Ten druhý, tretí......

Tých prvých všetci poznáte. Mnohí z Vás nimi dokonca sú. Niektorí z nich žijú priemerný život, niektorí žijú perfektný život. Jedno majú spoločné - žijú!

Potom som tu ja. Som druhá garnitúra. Ja nežijem. Budem Vám ilustrovať môj „život". Ešte stále môžete odísť.

V hlave to mám vymleté, a pojem praktický život v tom svojom nepoznám. Nemám veci, ktoré k bežnému životu patria. Nemám babu, nemám kondičku a z toho vyplýva - nemám sebavedomie. Zo žiadnou osobou opačného pohlavia nedokážem nadviazať normálny vzťah, prepáčte, neviem s ňou začať ani rozprávať.

Je jedno, že hlboko v sebe mám všetky svoje chyby zanalyzované, všetci naokolo ma majú za pribrzdeného retarda a ja sa im nemôžem čudovať.

Najväčší smútok posledných dní pre mňa je, keď vidím tie šťastné zamilované páry, ktoré majú jeden druhého. Nie, nezávidím im, ja im ich šťastie doprajem, ale som v hlbokej depresii z toho, že ja svoje city nemôžem odovzdať nikomu. Ja lásku môžem zažiť, vždy však bude neopätovaná. Pretože, ja som ja, nie som chalan, ktorý športuje, nie som chalan, ktorý robí všetko správne, nie som chalan, ktorý ti pomôže narúbať drevo, pretože moje tintítka namiesto rúk sa začnú triasť keď preložím dve triesky. Všetko, čo ja robím, robím neohrabane, pretože si stále uvedomujem ako na mňa každý pozerá a hovorí si - ach ten chudák, načo sa trápi, alebo pozrite na toho trtka, bude sranda! Áno, dedukujete správne, jedni majú súcit, druhí sa posmievajú, obe skupiny však indikujú jedno - som hlúpe neohrabané hovädo, a je škoda že to vymyslel takto. Prečo musia tí inteligentní znášať prítomnosť dementov môjho rangu a vôbec strácať s nimi čas?

Čo by zo mňa mala krásna, inteligentná baba, ktoré sa nájdu, možno ich nie je väčšina, ale ony sú, keď ja som pri nej vyklepaný ťulpas? Obdivujem na nich ich fyzickú krásu (aj keď som chudák, Boh ma stvoril s penisom medzi nohami), obdivujem ich správanie, rozprávanie, sú dokonalé a doprial by som im všetko šťastie tohto sveta.

Mám veľmi rád inteligentných ľudí, a mám na to svoju teóriu. Keďže ja sám som zaostalý a neohrabaný, mám rád tých, ktorí sú v každej spoločnosti spôsobní, taktní, vtipný atď, atď. Nie neobdivujem suverénov, ktorí majú každý večer dvadsať báb a ohurujú ich svojimi rečami, nemusím chvastavé reči o litroch vypitého alkoholu, mne stačí príjemná spoločnosť, ktorá neberie tento život ako stavanie sa do póz, aj keď ja sám taký som a práve preto ich obdivujem.

Asi ste z toho veľa nemali, ale mal som takú potrebu, trocha sa vypísať.