Záleží na tom?

Stále sa s niekým porovnávať. Presne to máme zakódované v hlavách. A klásť si tie najčastejšie otázky: Prečo je on či ona lepšia ako ja? Čo robí inak? A pritom zabúdame na to, že každý z nás je originál a ten je len jeden a vždy výnimočný v niečom inom. Prečo naše cnosti berieme ako nedostatky a len sa sami zhadzujeme? Vystrieť sa, hlavu hore a hľadieť pred seba! Ale to sa vždy nedá .... jeden má hnedé oči a druhý modré – ktoré sú krajšie? Väčšina ľudí odpovie, že modré a prečo? ..... čo je ideál krásy? Blonďák s modrými očami alebo blondínka ....... neviem kto bol natoľko obdivovaný, že to mohol takto vtĺcť do hlavy skoro celému svetu ..... alebo modelky, prečo by mali byt vychudnuté? .... to len mne to pripadá nechutné, keď jej trčia rebrá ..... ja nehovorím, že niektoré nie sú pekné ..... sú nádherné, ale myslím si, že pekným bruškom (a nie tým lavórom, čo majú), by boli krajšie. Ľudská mienka, skutočne na nej tak strašne záleží? Nechápem prečo je jedna spoločná ľudská mienka, prečo nie sme viac nápaditejší, prečo nepovieme svoj názor a poriadne nahlas? A prečo ak nesúhlasíme s názorom iného, vysmievame ho? Ako ma potom niekto nabrať odvahu a povedať nahlas, čo si myslí? Ja si nemyslím, že ľudia okolo mňa ma vnímajú tak, ako ja seba. Myslím, že oni neprikladajú až taký doraz na moje široké boky a tiež im asi až tak nevadí, že nemám modré oči .... tak prečo mne? Prečo chcem vždy to, čo majú iný? Prečo sa neuspokojujem s tým, čo mám? Som to len ja, čo sa zamýšľa nad takýmito vecami? Chcel niekedy niekto niečo z toho, čo mám ja? Môžem byť vo svojom živote na niečo hrdá? Som prehnaný perfekcionista, všetko v mojom okolí musí byť tip-top, ale ma to nejaký zmysel? Budem s tým niekedy spokojná? .... viem nemôžem sa uspokojiť s tým, čo mám, lebo nespokojnosť je naša hnacia sila, ktorá nás ženie za našimi snami, ale ja chcem byt aspoň hrdá na to, čo v živote robím. Ja chcem byť ja a nie niekoho kopia, ale viem sa s tým uspokojiť? ..... viem, že nikto nie je taký ako ja. Nepoznám nikoho, čo by tak vyvádzal ako ja. Zošity poukladané do pravého uhla, perá hrotom hore, škatuľky na poličke v presnom uhle, kartičky na francúzštinu poukladané podľa abecedy ..... a na druhej strane som taký strašný lajdák! Ešte stále nemám dopísané poznámky z minulého ročníka ..... ale však to potom ..... alebo ten neporiadok, čo dokážem vyprodukovať vo svojej skrinke ...... otras! Hanbím sa za seba! Fuj! Ako môžem byť tak lajdácky dokonalá? ..... všetko podľa presných merítok .... aj neporiadok ...... to som ja. Je nejaká z týchto vlastnosti sympatická ľuďom okolo mňa? Prečo mi na tom, dopekala, tak strašne záleží? Prečo si aspoň raz nepoviem, že som super! Aj s tými chybami, čo mám aj s nedostatkami ...... som to ja a iná nebudem! Môžete ma milovať alebo nenávidieť ...... Nech sa páči!