Nespavosť

Nespavosť

malá ranná nespavosť
opakujúca sa deň čo deň

vravíš: je pol štvrtej ráno!
odpovedám: viem!
vravíš: spi!
odpovedám: chcem...

(no nejde to)

oči premietajú nezmyselné obrázky života
myšlienky letia mojou hlavou svetelnou rýchlosťou
premýšľam aj keď nie je o čom

sledujem ako nám pomaly praská nad hlavou plafón
a plánujem kedy ti to naznačím, poviem

sledujem tú malú škáru

čo keď je to čiara nášho spoločného života
čo sa stane keď už nebude ďalej praskať
a čo sa stane ak bude?
zrútime sa do nekonečnej prázdnoty aj my...?

osem...
vstávaš na pokyn budíka
káva ktorú som ti spravil asi tak pred hodinou
sa pomaly točí v mikrovlnke
piješ...
dívaš sa cez okno...
vravíš: aký je dnes krásny deň
nevnímam...
len tupým pohľadom sledujem tvoje pohyby
a odraz svetla na nočnej košeli

je deväť odchádzaš...
ja si líham do postele
viečka mi klesajú
moja malá ranná nespavosť sa blíži ku koncu
už viem prečo vždy príde a neviem sa jej zbaviť
lebo ťa milujem

nechcem prespať ani jednu chvíľu s tebou pri východe slnka
lebo chcem vidieť každý jeho nový obraz na tvojej nočnej košeli

...nechcem prísť o rannú chvíľku s tebou
a tvojou studenou točiacou sa kávou...