Vrchol

Spisovateľ/ka: Dreamer | Vložené dňa: 11. októbra 2009
http://citanie.madness.sk/view-24837.php

Lúče sa menili na silnejšie a neodbytnejšie, nepríjemne sa odrážali od skál. Musel zastať a nasadiť si slnečné okuliare. Škrípanie vibramových podrážok za jeho chrbtom ustalo a jediným zvukom zostalo hlasné, zrýchlené dychčanie dvoch párov pľúc.

            „Čo ideš fotiť?"

            „Hovno. Len ma serie to slnko."

            „Aspoň je dobrý výhľad."

            „Dobrý výhľad môžem ošťať." Zašomral.

            Povzdych.

 

Ľahli si na jednu zo skál nad Žabími plesami. Napadlo mu, že vybehne trochu vyššie a celú tú nezávislosť zveční.

            „Milujem to tu." zašepkal Maťo zbožne, keď mu ukazoval fotky. „Najviac na svete."

            Zhnusene si odfrkol.

            „Povedal som niečo?"

            „Len jednu skurvenú, zasranú frázu." povedal pomaly, artikulujúc najmä nadávky. S každou slabikou zvyšoval hlas.

            „Počkať...Kedy?" zneistel Maťo.

            „Bol si už v zahraničných horách? V Slovinsku, napríklad?"

            Zmätene, nechápavo zavrtel hlavou.

            „Tak prečo hovoríš niečo také?! Do riti, ešte si nebol ani v skurvenom Slovinsku a tuto jebeš, že Tatry miluješ najviac na svete?! To čo je za kokotina?!"

            „Tak, Tatry sú...naše, nie?"

            Očervenel. „Hovno, sú len na území, ktoré sme nazvali „našim". Skrátka, je to iba najbližšia možnosť, lacná, dojebaná napodobenina niečoho lepšieho...nič iné, kurva. A takí debili ako ty tu hovoria, že ju milujú úplne totálne najviac, azda aj naveky a nikdy, kurva, inak, a pritom to celé trvá iba dovtedy, kým nezažijú lepšiu verziu." 

            „No neviem...vždy sa tu budem rád vracať, nie?"

            „To už sa na to budeš pozerať úplne inými očami. Už to bude len z povinnosti..." dodal tichšie. Zodvihol sa a prehodil si ruksak späť na spotený chrbát.

           

            „To skurvené slnko nejako pečie."

            „Nechceš sa natrieť? Niekde v ruksaku by som mal mať krém."

            „Samozrejme...", počkal, kým si Maťo s námahou zvesí ruksak z chrbta, rozopne zips a úporne začne hľadať opaľovací krém. „...že nie. Ja mám špecifickú pokožku, tak ma len tak niečo nespáli.... To Viera mala vždy takú problematickú."

            Letargicky preniesol pozornosť z ruksaka na jeho tvár.

            „Čo je?"

            „Ale nič."

            „Do riti!!"

            „Ja len, že som ťa vlastne nikdy nepočul nazvať ju inak ako zdrobneninou..."

            „No vidíš, a už hej."

            Maťovi niečo prešlo tvárou. Otvoril ústa, na chvíľu zaváhal, ale už sa to asi nedalo zadržať:

            „Nepríde ti to čudné, takto zrazu?

            „Človek si zvykne." Hlesol. Odvrátil pohľad. Roklina pod ním bola celkom hlboká. „Kurva, poďme už, nemám chuť sa tam pozerať na západ toho zasraného slnka."

 

            Cesta im trvala dlhšie, ako plánoval podľa skautských prepočtov na informačných tabuliach. V Tatrách bol po dlhšom čase, tak okolie dokumentoval na každom kroku, plný začiatočníckej ilúzie, že fotky dosahujú výnimočnú umeleckú úroveň. Aj samotný výstup bol oveľa náročnejší, než by si bol myslel. Nečudo teda, že hoci do Slovenského Disneylandu Štrbské pleso dorazili už o šiestej ráno a na chodník vykročili osamotení, medzičasom ich už stihlo predbehnúť veľké množstvo zrelších či nedočkavejších turistov a cestička  bola o poznanie hustejšia. Na chatu pod Rysmi dorazili už ako súčasť obrovského sprievodu.

Pohľad na malú budovu evokoval obrázky z Mekky počas ramadánu. Bod, obkolesený natoľko nezanedbateľným množstvom, až to strácalo a získavalo si akúkoľvek vážnosť. Vnútri si objednali vineu. Sľúbili, že poháre donesú späť a náhodou i šťastím našli neobsadenú lavičku hneď na luxusnom mieste, priamo vedľa kadibudky s provokačným výhľadom na vrchy, ktoré boli turistom neprístupné. Chceli tu pobudnúť dlhšie. Zopár okamihov obdivoval štíty, ktoré sa ešte stále, napriek všetkej ich doterajšej námahe, stále týčili niekoľko stoviek metrov nad kadibudkou. Pozeral sa na sneh v júli, na niečo, o čom ako malé dieťa často sníval. Smerom k chate sa vytváral čoraz tiahlejší zástup ľudí, utekajúcich do hôr pred spoločnosťou. Dokonale ho znechutil. Drgol do Maťa, poháre narýchlo prevrátili do žalúdkov a nechali ich na mieste. Keď prechádzali okolo chaty, nachvíľu sa pozrel do malého zrkadielka na stene. Znechutene stisol pery.

