Potrebujeme Európskeho prezidenta?

Dobrá otázka. Avšak odpoveď bude zrejme trošku zložitejšia. Záleží na tom, kto by bol európsky prezident, aké by mal postavenie a čo by robil.
Začnem postavením. Ja si to predstavujem ako systém podobný Amerike. Teda európsky prezident by bol niečo ako veľký šéf, len s tým rozdielom, že by mal výrazne slabšiu funkciu ako americký prezident. Iba by chodil na rokovania s inými svetadielmi, rozdával by podpisy, sadil stromčeky, hrával tenis, pózoval fotografom a tak ďalej. Všetko by riadil Európsky parlament ako sa mu to darí doteraz. Akurát všetci tí ľudia by sa nezmestili na jednu fotku s predstaviteľmi iných štátov alebo štátnych zoskupení. Amerike by sme boli podobní tým, že ten náš prezident by rozhodoval iba o maličkých veciach vnútri svojho štátika a dostával väčšinu príkazov zhora, a tak by si mohol začať hovoriť guvernér, lebo predsa, znie to štýlovejšie. Imidž je síce nanič, ale keď prezident môže byť dídžej, môže si začať aj hovoriť guvernér. Ale potom by sme si mohli mať aj krajších guvernérov. Niektorí z našich spevákov, hercov, či kulturistov by túto funkciu určite radi zobrali na svoje silné plecia. Lenže možno by sa cítili aj ukrivdení, pretože z ich postavenia hlavy štátu by sa presunuli na krk, premiéri by sa presunuli na ramená, tak by to išlo ďalej, no a ktovie, kde by sme skončili my, obyčajní občania. Ale európskemu prezidentovi by sa určite páčilo, že je tak veľmi dôležitý, určite by za to dostával nekresťanské peniaze, chodil kade tade po svete a keby ho niekto nemal rád, mohol by sa vyhovárať na to, že on je tu vlastne iba na okrasu, za všetko môže parlament, ale bez neho by to nešlo lebo on je stelesnenie Európskej únie.
Ďalší problém je v tom, kto by to bol. Štátov v EÚ je 27 a každý z nich by chcel prezidenta iného výzoru, presvedčenia a predností. Fíni, Švédi a Nemci by určite chceli prezidenta s blond vlasmi a modrými očami, Holanďania by chceli veľkého liberála a fajčiara, Rumuni by chceli prezidenta s tmavšou pleťou, podľa Belgičanov by mal hovoriť určite aspoň dvanástimi jazykmi, Angličania by chceli futbalistu, Španieli plážového frajera v šortkách s gitarou, Íri malého zeleného mužíčka a Slováci driečneho šuhaja, ktorý by kade chodil, tade chválil bryndzu.
Myslím že by sa ten jeden človek ktorý by zastupoval všetkých občanov Európskej únie, veľmi ťažko hľadal, ba dokonca si dovolím tvrdiť, že by sa pravdepodobne ani nenašiel. Navyše by si naozaj nemohol robiť to, čo chce on, lebo to by nebolo od neho pekné. Aké by mal úlohy, by mu mala diktovať ústava. Lenže to má nejaký háčik, len si nespomínam aký. Aha, už viem. Tuším to bude v tom, že Európska únia ústavu nemá. A keď nemá ústavu, netreba jej ani prezidenta.