Krvavé slzy vlka-6.kapitola-Uvažoval si nad tým, čo ti na upírovi vlastne tak moc chutí?

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 4. októbra 2009
http://citanie.madness.sk/view-24716.php
Cítil som ich jasne. Nemohlo ich byť veľa. Odhadoval som len asi sedem upírov. Rodina vo vnútri už musela byť mŕtva hodiny. Až sem som cítil zápach ich mŕtvych tiel. Keď si ale ľudia vyberú chatu tak vysoko v horách a ešte k tomu tak zastrčenú, že najbližšie domy sú takých dvadsať míľ, tak to aj tak dopadá. Ani upíry nechcú svedkov. A ako sa vyhnúť svedkom? Jednoducho tak, že si vyberú ľudí, ktorí sa tak hlúpo odtiahnu od ostatných svojho druhu. Budem musieť políciu zmiasť. Žeby napadnutie medveďom? To by šlo a tu to nie je ani také divné. Medvede behajú aj dole k mestu.

Pomaly som sa začal vo vlčej podobe zakrádať smerom k chate. Do nosa mi udrel pach ľudskej krvi. Ten som poznal dôverne. Upíry sa ma nevšimli, keď som sa pomaly prikradol k oknu a nahliadol dnu. Videl som len časť z jedného zo skrvavených tiel. Nasal som vzduch a začal rozoznávať pachy. Neplietol som sa, v chate ich bolo sedem. Rozoznal som sedem rôznych pachov. Upíria krv. Cítil som ako sa mi v ústach začínajú zbiehať sliny. Už som sa tešil, kedy im do krku zatnem svoje tesáky a pekne hlboko. Započul som smiech. Pozrel som na oblohu. Mesiac som od stromov nevidel. Výhľad som mal na oblohu. Bol čierna ako moje oči a modravé hviezdy sa v nich blikotali.

Poslednýkrát som vdýchol pach tejto noci, pach blata, ľudskej krvi a upírieho mäsa. Urobil som dva kroky dozadu a prudko skočil cez okno do miestnosti so zúrivým vrčaní. Sklo sa rozbilo na márne kúsky a chvíľu po mne dopadalo na podlahu ako sklenený dážď.

,,To je vlkodlak! Bež Megan, bež!" ,,Rýchlo tadiaľto, Tomy!" ,,Nejdem ja sa toho prerasteného psa nebojím!" ,,Hlupák." ,,Tak poď, ty mizerné psisko!" počul som výkriky upírov a razom sa predo mnou jeden z nich týčil. Mal v ruke sekeru a prudko sa ňou po mne ohnal. Odskočil som dozadu. Vedel som, že v dome zostali len dvaja upíry, zvyšok sa dal na útek.

,,Tak poď," naznačil mi nech si pre neho idem. Skrčil som sa a naježil srsť, vrčal som a pomaly som sa k nemu krok po kroku blížil. ,,Kde máš svorku maličký?!" spýtal sa, posledné slovo zvrčal a opäť sa po mne ohnal sekerou. Len som trochu uhol do boku. Mohol som ho už zabiť, ale ja som sa v tom vyžíval, vedel som totiž, že ani jeho kolegovia mi ďaleko neujdú. A navyše bavilo ma to. Prudko som odskočil bokom, lebo do miestnosti sa vrútil druhý upír, ktorý sa rozhodol tu zostať a asi si myslel, že ho nevnímam, keď sa ku mne prikradne od chrbta. Skočil na mňa s dlhým kuchynským nožom. Uhol som do boku a upír skončil na kolenách, asi sa divil, ako som sa tak rýchlo dostal preč z toho miesta, lebo teoreticky, on by teraz mal na mne sedieť. Nemusel som byť nijaký génius, aby som vedel, že mi tým nožom plánoval podrezať krk, ako náhle na mňa skočí. Ibaže k jeho smole som odskočil a keď sa on ocitol na zemi, bol som to ja, kto na neho zozadu skočil, povalil ho na zem a roztrhal mu zozadu zubami krk. Konečne, moja obľúbená chuť krvi. Slastný pocit.

