Obchodníci
http://citanie.madness.sk/view-24998.php
Clivá hudba doľahla do mladíkových uší. Vzduch jemne vibroval, keď sláčik drsne kĺzal po strunách. Zaujatý sa zastavil. Započúval. Smutné tóny ho preniesli do minulých časov, vyvolali spomienku i príjemnú nostalgiu. Na tvári mu zaihral úsmev. Rukou si pridŕžal plátennú tašku prevesenú cez plese.
Hudba stíchla a autor príjemnej melódie zanôtil chrapľavým hlasom: „Mladý pán, prispejte chudobnému!" otrčil mu poloprázdnu vlnenú čiapku. Držal ju kostnatými žilnatými rukami. Z čistých zastrihnutých fúzov sálala rozhodnosť. Podobal sa na istého folkového speváka.
Podvedome od neho odstúpil. Zahanbil sa. Melódia naňho zapôsobila a zaslúžila by si patričnú odmenu. Ale ešte nikdy nehodil nikomu žiadne drobné... Hudobník naďalej neoblomne natŕčal svoju čiapku a čakal na svoju plácu. Mladík ale nemal pri sebe mince a nehodlal žiadne ani hľadať. Poodstúpil ešte viac a chystal sa ho obísť väčším oblúkom. Umelec ho však prekukol a zastal mu cestu.
„Mladý pán, hádam mi nechcete ostať dlžný," ozvalo sa opäť. Reakciou bola len udivená tvár. „Myslíte si, že tu hrám zadarmo? Počúvali ste ma, tak zaplaťte! Kým vám hovorím po dobrom..." Nezmohol sa na žiadnu obranu. Poobzeral sa. Prechádzalo okolo nich množstvo ľudí, ale tvárili sa, že vydieranie umelca bez domova nepočujú. Nedali najavo ani len to, že by tu nejaká hudba kedysi znela.
„Ale to predsa nemôžete.... takto odo mňa pýtať peniaze... to sa nesmie," koktal nepresvedčivo. Stále mal pred sebou vlnenú čiapku a pohľad, ktorý varuje. Chcel spomenúť policajtov, ale radšej rezignoval. Siahol do bundy po peňaženku a nesmelo pokračoval: „Koľko som vám teda dlžný?"
Huslista sa naoko zamyslel a váhavo sa poškrabkal po briadke, akoby neveril, že svoje peniažky naozaj dostane. „Nuž, stáli ste tu vyše minúty..." začal premýšľajúc, koľko si zapýtať, „... budú to tak dve eurá."
Mladík si nebadateľne vydýchol a vylovil z peňaženky 5 Eur. Podal mu ich a čakal výdavok. „Nemám vám vydať, vidíte, čiapka je prázdna, dnes ma ešte nikto vedome nepočúval. Ale môžem vám za tie tri eurá ešte niečo zahrať, čo poviete..." dokončil svoju úvahu hudobník. Neváhal, priložil si husličky ku krku a spustil rezkú fidlovačku.
Mladík však bol v myšlienkach kdesi inde. Práve nedobrovoľne vydal cudziemu človeku 5 Eur. Ľudia, prechádzajúci okolo opäť vnímali príjemné tóny, ale nijak nenaznačili, že by vedome počúvali. Užívali si starcovu hudbu úplne zadarmo. Bezdomovec hral, fidlikal, vkladal do tónov úprimnú radosť zo zarobených eurášov. Po troch minútach hudba opäť stíchla. V rukách umelca sa objavila prázdna vlnená čiapka. Žmurkol na mladíka: „Tak čo, vypočujete si ešte niečo?"
Cúvol, vyčaroval čo najpresvedčivejší úsmev a rozbehol sa po schodoch k mestu. V duchu krútil hlavou nad neuveriteľnosťou situácie a nad bezočivosťou starca. To predsa nie je možné! Zastavil sa a bojoval s chuťou vrátiť sa a vydobiť si svoje peniaze. Sila odhodlania ho donútila sa otočiť.
Bral schody po dvoch, nech tomu starcovi čo najskôr ukáže... prudko sa zastavil a ostal stáť ako prikovaný. Po husliach, tónoch, starcovi či čiapke neostala ani len zmienka. Na mieste, odkiaľ sa ešte pred minútou rinuli príjemné akordy, stál úplne iný bezdomovec a predával Nota bene. Dobehol až k nemu, predajca už naťahoval ruku, že mu ponúkne časopis. „Mladý pán, nech sa páči, Nota Bene, zaujímavé čítanie," oslovil ho kultivovane. Mladík prebehol očami po predavačovi a pohľad mu skĺzol na obálku časopisu.
„Ale teraz si ho už musíte kúpiť, keď ste si prečítali titulok. Alebo zaplatiť 10 centov za prednú stranu... Myslíte si, že je to zadarmo?" karhal ho s vážnou tvárou predavač. Zhrozene od neho odstúpil a úplne zabudol na toho starého podvodníka, ktorý už kdesi nasáva čučo za jeho peniaze. Nemienil platiť len za to, že si prečíta na obale titulok. S ladnosťou geparda sa dal opäť do behu. Čo sa dnes všetci zbláznili? Dobehol na horné námestie, do bezpečia. Opatrne skontroloval svoje okolie, či neprijíma niečo zadarmo. Zadýchaný sa oprel o múrik a zadíval sa na mesto. Raz možno aj za tento pohľad zaplatí.