Zelená sloboda

a bezmocný si ako pravda,

ktorú hľadáš,

keď sa už cítiš dávno zabitý

pre ten murovaný svet

a kockované budovy,

nezľakni sa vzniesť a stratiť.

Ty to ešte vieš.

Hlboko v sebe počuješ zvuk zvona.

Preteká tebou láva.

Najkrajší deň je ten, keď prší.

Keď prší a kvapky rosia zem

keď prší a pijú vysmädnuté korene

keï prší a ty piješ celý svet

vôkol seba

a kričíš doň šťastie jediného dňa.

Všetko je len tvoje,

celý svet je len tvoj,

ale ty nepatríš nikomu.

Prší. Dážď. Sladké spomienky dažďa.

Na to, za čo by si dal celý svet.

Za zeleň, zeleň slobody, za zelené diamanty.

Za zelené kvapky na zelenej tráve.

Jediná sloboda je zelená,

bez slnka a predsa žiarivá.

Lebo má svoje vlastné slnko.

Moje šťastie-to je zelená sloboda,

ktorú nikdy nemôžem vypovedať.

Hľadám ju tam a tam sa stráca.

V tráve.

V daždi..