Až priveľmi

Až priveľmi

Chýbaš mi, Láska.

Už dlhé roky,

chýbaš.Miesto

budúcich stretnutí zostane navždy prázdne.

Chýbaš mi, Láska.

Ten pocit neprestane.

Kolíše v noci  moje sluchy .

V šuchote lístia, ktoré unavene kleslo k zemi.

V hladine spomienky

I pri modlení.

Znejú mi obraty

melodických chvíľ.

Krčiažok rozbitý

a opäť zdrôtovaný,

ošúchanejší...

O mnoho dní

starší ako vlani.

Chýbať

mi neprestane,

tak ako Tvoje dlane.

Nádej objatí,

čo Ťa tak rada rozhýčka,

ale k večeru sa nevráti.

Až priveľmi .

Chýbaš mi, Láska.

Strata mi kráti dych.

Akosi zťažkli kroky .

Nenesú ma tak ľahko do výšavy.

Čo ak  aj v nebi,

budeme tiež večne sami ???!

Chýbaš mi , Láska.

Nohy  mám

strachom prikované k zemi .

 Až priveľmi.