Je tu kríza, mám hlad.

Mám chuť na maslový chlieb. Dal by som si taký obyčajný krajec chleba. S maslom, posypaný jemne rascou, naslano, alebo nasladko s výborným domácim černicovým džemom sýtotmavej červenej až fialovej farby na podklade maslovej farby masla.

Výborný mäkučký čerstvý chlebík držím v ruke. Lenže nie je to také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Je kríza. Nie chladničková, hospodárska! Nemám maslo. Teda nie celkom. V chladničke je jedno štvrťkilové úhľadne zabalené, ale smola. Etiketa na mňa hovorí nemecky. Má tam síce preklad na malej nálepke aj v slovenčine, ale pochádza kdesi z Germánska. Ani čiarový kód nezačína na 858............. A to je jeho veľká chyba! V čase krízy priam neprekonateľná. Nemôžem ho jesť.

Nemôžem predsa podporovať germánskych roľníkov, (hoci proti nim nič nemám), v čase, keď naši nevládzu dýchať, znižujú počty dojníc, predávajú celé stáda prvotriednych kráv do Ruska, resp. do celého sveta, pretože mlieko speňažiť nevedia. Ako to robia tam, kde dokážu vyrobiť hrudu masla tak lacno, že naši sa len chytajú za hlavu a tvrdia, že ich predajné ceny sú natoľko nízke, že nedokážu z výnosov pokryť ani výrobné náklady? A to tie cudzojazyčné tovary mnohokrát preturistikujú cez pol kontinentu. No a to zrejme tiež nie je zadarmo.

Jednoznačnú odpoveď nepoznám. Skúsim trochu mudrovať. Pred nedávnom sa v našej chladničke objavilo nové maslo. Veľmi lacné, hovorilo poľsky. Keby som sa s nim chcel zhovárať, asi by bolo všetko OK, dohovorili by sme sa. Lenže ja som ho chcel jesť. No a to sa fakt nedalo. To malo maslový snáď iba názov, chuť hroznú. Nikto ho nechcel jesť a tak takmer celé skončilo v odpade. Nakoniec to bolo vlastne veľmi drahé masielko. Čiže prvá finta, väčšina objemu takéhoto "lacného" masla sa vyrobí neviem z čoho, ale určite nie z mlieka.

Alebo iná finta. Maslo síce môže byť aj pomerne dobré, ale jeho nízku cenu kompenzujú megakoncerny inde. Vyrobia aj "superkvalitný mliečny výrobok", povedzme tomu jogurt, i keď si to tá zvláštna želatína nezaslúži. Z čoho, no bohvie z čoho. Je to chémiou nastavené, umelými sladidlami ochutené, prifarbené umelými farbičkami, ovoňané umelými voňadlami, ktoré voňajú intenzívnejšie ako prírodné maliny, višne, jahody... A vydrží to až do večnosti, neskazí sa nikdy! Možno by to prežilo aj atómový výbuch.

S tymito zázrakmi majstrov chemikov sa väčšinou nedá hovoriť slovensky, len cez malú nálepku prilepenú dodatočne na kelímok našim dovozcom. Ale my, Slováci, to kupujeme ako sprostí. Veď socializmus nás naučil, že ak je niečo z cudziny, musí to byť lepšie ako naše. A navyše je to nízkotučné, bio a neviemčo ešte. Ozaj, a ešte to obsahuje rôzne zdraviu prospešné vylepšovadlá, napr. aciduskvakus, alebo bionaticijum abstersive. Koľko ohromujúcich názvov chcete aby som za 5 minút vymyslel pre reklamu týchto "zaručene prírodných produktov?"

Môj syn žije dlhšie mimo územia Slovenska. Keď prišiel na návštevu domov, nevedel sa dojesť našich syrov z Liptova, bryndze od Zvolena, čerstvého chleba toť z potravín naproti. Áno, obyčajný nenakrájaný, nezaigelitovaný chlieb v Londýne kúpiť je údajne takmer nemožné. Našťastie objavil tam malú pekárničku nejakého Kysučana, ktorý ide výrobňu rozšíriť kôli obrovskému záujmu hladošov-maškrtníkov.

My domasedovia si naše výrobky nedokážeme oceniť. Nechávame sa mnohokrát "opiť hnusným lacným rožkom" zabaleným v krásnom obale. Ak uvažujem správne, tak tu niekde môže byť základ toho ekonomického zázraku dovozu lacných výrobkov z ďalekej cudziny. My, zákazníci slovenskí sa necháme balamutiť pešpekulovanými obalmi s mizerným obsahom, ľúbivými reklamamami a kupujeme a kupujeme. Ak pri nákupoch nebudeme používať rozum, budú poctivci živoriť, krachovať. A ak budú naši výrobcovia, v čo pevne verím, poctivo vyrábať maslo, jogurt, syry z mlieka, budú nútení predávať ich za vyššie ceny. Alebo skrachujú, resp. ich prehltnú veľké megakoncerny. A potom aj oni budú, oné, ako to povedať slušne, s..ť tie oné, no tie sr..ky. (Nie srnky, to írečité slovenské slovíčko má o jedno písmenko naviac.)

To by ma ale sakramensky štvalo, ak by som si v potravinách nemohol kúpiť kvalitnú, váženú bryndzu, syr, smotanový jogurt, čerstvé, chutné maslo z normálneho mlieka. A preto neviem, čo budem teraz raňajkovať. Bude to len suchý chlieb bez masla hoci máme v chladničke hrudu možno aj dobrého, ale cudzokrajného masla? Tú maslovú hrudu odignorovať a nenatrieť si ju na chlieb si dnes ešte môžem dovoliť, ešte sa teraz môžem slobodne rozhodnúť. Cestou do práce sa zastavím v potravinách, kúpim si naše maslo z Liptova a naraňajkujem sa neskôr v práci. Budem to môcť spraviť ešte aj za päť, desať rokov? Bude sa dať v potravinách bežne kúpiť obyčajné MASLO?