Apendicitída 2.časť

Spisovateľ/ka: Adrián | Vložené dňa: 29. decembra 2009
http://citanie.madness.sk/view-26002.php

Sestrička nás odprevadila na oddelenie na druhé poschodie. Prechádzali sme dlhou chodbou od vstupných dverí popri miestnosti sestričiek, spoločenskej miestnosti, popri izbách až nakoniec chodby, kde bola ordinácia. V ordinácii sedel za stolom ďalší mladý doktor a sestrička, ktorá už tak mladá nebola. Tie mladé sa asi minuli na iných oddeleniach. Ten doktor mal podivne veľkú hlavu, ktorá tak ale nepôsobila, lebo jeho telo za ňou nezaostávalo. Poviem to rovno bol to mladý, tučný doktor s veľkou hlavou a ako som sa neskôr mal možnosť dozvedieť, za jeho hlavou a jeho telom nezaostávalo ani jeho Ego a možno ani ID a ani Superego. Preštudoval si papier, ktorý sme dostali dole, spísali sme moje osobné údaje, odvážil som sa(he?) a sestrička ma odprevadila na izbu.

Sestrička ma s úklonom a takým nonšalantným pokývaním ruky voviedla do izby. Zacítil som náznak sarkazmu. V izbe boli štyri postele a tri z nich už boli obsadené väčšími štastlivcami. Tri rovnaké šachové figúrky a predsa každý iný. Päťdesiatnici, striebornovlasí, vráskaví.

 

áááááááá vedú ďalšieho!

 

pán Škrupa, prosím Vás!!! povedala sestrička s prísnym výrazom

 

tááák tu je tvoja posteľ...a snaž sa, aby zostala suchá, máme málo obliečok!!! poprosila ma sestrička

 

Dala mi pár posledných organizačných pokynov a štýlom slona na korčuliach, sa mrštne vytratila z izby. Posadil som sa na posteľ. Nato vošla mama, ktorá sa chcela rozlúčiť.

 

Tak sa tu drž a neboj, keď budem môcť prídem ťa pozrieť, hej?!? Tak čau.

 

Dala mi bozk na čelo. Myslím, že som počul, že sa niekto pousmial ale neviem, ktorý z nich to bol.

Hneď oproti mojej posteli ležal pán Škrupa. Päťdesiatnik, striebornovlasý, vráskavý. Pán Škrupa bol kolega s pánom Lenďom a obaja pracovali na družstve v neďalekej dedine. Pán  Škrupa mal chrapľavý hlas. Vznešené duše by ho mohli prirovnať k Armstrongovi, alebo k tomu jeho malému alter egu z Košíc, ale mne to pripadalo, akoby sa mu v krku zasekli hlieny a on sa ich zakaždým keď prehovoril snažil vychriachnuť. Pán Škrupa mal zlomenú ľavú nohu a mal ju v sadre od chodidla až po koniec stehna. No proste celú. Jeho zranenie nejako súviselo so zranením pána kolegu súdruha Lenďa, ale Boh vie čo spolu stvárali, nikdy som sa nepýtal. I keď človek sa cíti ako neinformovaný, neúplný keď vidí dôsledky, ale nepozná príčinu. Alebo naopak.

Hneď vedľa neho ležal už spomínaný pán Lenďo. Päťdesiatnik, striebornovlasý, vráskavý. Pán Lenďo mal niečo s chrbticou, alebo vyskočenú platničku? Neviem. Pán Lenďo nemal nijakú výraznú črtu, ktorá by stála za opis. Pán Lenďo bol kolega s pánom Škrupom. Myslím, že jeho zranenie nejako súviselo so zranením pána Škrupa, ale Boh vie....atď.

Vedľa mňa ležal pán (je to smutné, ale neviem aký). Nech je to pán Pacalík. Pán Pacalík ležal na posteli a ani sa nehýbal. Nezdalo sa, že by zaregistroval, že som prišiel do miestnosti. 

 

Tááák mladý, za čo si tu??? opýtal sa pán Škrupa

 

Stavím sa, že povie, že je nevinný, ako všetci tu!!! poznamenal pán Lenďo a začal sa nekontrolovane smiať. Sám. Nie je nič patetickejšie ako keď sa človek sám zasmeje na vlastnom vtipe. Snáď ešte keď ho potom musí dovysvetliť. Ale to už možno súvisí aj s publikom.

