Sinec len pre E.G.

Tak veľa znamená,

zrnko strieborného prachu,

čo magická hora ukrýva

miestečko,

kde spomienky ako včely blúdia

a lane cesty križujú,

plné ihličia a zákrut

Tíško si mi ruku podala

a tak trošku v bázni,

na opustenom dvore zastala

a len jabloň, starenka vráskavá,

svedkom bola Tvojho: ,, Poď ,,

Viedla si ma dolu,

kde lúky s lesom splývajú   

ja závidel som margarétkam,

že nôžky Tvoje hladkajú

Išli sme - ale nedošli ...

Ja viem, raz ju nájdem,

studničku sľúbenú - dvakrát neobjavenú

ja viem, ona zrkadlí tam

podobná Tvojim zeleným očiam

A možnože cestička úzka,

sťaby prúžok biely,

ma cez vlások Tvojich kučerí,

dovedie tam

Nermúť sa preto láska,

že šindel biely opadá

a vietor, že smutne vyhráva

na harfe rámov okenných

a pustých

ako hniezda v novembri

Nermúť sa,

že umĺkol hlas predkov Tvojich

a že stará matka

už nezastane na priedomí

Nermúť sa,

že kone na pašu

už nikto nevyženie

a že kosa opustená

už duet ranný s rosou nezaspieva

Usmej sa láska,

ja budem tu, keď sa vrátiš

Usmej sa, 

bo i mne drahé miesta sú,

pečaťou mladosti Tvojej poznačené

aj života nášho odleskom ...

A tak, čo NEBO pre iných,

to SINEC pre nás znamená

Na LÁSKU veriacich