Vypi ma!

Tikotajúce slová zanikajúce v stenách,

Do vzorkových tapiet kvetín vnárajúce sa sekundy,

Ako rokmi opadáva omietka,

Rovnako ako kvet,

Vädneme,

Vypi do dna, ten pohár trpkosti,

Všetky svoje skutky a omyly,

Skús ich oľutovať...

 Položený na podnose,

Ako striebrom obšitý,

Mesiacom navštívený,

Od západu veje nepríjemný vietor,

S povrazmi vzťah nezviažeš,

Pretrhá sa!

Poznáš tie slová,

Ako sa stratil človek na mori,

S papierovou loďkou more nepreplávaš,

So svetlom sviece nedovidíš na druhú stranu myšlienky,

Poznáš tie slová,

Ako sa človek stratil na mieste

A spomalím odkvapkávaním,

Dole na dno poháru trpkosti,

Znova robíš tie isté chyby,

Ako pri poslednej večeri snažíš sa zblížiť,

A tam dole, z tých kvetov steká čas,

Vpíja sa do koberca a do našich tiel,

Vracia sa späť, celý rany

Od východu veje vietor ľútosti,

Ja viem, že si ľutovala,

Už stíchli,

Tie hlasy, ktoré ťa svedomite týrali,

Od polnoci do rána,

Sklamaný, a znova vypitý,

Som stvorený z tvojich omylov

Poznáš tie slová,

Ako sa človek stratil na mieste

Poslaný dole, tými slovami

Cez priezor pretečený

Vypi, vypi ma celého!