Krvavé slzy vlka-5.kapitola-Prvý odtieň strachu

,,Kde sú? Kde sú ostatní?" zopakoval som otázku opäť a šťukol som zapaľovačom. Upír sa znovu rozklepal.

,,Neviem, vážne netuším. Zabi, ma prosím," skuhral upír ďalej a zachvátila ho panika, keď som sa k nemu so zapaľovačom priblížil bližšie. Už vyše dvoch hodín som mu pálil kožu. A prečo som použil zapaľovač? Lebo zapaľovačom to tak dlho trvá, kým spálim každý kúsok kože. Okolie preťal ďalší zúfalý a bolestný krik. Začínal som si uvedomovať, že keď vtrhnem do hocijakého upírieho sídla alebo napadne hocijakú skupinu upírov, poznávajú ma po mene. Poznajú moju tvár. Pre upírov som sa začínal stávať nočnou morou. Dokonca aj posli, ktorí ma vyhľadávali, sa ma báli. Koľkokrát sa klepali a zakoktávali. Žeby som bol vážne tak beštiálny? No možné to je. Možno som za hranicou znesiteľnosti, ale sám som to rozhodne posúdiť nevedel.

Upír predo mnou mal strach a uháňal lesom ako o život. Hmm. Vlastne o život mu išlo. Napadlo mi pobavene, keď som ho štval ďalej lesom. Vedel som, že sa nesmieme dostať blízko mesta. Vedel som, že ho musím uloviť ešte v lese, lebo do mesta ho nasledovať nemôžem. Zrýchlil som beh. Jeho strach bol lákavý. Štvanie upírov bola polovica zábavy. Miloval som ich strach. A čo bola druhá polovica zábavy? Keď sa moje zuby zaborili do upírieho mäsa a krkom mi tiekla teplá krv. Asi na tej psychopatii premenených detí niečo bude. Musel som sa pre seba zasmiať a ešte som pridal do behu. Hoci sa mi páčilo toto štvanie a des mojej koristi, začali sme sa až nebezpečne približovať k mestu a tak som musel zaútočiť. Túžba po jeho mäse bola aj tak dosť lákavá a to hlavne keď som si spomenul na jeho lahodné nebijúce srdce. Stačili dva rýchle skoky a zvalil som ho na zem, upír vykríkol, keď som pazúry zaryl do jeho brucha a hrude rozdrapujúc ho na kusy. Rýchlo som sa dostal k srdcu, už pred nejakou dobou som zistil, že je priam delikátne. Kŕmil som sa upírovým mäsom a tak opantaný slastnou krvou som si neskoro uvedomil veľmi blízky pach vlkodlakov. Zdvihol som hlavu. Stáli neďaleko odo mňa a hľadeli na mňa a na to, čo zostalo z upíra podo mnou. Jedna z vlčíc si zdesene zakryla ústa rukou a pozrela bokom. Poznal som, že sú znechutení.

,,Christopher? Si ty to, čo stvoril Harper Darkmoon? Pýšiš sa priezviskom adoptívneho syna Darkmoona?" spýtal sa ma vlkodlak, ktorý bol najbližšie. Rýchlo som pochopil, že toto nie je jedna svorka, ale dve, bolo ich veľa na jednu a rozpoznal som dvoch dominantných vlkodlakov. Vodcovia zabijakov.

,,On je vážne blázon," započul som zo svorky, ale nevedel som určiť, kto to povedal. Premenil som sa a teraz som kľačal v krvavých zvyškoch upíra na všetkých štyroch. Uvedomoval som si, že som celý od krvi. Najviac od krvi som mal práve ústa a dlane. Pomaly som vstal.

,,Si Christopher Darkmoon?" spýtal sa ma čiernovlasý vodca, ale bolo jasné, že mu je pohľad na mňa nepríjemný. Druhý z vodcov sa opieral o strom, a ruky mal založené na prsiach. Nehľadel na mňa znechutene ako ostatní. Jeho pohľad nebol znechutený bol ,,súcitný?" Tú emóciu som musel rozoznať zle. Gaštanové vlasy mal roztrapatené vetrom a v zelených očiach, bol ten podivný a bezdôvodný súcit. Určite to bol súcit, ale prečo? Ja nepotrebujem, aby ma niekto ľutoval! Mal som chuť sa mu vrhnúť po krku. Ako vlastne chutí krv a mäso vlkodlakov. Nikdy som neokúsil, žeby som to skúsil, až mi nabudúce vlkodlačí posol donesie list. Nejaký obranca nebude nikomu chýbať a nezistia, že som to bol ja. Mohla ho niekde napadnúť skupina upírov a on to nezvládol.