,,Ty hajzel!" zahnal sa po mne druhý upír zúrivo a ja som musel od mŕtveho upíra na zemi odskočiť. Ale upír so sekerou po mne neprestával útočiť, sekal sekerou hlava-nehlava. Rozhodol som sa to ukončiť. Už som ochutnal tú krv a teraz boli moje zmysli príliš vydráždené. Hoci som rád smrť upíra naťahoval, mal som tú nepríjemnú potrebu vždy sa s jedlom trošku pohrať, ale teraz, keď už v mojich ústach bola upíria krv, teraz, keď už som na chvíľu ponoril svoje zuby do upírieho mäsa, musel som toho grázla zničiť okamžite. Ja som to krvavé mäso potreboval súrne. Vrhol som sa po jeho ruke so sekerou a zaboril mu tesáky do predlaktia, sekera padla s buchotom na zem za výkriku upíra. Pazúry na prednej tlape som mu zaryl hlboko do brucha a trhol smerom von. Naskytol sa mi pohľad na črevá a zvyšok orgánov v bruchu. Nezaoberal som sa tým. Strhol som ho k zemi a posledný úder bol smrteľný už aj pre upíra. Síce som mu čeľusťami zovrel hrdlo, nezahryzol som tak hlboko, aby som ho zabil. Pravá predná tlapa sa zaborila hlboko do jeho hrude a vyrvala von to tak chutné srdce.

Netrávil som priveľa času kŕmením sa, musel som ešte dobehnúť zvyšok upírov, ktorí mali na svedomí túto skazu. Rýchlo som sa poobzeral, či nejaký človek nezostal na žive, ak by zostal, musel by som ho zabiť. To bola tá horšia práca vlkodlakov, aj pre nás bol hriech zabiť človeka, ale pokiaľ po útoku upírov zostala rodina na žive a nevedeli sme ich presvedčiť, aby to tajomstvo zachovali, museli sme zabiť ich a všetkých, ktorým to povedali. Našťastie sa to nestávalo často. Ľudia obyčajne, či už z vďačnosti alebo so strachu z nás mlčali. Ale na druhej strane, ja som nikdy nemal náladu sa s ľuďmi dohadovať a tak som vedel, že keby zostali ľudia živí pri takejto akcii mne, tak by som ich zabil. Nemal som nervy na to, aby som im trpezlivo niečo vysvetľoval a presviedčal ich, aby mlčali.

Rodina by mala byť päť členná. Cítil som päť rôznych druhov krvi. Problém, ale bol, že som našiel len štyri telá. Manželov a dvoch chlapcov. Z fotky, ktorú mala žena v peňaženke som zistil, že mi chýba malé dievčatko, mohla mať tak šesť, sedem. Odhadoval som podľa fotky. Najprv som musel nájsť ju, až potom som mohol začať vytvárať príbeh, aký sa tu asi mohol odohrať pre ľudí. Vyskočil som cez okno a rozbehol som sa lesom. Prvých štyroch upírov som našiel rýchlo a ľahko. Nerozdelili sa, ani nevymýšľali plán, ako ma zmiasť. Len jednoducho vydesene bezhlavo bežali v pred. Zabil som ich rýchlo, ani som sa nekŕmil, mal som dosť a navyše teraz som musel nájsť to dievčatko.

,,Bolo v dome aj nejaké dievčatko?!" spýtal som sa a držal som posledného živého upíra zo skupiny pod krkom. Nervózne preglgol a pozrel na mňa. Triasol sa na celom tele a jeho oči boli rozšírené desom.

,,Die... die... dievčatko?" dostal zo seba koktajúc a ďalej sa triasol.

,,Áno!" zvrčal som a pritiahol som si ho za tričko bližšie k svojej tvári, odhaľujúc zuby, aby pochopil, že to myslím vážne. ,,Tak bolo s tou rodinou aj malé dievčatko? Hovor! Zabijem ťa, tak či onak, ale keď mi to nepovieš, bude tvoja smrť bolestná. Povedz mi to a ja tvoj mizerný život ukončím expres."

