán jej neodpovedal. Len stále pozeral prázdnym pohľadom kamsi pred seba.

,,No tak, pán Turner!" skríkla Meredith najsilnejšie ako vládala a postavila sa bližšie ku kapitánovi.

,,Torpédo," povedal asi 50 ročný muž, ,,vypálili do nás ..." kapitán nestihol dopovedať, pretože ho rovnako ako Meredith hodilo o zem. Ďalší výbuch.

,,Nemci. Zaútočili na americkú loď! Odíďte kým je čas!" skríkol kapitán, keď sa ako-tak pozbiera a pozrel na Meredith uslzenými očami.

,,Moja Lusitania pôjde ku dnu..." zvreskol a vyzeral ako nepríčetný. Podišiel ku kormidlu a pevne ho uchopil.

,,Ale prečo? Prečo to znovu buchlo?! Tí nemecký... vypálili do nás ďalšie torpédo?"

,,Nie", kapitán sa otočil na Meredith. ,,Mali sme v najspodnejšej palube muníciu! Nemci nás pokladali za vojnovú loď! Moja Lusitania pôjde ku dnu a ja s ňou, ale vy choďte. Možno sa zachránite." povedal a otočil sa na Meredith opäť tím skleneným pohľadom. Meredith pochopila že nemá význam prehovárať starého morského vlka.

,,Boh vám žehnaj" šepla, spravila malý znak krížu a vybehla opäť na palubu. Niektorý ľudia sa tlačili do záchranných člnov, iný len obďaleč rezignovane postávali. Meredith sa rozpamätala. To o čom si myslela že je nejaká ryba, bola ponorka.

,,Tu je munícia?" opýtala sa akéhosi námorníka, ktorý mal na pleci niekoľko hviezdičiek.

,,Toto sme nechceli" šepol a poobzeral sa po palube kde nastal úplný chaos.

,,Len ženy a deti. Najprv ženy a deti! Nepočujete ma, do pekla?!" Kričal mladý dôstojník, no nikto ho nepočúval. K člnom sa tlačili muži, ženy, dokonca aj zvieratá. Nikto nechcel skončiť v tejto lodi. Meredith zbadala v kúte nejaké malé dievčatko. Stálo nad mŕtvym telom, ktoré bolo také roztrhnuté, že sa nedalo poznať či je to žena či muž.

 Meredith k nej pribehla a pohladila ju po líci.

,,Mama" povedalo dievčatko a ukazovák namierilo na dotrhané telo. Meredith si ju vyhodila do náručia a vbehla do davu, ktorý sa tlačil do člna.

,,Vezmite ju! Je to len dieťa." Prosila Meredith mladého dôstojníka, ktorý už chcel pustiť čln na more.

,,Dajte mi ju" povedal a pomáhal dievčatku do člna. Lusitania sa vtedy prudko naklonila do ľava a mnohý čo stáli na kraji paluby, kde bolo odtrhnuté zábradlie skončili vo vode. Mladý dôstojník i s malým dievčatkom skončili vo vode.

,,Nie!" skríkla Meredith, ktorá sa v poslednej chvíli chytila stĺpa a preto zostala na palube. Videla ako sa malému dievčaťu podarilo vynoriť. Dôstojník toľko šťastia nemal. Meredith sa rozbehla k akémusi mŕtvemu telu, stiahla z neho vestu a natiahla si ju na seba. Postavila sa na kraj paluby a pevne sa chytila zábradlia. Nadýchla sa a skočila do vody. Vďaka plávacej veste sa jej podarilo dostať na hladinu.

,,Poď sem" povedal dievčatku a strhla si ju do náručia. V diaľke uvidela nejakú dosku. Pravdepodobne z člna ktorý sa dostal pod lodnú vrtuľu. Meredith s dievčatkom v náručí doplávala k doske a pomohla dievčaťu na dosku. Sama pritom zostala v ľadovej vode. Lusitania sa naklonila doprava a nachvíľu sa tak vyrovnala. Tí ktorý na nej ešte ostali rýchlo spúšťali dva zvyšné člny na vodu. Bohužiaľ sa na ne nie všetci zmestili. Prednosť mali bohatý a významný.

,,Ako sa voláš?" spýtala sa Meredith dievčatka a otočila k nej tvár.

,,Kristínka" odpovedalo dievča s drkotajúcimi zubami.

,,Dobre Kristínka. Povedz mi niečo o sebe, hm?" Dievčatko začalo s rozprávaním. Meredith ju síce nepočúvala, ale rozprávanie nedovolilo Kristíne zaspať. Meredith totiž vedela, že ak malá zaspí bude to už navždy.

,,Všetko bude dobré." Povedala Meredith a pobozkala dievča do vlasov. Možno je to pravda a možno len milosrdná lož. Meredith pozrela na miesto kde ešte pred chvíľou bola Lusitania. Teraz tam boli už len veľké kruhy vo vode. Nemecko si dovolilo siahnuť na americkú loď a zabiť stovky, možno tisíce Američanov a Angličanov. A to si USA iste nenechá. Tím si bola Meredith istá.

Všetky postavy sú vymyslené, ale tragédia Lusitanie sa skutočne odohrala. Jedinou postavou, ktorá je skutočná bol kapitán Turner. Zostal na kapitánskom mostíku až do konca napriek tomu sa ho podarilo zachrániť. Nemecká ponorka určite vypálila len jedno torpédo. To spôsobilo požiar v poslednej palube. To že druhý výbuch (ktorý sa skutočne odohral, ale nikto nevie prečo) bol spôsobený muníciou ktorá tam bola prepravovaná je len môj nápad. Vtedy bola totiž vojna v celej Európe a Lusitania bola určená hlavne ako vojnová loď, takže kto vie. Ďalší fakt je že od vypustenia prvého torpéda až po moment kedy sa Lusitania stratila pod hladinou oceánu prešlo len 18 minút. Kvôli Lusitanii sa dovtedy neutrálne spojené štáty pridali do vojny, ktorá sa tak stala celosvetovou vojnou - 1. svetovou vojnou. Keď sa USA zapojilo do vojny niektorý niesli plagáty so slovami: ,,Nezabudneme na Lusitaniu"