(Z)mena "men(á)"

V poetovi drieme nahá bytosť v tme,
nech sa cíti jak breza bez šupín.

Opadnutá, lúč jahôd z koruny čerešne
vteká priamo do tela.

Prečo by mal spratať podrezaný krk
z čepele?

Prečo by mal zrátať roztrúsene omrvinky
zo zeme?

Nemal.

Tvor si , čo máš bez ohľadu a ohlasu,
je to tvoj otáznik keď snívaš.

Či pokryješ prúd kryštálov vyvierajúcich
z tvojho vaku vatou alebo blatom.

Rob to , po čom sa tebe kráča lepšie ,
konečne otvor veko! Nech sa „deti Sahary“
majú čoho napiť.

Každý pochod môžeme zmeniť na rozchod
alebo ten SEN slávny.

Prečo nie!

Keď veľa ľudí sloví moje prúdy no
Málokto ich splní.

Ani ja , chcem sa však zmeniť.