Plytká

chcem ťa počuť hovoriť
že ty chyby nerobíš
a ja visím na lane pochybností o vlastnom úsudku
chcem sa znova ponoriť
medzi najjasnejšie tóny tvojich úst
dochádzajúc k záverom o poslednom dotyku
lož, lož, lož
chcem sa počuť mlčať
a nenechať zvíťaziť svojvoľnosť
poskytnúť útočisko túžbam pod perinou
ale naskladané na sebe vytvárajú hrúbku
jeden veľký a jeden malý omyl
tak ako my dvaja
sme na jedinom kúsku Zeme príliš ďaleko od seba
tam na slnku už srdcia sušiť netreba
naše
ani v knihách nepíšu čo som zase vyviedla
chytila tvoju hlavu do dlaní a utopila ťa v plytčine
a ani zďaleka som sa necítila pod psa
spravila som pod dielom voľným ťahom čmuhu
a priznala som:
"pomýlila som sa..."