,,Ja som Demeter a toto Samuel, sme vodcovia svoriek Kaspia a Zermdo," povedal a ukázal na seba a následne na vlkodlaka opretého o strom. Ten s tým súcitným pohľadom
neprestával a to ma dráždilo. Nevidel som iných vlkodlakov už tri roky, teda okrem obráncov s listami, ale svorky nie a tak som si pripadal trochu nesvoj, asi hlavne preto, že som ktovie prečo čakal útok. A možno to bolo kvôli tomu, v akej situácii ma prichytili. Vlkodlaci síce upírov lovia, ale ich mäsom sa rozhodne nekŕmia. ,,Si Harperov adoptívny syn?"

,,Myslím, že sa pýtaš na niečo, čo vieš," odvrkol som nepriateľsky. ,,Ale pre pokoj tvojej duše, áno som."

,,Toho upíra sme lovili dva dni," povedal potichu zeleno oký vodca a zamyslene pozrel len na nejaké zvyšky upíra, ktoré som mal pod nohami. Zaškeril som sa.

,,Ja asi tri minúty," povedal som s neskutočným pobavením a pohŕdaním. Išiel som tadiaľto a zacítil ho a tak som ho už ulovil. Nenechám ho predsa bežať. ,,Vy dva dni a to ste dve svorky."

,,Dávaj si pozor!" zvrčal Demeter a urobil naštvaný krok smerom ku mne. Cítil sa urazený. Zasmial som sa, priam psychopaticky, inak som sa vlastne už smiať ani nevedel a on zase cúvol. Musel som vyzerať ako blázon. Stál som vo zvyškoch roztrhaného upíra, pery od krvi ako aj zvyšok tela, plus ten môj smiech, no čo dodať.

,,Ideme smerom na západ, pridáš sa k nám?!" navrhol mi zeleno oký vodca a svorka hneď začala protestovať aj s Demeterom, ktorý rozhodne nesúhlasil, ale s takým ich postojom som sa rozhodol povedať áno, len preto aby som ich naštval.

,,Rád sa pridám na pár dní k vám," odvetil som a kútik úst sa mi pobavene zdvihol. Premenili sme sa a rútili sa na západ. Krv mi na kožuchu zaschla, ale mne to nevadilo, bol som na to zvyknutý. Už som si ani nepamätal, aký je to pocit bežať so svorkou. Aj keď sa mi stránili, cítil som ich okolo seba. Bola to príjemná zmena, uháňať lesmi so svorkou po boku. Zastavil sem sa až, keď už bola hlboká noc. Bol som uťahaný, lebo som tri dni nespal. Zastavili sme sa pri nejakých teplých prameňoch v horách. Podľa správania sa svorky, som zistil, že sem sa vracajú často. Popremieňali sa a boli uvoľnení, ako keby nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Ja som túto chybu nikdy nerobil, vedel som, že skupiny upírov sa môžu vynoriť z ničoho nič. Nevedel som si predstaviť, žeby som ja stratil ostražitosť.

,,Mal by si sa umyť," ozval sa za mnou hlas Sama. Vedel som, že tam je, počul som jeho kroky a cítil som ho. Otočil som sa. Stál za mnou aj s nejakou vlčicou. Vypadala, ako by trávila dlhú dobu na dovolenke v Grécku. Bola opálená, čierne vlasy jej siahli až k pásu a tvárila sa zvodne. Pozerala na mňa jemným škodlivým úsmevom a hypnotizovala ma hnedožltými očami. Jej oči boli aj v ľudskej podobe skoro vlčie. Nebála sa ma, naopak si ma zaujato obzerala. Všimol som si, ako jej pohľad zablúdil k môjmu lonu.