 

„To slnko ma už vážne serie."

Turista prichádzajúci zhora sa znepokojene poobzeral, keď ho míňal. Maťo nič nepovedal.

„To slnko ma, kurva, vážne serie."

„Praží, čo..." automatické zamrmlanie za chrbtom.

„Kurva a ako... A ešte tí turisti."

„No, je ich tu vážne dosť."

„Možno by to mohli dáko korigovať..."

„Hej, možno by to pomohlo..."

„...... a, kurva, serie ma to."

„No hej, také veci človeka nahnevajú."

„Do riti, nemohla byť trochu sebestačnejšia?"

„Hej, hej." Spamätal sa a dodal už menej automaticky: „hej.."

„Stále mala len dáke problémy -", napodobnil vyššie posadený hlas:  „mama sa so mnou nerozpráva, v škole mám samých sprostých spolužiakov, s ktorými sa nemám o čom rozprávať, spolubývajúca je zakomplexovaná trúba, ach, bože, cítim sa tak sama, prepáč, mám komplikované obdobie a nemám chuť na sex" pri ďalšom znepokojenom protiidúcom turistovi znovu zmenil farbu hlasu na svoj vlastný: „len ma potrebovala, o ničom inom to nebolo..... A nakoniec mi ešte vyčíta, že som ju už dlho nejako neprekvapil....AKO BY SOM, KURVA, MOHOL?"

Poslednú veta vytvorila slabšiu ozvenu. Menšia skupinka pred nimi povážlivo zrýchlila v šplhaní sa hore kopcom.  Boli už asi len osemdesiat metrov pod vrcholom. Cesta sa stávala čoraz strmšou, v tejto častí sa výstup menil na amatérske horolezectvo.

„A Lucia..." hlasno odfukoval, keď sa začal po kameňoch škrabať hore. „Lucia je úplne iná, vážne...môže mať každého, nepotrebuje sa viazať...je, ako by som to povedal....nezávislá... ona nie je nejaká blbá zdrobnenina...nemám si čo vyčítať, určite nie... Vieš, aký je to pocit, keď o teba čo len na chvíľu prejaví záujem niekto taký? Vieš vôbec?"

„Neviem, nikdy sa mi nič také nestalo. To som ti hovoril už včera do telefónu."

„He, a ty by si išiel na nejakú skurvenú výstavu vláčikov." Zasmial sa arogantne.

„Na medzinárodnú výstavu parných lokomotív. A vláčiky mám rád."

„To preto, že nie si normálny." Triumfoval.

„Hej, možno máš pravdu."

 

Vyliezli na akúsi predplošinu, približne dvadsať metrov pod vrcholom. Vrcholový kopček bol plný ľudí. Až to vyzeralo, že vrcholový kopček v skutočnosti z ľudí aj pozostáva. Na plošine sedeli turisti bez prílišných ambícií niečo si dokazovať. Azda preto bola v porovnaní s pohľadom na samotný vrchol takmer ľudoprázdna. Maťo zastal, aby nafotil ďalšie zábery.

Položil ruksak na kamene. Rozhodol sa dokončiť výstup bez neho. Jediný spôsob, ako prejsť cez ľudí sediacich na chodníku bolo z chodníka zísť. Išiel teda viacej sprava. Na tejto strane sa sedieť nedalo, kopec tu prudko klesal a týčil sa nad tisícmetrovou priepasťou. Tú však vnímal iba okrajovo. Jeho pohľad priťahovala vrchná časť gýčového železného kríža, ktorá vykúkala nad okrajom malej plošinky vrcholu. Malé a veľké skaly, bezpečné či klamlivé. Desať metrov. Uf, je to tu riadne strmé. Päť metrov. Tri metre. Na okraji plošinky sedí zopár ľudí, ale prepchať sa cez nich by nemal byť problém. Tam hore sa snáď dokáže niekam posadiť, počká na Maťa a potom sa mu zasmeje do tváre. Jeden a pol metra. Vystrčil hlavu nad okraj. Množstvo turistov a kríž. Nedočkavo  zodvihol pravú nohu a hľadal ňou posledný bod, cez ktorý sa konečne vyšvihne až na vrchol. Dokázal to. Je tu. Zvládol to.