 

Podozrenie na zápal slepého čreva.

 

Hmm tak to máš fajn, aspoň ti ho vyberú a máš pokoj. To ja ho tam ešte furt mám a nikdy neviem, kedy sa môže zapáliť. A vieš chlapče v mojom veku a pri mojom spoločenskom živote nikdy nevieš koľko potrvá zohnať pomoc!! povedal pán Škrupa

 

Hmmm...

 

Aaaale, čo blázniš, veď ty už nemáš slepák! zamiešal sa pán Lenďo

 

Jak nemám?Čo to hovoríš ty ožran?

 

A čo ten večer, čo sme sa stavili, že zožerieš škrupiny z rozbitého vajca?

 

Prečo by som to robil?

 

No lebo si tvrdil, že nemáš slepák a kľudne môžeš zožrať vajcové škrupiny a nič ti nebude?

Tak to ho potom asi nemám! povedal pán Škrupa a spolu s pánom Lenďom sa začali smiať. Huróni po úspešnom love.

 

A to zjedol škrupiny s celého vajca? opýtal som sa.

 

Nieee len pár. povedal pán Lenďo

 

Po tejto plodnej debate a nečakanom rozuzlení som sa prezliekol do väzenského pyžama a ľahol si na posteľ. Do večera som pretrpel pár návštev sestričiek a napokon som zaspal.

Po pravidelných nočných kontrolách a odberoch teploty prišiel ranný budíček a ďalšia kontrola teploty. Pán Škrupa si opäť zložil nohu v sadre dole z postele, čo mal zakázané, lebo potom sa mu krv nahrnula späť do nohy a ona celá zmodrala a opuchla. Nádherná prsonifikácia. Keď prišla sestrička, opäť sa hnevala a hromžila a vyhrážala sa a pán Škrupa to prečkal s čiastočne skleneným pohľadom a s nepatrným úsmevom na tvári až si ju, nakoniec vyložil späť hore. A keď sestrička odišla, hromžil a vyhrážal sa a nadával zase pán Škrupa. Potom chvíľa pokoja a potom vizita. Pár olympských bohov zostúpilo medzi plebs, aby sa zaoberali ich pozemskými starosťami. Bratstvo bielych plášťov chodilo od izby k izbe, od postele k posteli a vyriekavali ortieľ. Keď prišli k pánovi Škrupovi, opýtal sa doktora, či nevie, či má ešte slepák. Doktor skontroloval jeho zdravotnú kartu.

 

Ale samozrejme, že máte pán Škrupa, Vy to neviete??? 

 

Keď sa pristavili pri mne, oznámili mi, že to vyzerá v poriadku a že ma asi zajtra pustia. JUCHÚÚÚ. Pamätám si, že po vizite prišiel za mnou ten mladý nádejný doktor s veľkou hlavou od minula a povedal mi, aby som sa viac usmieval, že takto pôsobím na ľudí depresívne, odmerane a vystrašene. To je sranda.Tak dobre som sa nenasmial odvtedy, čo som počul tento vtip:

 

Príde bezzubý muž k zubárovi, sadne si do kresla, otvorí usta a povie: PRVÝ APRÍL!!!!!!

 

Po vizite prišla sestrička za pánom Pacalíkom, že ide na nejaké vyšetrenie. Pozrel som sa na neho keď mu sestrička pmáhala zliezť z postele a vtedy som zazrel, že nemá nohy. Lepšie povedané chodidlá. Neskôr som sa dozvedel, že v decembri zaspal opitý na verande svojho domu potom, čo si nedokázal otvoriť dvere a zostal tam celú noc. Keď ho doviezli do nemocnice, mal také omrzliny, že mu museli tie chodidlá amputovať. V nemocnici ležal už pol roka. Poviete si jeho vina, nemal chlastať, slopať, nasávať, chlontať. Ale aj tak.