,,Tak poď," usmial sa na mňa zase tým šelmým úsmevom. ,,Naozaj potrebuješ vykúpať," chytila ma za ruku. Mal som nutkanie sa jej vytrhnúť, ale neurobil som to. Tie jej pohľady a úsmevy sa mi ale nepáčili práve preto, lebo som im nerozumel. Keď ma pritiahla k malému jazierku, ktoré v sebe držalo vodu vďaka kameňom a chcela mi zvliecť tričko, zovrel som jej ruku. Bolestne zasykla. Nebol som jemný. ,,Len som ťa chcela vyzliecť. Tie veci, treba tiež prepláchnuť a snáď sa nechceš kúpať oblečený," pustil som ju, načo si ona trochu dotknuto pošúchala zápästie, ale teraz som sa nechal vyzliecť. Keď mi začala rozopínať opasok a dávala mi dole rifle, žalúdok sa mi nervózne stiahol. Ale prečo? Sama zo seba zhodila veci. Prezrel som si krásne tvarované telo. Pevný zadok, pevné prsia, ploché bruško, zdalo sa mi, že jej sa môj záujem páči. Znovu ma chytila za ruku a ťahala ma do vody. Nechal som sa ňou oprieť o jeden z väčších kameňov. Voda okolo mňa sa hneď zafarbila krvou. Bree ku mne pristúpila a začala si naberať vodu do dlaní a umývať ma. Krvavá voda bola rýchlo odvádzaná preč dierami medzi kameňmi. Zo začiatku bolo to jej umývanie účelné, snažila sa zo mňa dostať všetku krv. Chvíľu jej to trvalo, ale podarilo sa jej to. ,,Teraz si opäť fešák," povedala mi do ucha a pritom svojej pery obtrela o moje líce. Mykol som sa a pozrel na ňu. Znovu sa na mňa zahľadela tak šelmo, ale teraz v tom bola aj akási zvrátená nevinnosť.  

,,Vieš, že si naozaj k nahryznutiu?" spýtal sa ma, keď po odstúpila a začala si obzerať moje telo. Najprv si ma obzrela a potom dlhší pohľad venovala mojim trenkám. ,,Veľmi pekný," oblizla si vrchnú peru. Môj žalúdok sa znovu zachvel a začínal som si pripadať zvláštne. Pokúsil som sa ten pocit odohnať, ale veľmi mi nepomohlo, keď siahla dozadu a rozopla si podprsenku, ktorú zahodila bokom. Zvýšil som opatrnosť, aj keď môj pohľad rozhodne jej obnažená hruď priťahovala. Dával som si ale dobrý pozor, aby som jej mohol kedykoľvek zlomiť väzy. Priblížila sa ku mne a ja som na ňu nepriateľsky pozrel. Zľakla sa môjho pohľadu, ale aj tak ma rukami začala hladiť po hrudi. Keď som si uvedomil, že mi je to príjemné a že mi neplánuje ublížiť, nechal som ju. Jej dlane zamierili na moje brucho, po chvíli ma prestala len hladkať dlaňami, ale pridala aj dlhé nechty, ktorými ma škrabkala. Cítil som, ako sa moje svaly uvoľnili a ja som privrel oči. Bolo to veľmi príjemné. Až keď mi jej ruka zašla pod trenky, zdesene som sa ju chytil za zápästie. Začal som strácať ostražitosť. Na moment som sa tak poddal jej dotykom, že ma mohla kedykoľvek zabiť. Odsotil som ju od seba.

,,Zmizni!" sykol som nepriateľsky. Prekvapene na mňa pozrela.

,,Čo sa deje? Urobila som niečo zle?" zažmurkala prekvapene. Nechápala moju prudkú reakciu. Ale ja som cítil vzrušenie a desilo ma to. Hovorte mi, že som cvok. Tá baba bola nádherná a jej plány so mnou boli jasné, ale ja som bol zmätený. Od svojich jedenástich som poznal len zabíjanie a lov. To, že vo mne vyvolala slasť, ma desilo. Lebo som cítil, že strácam silu a kontrolu nad sebou.  

,,Choď preč! Zmizni skôr, než ťa zabijem!" zavelil som jej. Ona vyskočila z jazierka a asi pochopila, že nežartujem, lebo utiekla medzi stromy. Oprel som sa o kameň a zaklonil hlavu. Ako som mohol byť tak neopatrný. Stratil som kontrolu, aj keď len na chvíľu. To sa viac nesmie opakovať. Tie pocity čo vo mne vyvolala, mi nedávali zmysel. Prečo som túžil tak veľmi sa jej dotýkať? Prečo som chcel, aby sa dotýkala ona mňa? Nie, toto sa viac nesmie opakovať. Nemôžem stratiť kontrolu. Nesmiem.

,,Chris?" prudko som sa otočil. Pri jazierku stál Sam. Počul som, že ku mne ide nejaký vlkodlak, ale necítil som sa ohrozene, ale až teraz som si uvedomil, že je to zelenooký vodca. To snáď nie je pravda. Zase som nedával pozor. Toto už nikdy nesmiem dovoliť, to Bree ma vyviedla tak z mieri. ,,Tu máš nejaké veci a...," položil na zem nejaké oblečenie a chcel pokračovať, ale ja som vyskočil z jazierka.