            Ľavá podrážka stratila balans a zošmykla sa z kameňa, na ktorom stála, v tom momente jediného oporného bodu. V momente pochopil, že je mŕtvy.

            Nezúčastnene sledoval, ako sa jeho ruky sotva úspešne pokúšajú zachytiť okraja plošinky, kameňov, kamienkov, štrku, hocičoho. Vnímal hrôzu v očiach turistov v bezpečí nad ním. Kĺzanie sa po stene prehadzovalo jeho telo zo strany na stranu. Čoraz menej to mohol ovplyvňovať. Dievča nad ním otváralo ústa. Akoby chcelo vykríknuť, ale opakovane sa jej to nedarilo. V ruke držala klobásu, to vedel určite.

            Chrbtom dopadol na malé bralo, netušil, ako na ňom mohol zastať. Podkolenie pravej nohy prevísalo cez okraj. Chvíľu sa nebol schopný pohnúť. Mozog pri pravom uchu mu pulzoval. Hlavu mal vyvrátenú dohora. Sedem metrov nad ním si turisti hlasno vydýchli. Akoby to bol konečný rozsudok - konečne si naplno uvedomil, že nezomrel. Náhlivo zodvihol pravú nohu.

 

            „Počúvaj, ty kde si stratil?" vyvalil naňho Maťo oči, keď v sebe po dlhšej chvíli našiel odvahu znovu sa pokúsiť vyliezť na vrchol. Trvalo mu to tentoraz oveľa dlhšie - bol celkom roztrasený a končatinám prestal dôverovať - každý ich pohyb pred vykonaním trikrát skontroloval. V momente, keď sa mu konečne podarilo dostať na bezpečnú vrcholovú plošinku, oňho turisti, ktorí pád s napätím sledovali, prestali javiť záujem. Maťo vyzeral spokojne, hoci trochu znepokojene. 

            „Počúvaj, mal by si si dávať pozor, pred chvíľou sa tu vraj niekto takmer zabil."

            Pokúsil sa o úsmev.

            „To nie je sranda..."

            „Bracho, mám ťa rád."

            Maťo prekvapene zodvihol obočie a trochu popustil sánku. Musel sa znovu usmiať. Mal pri tom pocit, že kútiky úst vážia zopár kilogramov.

            „Prepáč, že som idiot..."

            „Keď to formuluješ takto, nemám ti čo odpúšťať." Ironicky sa pousmial.

            „Vystískaš ma?"

            „He, ty vážne nie si normálny.

„Hej...Asi nie."

„Idem to tu radšej pofotiť, lebo nateraz s tebou asi nebude reč."

            A išiel. 

Pomaly sa zviezol na kamene. Cez prales nôh mal problém dovidieť na vrcholy za nimi. Smutne sa uškrnul. Počul zmiešaninu rôznych jazykov, najčastejšie poľštiny, ale marilo sa mu, že zachytil aj japončinu či vietnamčinu alebo niečo také. Viacerí ľudia sa v prestávkach svojich rozhovorov nahlas smiali. Zdalo sa mu, že všetci. Pokojne sa mohli rozprávať o ňom, nevedel to však rozpoznať. Stále viac si uvedomoval, čo všetko ho bolí. V tieni nad ním stojacich postáv si všimol, že má červené ruky - boli úplne spálené. Cítil, že mu niečo steká po pravom uchu, ale možno si to iba namýšľal. Znovu sa uškrnul. Z vrecka vytiahol mobil. Podobne ako on, bol dotlčený, ale fungoval. Nechtiac stlačil tlačidlo pre videnie posledných volaných čísel.

Maťo

Lucia

Moja Vierka

Volať Zrušiť

Rozplakal sa. Žiadny signál.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
niektore formulacie dost chaoticke a nejasne a tazko predstavitelne.. inak to nie je zle no, vcelku fajn, az na tu haprujucu stylistiku a niektore naozaj zbytocne vety inak jako jo.. dala se :) na odpo este nie, ale tak polovicku jo  
Spisovateľ/AutorAndrej Nejaký Pridané dňa25. októbra 2009 17:44:41
jo inak pripomenulo mi to Vladimira Vysockeho - Balada o Druge.. :-) kedtak si niekde skukni nohavicov preklad Píseň o příteli.. je to podobna tematika :)  
Spisovateľ/AutorAndrej Nejaký Pridané dňa25. októbra 2009 17:49:02
hovado
...jednoznacne by to potrebovalo upravit... ...keby jeden z nich tak prehnane nenadaval, urcite by som mal v dialogoch chaos, a nie len v dialogoch... ...takisto ten vystup tesne pred padom som si podla opisu nedokazal predstavit... ...potom by z toho mohla byt vcelku slusna poviedka...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa18. októbra 2009 15:39:34
vdaka, este si to poobzeram:)  
Spisovateľ/AutorDreamer Pridané dňa19. októbra 2009 02:07:17
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8