,,Áno, áno bolo tam dievčatko," povedal upír rýchlo a prikrčil sa. ,,Bolo tam, malé, blonďavé, zelenooké dievčatko."

,,Výborne a teraz otázka najdôležitejšia," povedal som pomaly a dôrazne. ,,Kde je to malé dievčatko?"

,,Ja neviem, asi na povale. Dark si ju zobral, ja naozaj neviem," koktal rýchlo a jeho pohľad sa na mňa upínal stále tak vydesene. Ako inak, však? Ako inak sa pozerať na niekoho, kto vás má v pláne o chvíľu zamordovať a ani sa tým netají?

,,Kto je, Dark?" vyštekol som na neho, bolo mi jasné, že jeden z nich, len som netušil, ktorý a to, že som ho zabil, bol rozhodne problém, lebo som vedel, že dievča v dome nie je. ,,Ako vyzerá? Je tu s tebou?" ukázal som smerom k mŕtvym upírom.

,,Nie, nie Dark zostal v chate. Naposledy som ho videl utekať do poschodia. On má dlhé plavé vlasy a modré oči, mal na sebe červené tričko, keď...," viac nepovedal. Ja som sa totiž zahnal a roztrhal mu krk. Dark bude upír, ktorý sa oddelil od skupiny. Bežal do poschodia. Čo keď dieťa zobral zo sebou? Rozbehol som sa naspäť k chate a odtiaľ zahájil druhé pátranie. Skoro ma vystrelo, keď som našiel toho upíra, ani nie dvadsať míľ smerom od chaty. Zhodnotil som, že to musí byť blázon, keď sa nepokúsil o útek. I keď pri mne by bol viac ako len zbytočný, našiel by som si ho.

Keď som ho zbadal, držal v rukách malé dievča a kŕmil sa ňou. Zelené oči dievčatka ešte na mňa stihli vydesene pozrieť, než sa zavreli, keď upír do seba nasal ďalšiu jej krv. Bol za hranicou, zabil ju. Pustil malé telíčko a to spadlo na zem ako handrová bábika. Upír stál predo mnou hrdo. Obzrel som si ho. Mal plavé vlasy, ktoré mu zostrihané siahali až pod bradu. Keď mi ten upír povedal, že Dark má modré oči, očakával som obyčajnú modrú, ale ten upír nemal pravdu, Dark mal oči modré ako rozbúrené, tmavomodré more, až bili do očí. Týčil sa proti mne hrdo. Po brade mu stekal z úst jediný pramienok krvi .Mal na sebe tmavomodré rifle a červené tričko, ako tvrdil ten upír.

,,Predpokladám, že ti si Dark," povedal som po tom, čo som si ho obzrel. Jeho oči sa do mňa zarývali, mal som pocit, akoby sa mi snažil počariť. Tie oči pôsobili hrozne dezorientujúco.

,,Ja predpokladám," jeho hlas bol zamatový a jeho pery sa vykrivili len do jemného, skoro až zvodného úsmevu. ,,Že ty budeš zase Christopher. Premenené dieťa brata vlkodlačieho kráľa, adoptívny syn Harpera Darkmoona." Nadvihol som obočie. Poznal ma a predsa sa nepokúsil utiecť. ,,Cítil som ťa, keď si sa priblížil k chate. Legendy, ktoré sa o tebe šíria, sú až desivé pre tvorov noci. Pre tvorov ako som ja. Tvorov, ktorí potrebujú k životu krv."

,,Poznáš ma a aj tak si sa nepokúsil utiecť? Si totálny blázon alebo sa len pokúšaš umrieť?" spýtal som sa a posmešne som si ho obzrel. On sa začal smiať tichým, príjemným, zvonivým smiechom. Vtedy som započul cinkanie rolničiek. Dark zdvihol ruku a zmietol si vlasy z tváre, až potom som si všimol, že má na pravom predlaktí kopec rôznofarebných bavlniek a na nich visia rolničky, ktoré pri jeho prudšom pohybe cinkajú.

