Nedomyslená transfúzia mojich pocitov...

PLNE nabité pušky

mieria na slnko-prásk-

a poloslepý obnažený motýl sa ani nepohol

len natahuje gamby k nebu hltá horúci dych...

TY šialená marcipánová ručička navoňaná ňadrom

jeho tykadla čo v kuse v zozipsovanej koži driemeš

Ja doškrabaný trombon stonám

Ona klikajúca sekerou pulzuje mu do srdca:

-prásk a pasúca sa anténa vo vetre

zachytila strelbu policajtových zvrhlých myšlienok.

zaschnuté flaky, podzemná garáž,olovená hviezda

len tak sa to tu mihoce po pred oči

rátam nekonečný počet svojich zozbieraných krokov

počítam že mám dost tak na dva roky

a dostanem sa s nimi bližšie k neurčitej

nedefinovatelnej samote-enter-

počujem plač medových kačičiek poliatych

magnetickou predkožkou infantilného stonu

operená bublina klamu líže lienkine chlpky

cítim jeseň

búrka sa už načisto vyluhovala

slnko vykrváca do zimy

neexistujúce more problémov sa ti opät

nenápadne vynorí-nauč sa plávat lebo ináč

zhrdzavieš na čisto!