Vyznanie

     Nie je možné, aby sme si pamätali všetko čo naši priatelia a ľudia, ktorých ľúbime povedia, ale budeme si pamätať ticho, ktoré po nich ostane. Ticho, ktoré ničí naše uši viac, ako death metalová hudba. Ticho, ktoré vychádza z nášho vnútra. Ticho, ktoré je všade navôkol. Ticho, z ktorého ma dokáže vytrhnúť iba tvoj hlas.

     Je ťažké opísať človeka, ktorého máme radi, nejako inak, svojsky originálne. Sme jednoducho dvaja ľudia, ktorí sedia na hojdačke, ty si ten ktorý je silnejší a ťažší a preto ma stále držíš pri oblakoch a nedovolíš mi spadnúť. Je krásne pozerať sa na svet zhora a pritom vedieť, že si neodriem kolená. Verím ti.

      Mojou najobľúbenejšou činnosťou je sedieť na parapetnej doske a pozerať sa na hviezdy, dokážem tak sedieť celé hodiny. Odvtedy ako mám teba ma to nebaví, lebo viem, že keby som videla padať hviezdu nemala by som si čo priať, vďaka tebe mám všetko. Ďakujem, ďakujem za všetko, čo mnoho ľudí považuje za samozrejme, lebo vďaka tebe žijem svoj sen a nesnívam svoj život. Viem, že každý deň má svoj význam. Viem, že aj keď som od teba ďaleko, moje myšlienke sú s tebou. Keby mi bolo dopriate viac šťastia, neuniesla by som ho...A keďže nemáš rád teplé slová, končím...Viem, že ty vieš, že Ťa ľúbim.