Zimná miniatúra...alebo o cylindroch a farebných šáloch

Nebude snežiť! povedal prvý snehuliak

Ale bude. Uvidíš. Musíš len veriť! uistil ho druhý snehuliak

Obidvaja dvihli hlavy hore. Okolitý svet sa im zdal cez zahnuté sklo deformovaný. Všetko je relatívne. 

Skade ruka? Nevedno. Vzala sklenenú guľu a poriadne ňou zatriasla. Malé čiastočky umelého snehu dopadali na okolie. Dopadali aj na snehuliakov, na ktorých sa strácali. Bolo ich vidno len na čiernych cylindroch, ktoré mali obaja na hlavách, na farebných šáloch, ktoré mali okolo krku a na stromoch, ktorými boli obklopení.

Vidíš? Hovoril som ti. Stačilo len veriť!

Chcel druhý snehuliak ešte niečo povedať? Nevedno. Myšlienky mu prerezal črep, ktorý sa mu zarazil do hlavy. Teda do vrchnej gule.

Kto tu nechal tú sprostú guľu? Mamííí?!? kričalo decko sediac na dlážke s krvavým chodidlom