,,Práve preto, že ťa poznám, som sa nepokúšal utiecť. Načo, aj tak by si ma dohnal," mykol ramenami a zdal sa byť uvoľnený.

,,Fajn, tvoja voľba, mne si to rozhodne uľahčil. Nerád sa ženiem lesom ako taký magor," odvetil som a išiel som smerom k nemu.

,,Máš rád upírie mäso a krv a pochutíš si aj na mojom," vyhlásil a ďalej pevne stál čelom proti svojej smrti. Mal odvahu, to som mu musel uznať. ,,A vieš prečo ho máš tak rád? Lebo chuť ľudského mäsa a krvi je tak delikátna, prečo myslíš, že ju pijeme?" zasekol som sa a hľadel som na neho. Nebol som od neho ani na sedem metrov.

,,Čože? Čo to splietaš?" zvrčal som, lebo som tak nejako rozumel tomu, čo mi naznačoval a vôbec sa mi to nepáčil. Vôbec, ani trochu. Stál si tam, akoby som sa ho nechystal zabiť, bol úplne pokojný a jeho modrý mätúci pohľad bol inteligentný. Začínal som byť presvedčený, že mám čo dočinenia s veľmi starým upírom. Možno by som mal byť opatrnejší, aby ma niečím neprekvapil.

,, Uvažoval si nad tým, čo ti na upírovi vlastne tak moc chutí? Ty miluješ, keď sa tvoje zuby zaboria do upírieho mäsa a zbožňuješ, keď ti jeho krv tečie dole hrdlom. Je to opojné, slastné, si skoro zbavený zmyslov," usmial sa na mňa a ja som začínal mať strach. Bál som sa toho, čo mi povie. To, že som blázon, som už tak nejako tušil.

,,A ty vieš, prečo mi tak chutí?" neviem, prečo som sa ho to pýtal. Nechcel som to vedieť. Zdravý rozum mi hovoril, že to nechcem vedieť, ale zvedavosť vo mne vyhrala. Rolničky zacinkali, keď upír pohyb, ktorým zmietol svoje dlhšie vlasy za ucho, zopakoval.

,,Lebo ľudská krv je tak dobrá. Ochutnal si niekedy konkrétne človeka Chris, jedol si už jeho mäso? Pil jeho krv?" spýtal sa tým zamatovým hlasom a očami ma mámil. Odtrhol som od neho pohľad.

,,Nikdy by som neublížil človeku! Nie som také zviera ako vy!" zreval som po ňom. ,,Ja mám ľudí chrániť, nie ich zabíjať a za smrť človeka," ukázal som na dievčenské telo. ,,Ťa strestám, upír!"

,,Rozumiem," šepol potichu a pozrel na dievčinine telo. ,,Musíš zabiť všetkých, ktorí kedy pili ľudskú krv," prikývol a znovu mi pozrel priamo do očí. ,,Ale v tom prípade musíš zabiť aj seba Chris. Znovu sa ťa pýtam, prečo si myslíš, že ti upíria krv tak chutí? Prečo pri nej div, že nevzdycháš slasťou? Zaujímal si sa niekedy o to, prečo upíry pijú ľudskú krv?"

,,Je to vaša potrava, ale mňa to vôbec vlastne ani nezaujíma. Moja povinnosť končí tam, kde ťa zabijem. Zabijem upíra a robota je hotová. Koniec. Nič viac a nič menej," odvrkol som. Nechcel som poznať odpoveď, lebo som ju vlastne podvedome tušil a nepáčila sa mi.

,,Prečo ostatný vlkodlaci upírov nezjedia, keď ich zabijú. Prečo je pre nich krv upírov v ústach odporná? A prečo tebe nie Chris? Prečo ti po nej prahneš a ostatní ju neznášajú, hmm," zatiahol a zlomyseľne na mňa hľadel. ,,Tak povedz prečo. Veď ty to vieš. Tušíš to. Prečo upíry vlastne pijú ľudskú krv?"

