velvet underground, leto lásky a trocha nechutného disca

„už nikdy viac"

    To dievča od vedľa sa volalo Janis
a keď ju ten hipisák
obral o ďalší kúsok jej srdca
opäť od zlosti
roztrhala tie mäkké hodinky
čo jej visia
nad posteľou
    zjedla všetky čokoládové bábiky
    vypila nemrznúcu zmes
do auta
a rozutekala sa mestom
akoby ju tam
na konci tej ulice
malo čakať niečo dobré . . .
    nečakalo . . .
nič iné
    Iba ďalšie zmoknuté trička
rozhádzané po izbách
zvädnuté kvety . . .
tma na chodbách . . .
rozbité
lakomé zrkadlá
ktoré si šťastie
nechajú vždy pre seba
    a v kúte
jedna z mnohých
bábik s odtrhnutou hlavou
ktorá nám takýmto spôsobom
pripomína detstvo . . .
    Asi sa nikdy
nestaneš mojou Lady . . .
áno Ty dievča
   Ty čo trháš obrazy
veľkého Dalího
a potom ich skladáš späť
akoby to bola iba nejaká hra
čo nám veľkým
už nič nehovorí
    Ty, ktorá sa tak rada hráš
na skazenú princeznú
aj keď Ti
to vôbec nejde . . .
    Čo dokážeš
spolu s Madonou
odspievať jej celú bestofku
keď namiesto mikrofónu
čo sa vola hrebeň
držíš v ruke svojho milenca
s ktorým podvádzaš
nás ostatných . . .
    Ty, ktorá nosíš na nohách najky
biele ako sneh
ktorý práve pošliapal
psí záprah
odnášajúci posledné dni
tam na to miesto
ktoré ešte stále nemá meno
    zatiaľ čo si myslíš
že ide na zdvorilostnú návštevu
miestneho lunaparku
kde vystrelí tu najkrajšiu ružu
ktorá bude iba pre Teba . . .
    No možno sa mýlim
a už zajtra mi príde do cesty
jedna z tých . . .
    Nico, Janis či Sally
a ja sa do nich zamilujem

        len preto
že budú mať na ruke
namiesto náramku
obyčajnú gumičku do vlasov . . .