Po niekoľkých vyšetreniach som aj ja skončil v posteli. Kde inde. Tak ako moji kolegovia z izby. Ležal som a civel do stropu. Mama mi zavolala, že nestíha peísť na druhý deň, ale že ako sa mám a či niečo nepotrebujem. Povedal som, že je mi fajn i keď to nebola celkom pravda. Nebola to bolesť, čo som cítil, ale vedel som, že niečo nie je v poriadku. Občas som cítil náhle pocity prázdnoty, alebo rýchleho vyprázdnenia. A teraz nehovorím o veľkej potrebe. Veľmi zvláštny pocit. Z času načas som pocítil bodavú, krátku, ale intenzívnu bolesť. Vedel som, že niečo nieje v poriadku.

Skoro ráno, ešte pred rannou kontrolou teploty, som sa zobudil na to, že sa mi obliečky lepili na celé telo. Bol som úplne spotený. Sestrička bude mať radosť, pomyslel som si. Náhle som sa začal celý triasť a drkotať zubami. Stojím na severnom póle len v spodkách a ukazujem znak Victory. Svaly sa sťahovali a rozťahovali a aj napriek tomu, že som sa snažil, nedokázal som to kontrolovať. Telo už zase raz neposlúchalo mozog. Typické. Bál som sa, že moje o Calcium ochudobnené zuby nevydržia to drnčanie. Zahrýzni sa do obrubníka. BAM. Zuby sa rotrieštili do priestoru. Snažil som sa to ovládnuť a dať sa dokopy, ešte pred príchodom sestričky, aby ma takto nevidela. Ja viem, viem. Nezodpovedné. Ale jediné, čo som chcel, bolo odtiaľ vypadnúť a ešte, aby mi bolo dopriate nájsť oba konce dúhy, aby som sa pri masturbácii urobil spolu s práčkou, aby sa dva mlynské kamene nikdy nestretli a aby som nemal ľahkú erekciu, keď čítam poviedku o znásilnení. Ale predovšetkým som chcel vypadnúť.

Nakoniec som sa dal dokopy a prestal sa triasť ešte pred príchodom sestričky. Ale zatiaľ, čo som ju ja odbremenil od starostí (celkom nezištne), pán Škrupa jej pripravil, malé, hnedé, smradľavé, jemne tekuté prekvapenie v posteli. Neviem kedy sa pánovi Škrupovi uvoľnili zvierače, ale ten zákerný hnedý smrad sa pozvoľna rozplynul po našej izbe, takže sme si na to postupne do rána zvykli a ani nám to neprišlo divné. Teda mne určite nie, ale keď sa vo dverách objavila sestra, veľký hnedý budzogáň ju udrel po hlave.

 

Čo to? Fúúúj, čo je to za smrad....Ách pán Škrupa!!!!

 

A odbehla preč. Ja som sa medzitým taktne obrátil ku stene a tváril sa, že spím.

Po chvíli už do našej izby niekto nacupital. Nedalo mi to a občas som sa obzrel, čo sa deje. Pri pánovi Škrupovi sa objavil mladý sanitár v bielom aj s metličkou a lopatkou v ruke. Lil doc. Zhodnotil situáciu. Sestra mu pomohla odvrátiť pána Škrupu a on sa pustil do toho, na čo bol vyštudovaný. Myslím, že sa mi vtedy chcelo prdnúť, ale zadržal som to. To by už bolo príliš. Nakoniec bol problém odstránený. Pána Škrupu umyli, prezliekli a opäť ležal v čistej posteli. Pripravený ju zneuctiť.

Po malom extempóre pána Škrupu sa v našej izbe objavil ten mladý nádejný doktor. Pristavil sa pri mojej posteli.

 

No...tak to vyzerá, že dnes pôjdeš domov.

 

To vážne?

 

To vážne...Čakáme ne výsledky jedného vyšetrenia, ale keď budú dobré, môžeš ísť..Zavolaj domov, nech vedia, aby po teba mohli prísť.

 

To vážne??

 

To vážne...Podozrenie na zápal slepého čreva sa nepotvrdil, pravdepodobne to boli len zapálené uzliny v brušnej dutine.

To vážne???

 

To vážne...Tak zatiaľ. Ešte sa uvidíme.

 

Dúfam, že nie.

 

Doktor sa usmial.

 

No minimálne ešte pred odchodom. povedal

 

Poobede toho dňa ma pustili domov. Bol som zoslabnutý a trochu bez farby, ale podľa doktorov nijak vážne chorý, aspoň nie fyzicky. Tak vzhúru do oblak.

 

Varovanie: Pokračovanie nabudúce!!!


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8