,,Čuš! Už ani slovo!" zreval som na neho a uvedomoval som si, že sa začínam chvieť. Nikdy som neútočil takto vydráždený. Vždy som sa ovládal. S hnevom sa boj prehráva a ja som to vedel. Žeby upírovi predo mnou išlo práve o toto? Vedel, že ma nedokáže zabiť, keď budem uvažovať chladne a tak ma musel rozrušiť, aby mohol zaútočiť? Vedel, že keď ma nezabije, tak ho budem štvať, kým ho nechytím a dúfal, že takto sa ma zbaví?

,,Niekto sa prestáva ovládať," skonštatoval obzerajúc si ma. Zvrčal som. Nesmiem na neho zaútočiť. Neviem, ako je starý a v takomto stave prehrám. Musel som si to pripomínať stále dokola a dokola a dokola.

,,Zabijem ťa," sykol som, ale on sa len pobavene usmial.

,,Ja ti odpoviem na tie otázky, keď ty sám nechceš," povedal so zákerným úsmevom. ,,Ty si premenené dieťa a ako tak asi nie si normálny, lebo miluješ práve ľudskú krv. Upíry pijú ľudskú krv, lebo tú svoju ich telo pomaly spotrebováva ako energiu. A keď sa mi napijeme ľudskej krvi, tak nám pomaly stečie do žalúdku, ale ten nie je taký ako váš. Nám sa krv zo žalúdku dostane do žíl. Bez krvi žiť nemôže nikto, ani my nie. A keď ty piješ našu krv, hltáš tým krv vlastne ľudskú." Zreval som. Celú tú dobu som to tušil. Vrhol som sa mu po krku, ale so zlosťou sa bojovať nedá a on bol vážne rýchli a silný. Ani neviem, ako som sa ocitol na kolenách s jeho nožom pri krku. Zohol sa ku mne a šepol. ,,Ja ťa nezabijem. Dnes ti nastavím svoj chrbát a je len na tebe dieťa, či ma budeš hľadať a pokúšať sa ma zabiť. Nechám voľbu na tebe." Pozrel som na neho rozšírenými očami. Môže ma zabiť a on to neurobí? ,,Ale ver, že raz ťa túžba po krvi tak ovládne a ty neodoláš a zahryzneš sa aj do ľudského krku. A ja to budem z diaľky sledovať," šeptal mi tie slová do ucha potichu, až nežne. ,,Ty si ďalší zo zvrátených stvorení vlkodlakov. Vlkodlak, ktorý bol premenený ako dieťa. Myslíš si, že je len náhoda, že akurát tebe tak chutí ľudská krv. Chceš zažiť ešte väčšiu slasť, aká sa ťa zmocní, keď zuby zaboríš do krku upíra? Zabi človeka a potom súď môj druh, dieťa vlkov." S tým som pocítil, že mi nôž z krku zmizol a jeho rolničky opäť cinkali. Vstal som a hľadel som za ním, ako odchádza. Nezastavil som ho. Nechcel som. Čakal som, kým v lese odznejú jeho kroky aj s cinkavými rolničkami. Vtedy som netušil, že hrozbu ,,zabijem ťa" nikdy nesplním. Možno práve preto, lebo mi jasne ukázal, čo som zač. Aj keď som to vlastne vedel, len on bol prvý, ktorý mi to povedal asi najzreteľnejšie.

Nikdy som si nemyslel, že bude pre mňa také ťažké odniesť to ľudské telo dieťa naspäť do chaty. Až príliš som túžil ochutnať ju. Ochutnať tú krv a to možno neskutočne lahodné mäso. Chatu som zapálil. Historka, že chata sa chytila od krbu, bola celkom pravdepodobná a oheň úplne zahatí stopy po upíroch a zničí to, čo som ja tak veľmi chcel ochutnať.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov
Pekne napísane, živé opisy, ktoré ma nútili čítať ďalej a neboli prehnané a ani , čo sa dosť často stáva, neboli nepredstaviteľné. Dark bol ako upír opísaný skvele. myslím tym jeho charakter a spravanie .  
Spisovateľ/AutorDark-Arwen Pridané dňa7. júla 2010 20:17:07
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8