Zelené kolotoče

.t..t.. Dve bosé nohy dopadli do snehu a zmizli v lese.

Nezanechali za sebou žiadnu stopu, až na sotva viditeľný odtlačok nohy, ktorý bude zmazaný aj tým najslabším pohybom vetra.

.T..T.. Dve ťažké vojenské topánky dopadli do snehu a zaborili sa hlboko pod jeho povrch.

Následne vyskočili a zmizli v lese.

Nahý chlapec beží lesom a čierne vlasy mu divo vejú.

Jeho bosé nohy kĺžu snehom bezo stopy.

Osoba v mohutnom bielom kabáte s čiernym ruksakom na chrbte a čiernou plynovou maskou na tvárí beží za ním a v rukách pevne zviera zbraň.

Jeho hlboké stopy sú len veľmi ťažko prehliadnuteľné.

Chlapec beží, kľučkuje medzi stromami, ich vetvy sa ho zľahka dotýkajú, no žiadna mu nestojí v ceste.

Jeho prenasledovateľ ťažko bičovaný hustým porastom sa ani na okamih nevzdiali.

Neustále tesne za ním sťažka dýcha a sklíčka na maske má zahmlené.

Chlapec aj naďalej beží, z úst mu vylietajú obláčiky pary a všetky jeho svaly z maximálnym vypätím posúvajú jeho telo vpred.

Jemné odtlačky chodidiel sa rýchlo menia na hlboké šľapaje.

Chlapec kĺže pomedzi stromy, hravo prekonáva prírodné nástrahy, no jeho prenasledovateľ ich všetky silou preráža bez ohľadu na prekážku.

Dva páry nôh si určujú vlastnú melódiu ako prvé slabé, sotva počuteľné cupitanie nasledované hlbokým dupaním a praskaním starých konárov.

Jediné dva zvuky v celom pustom lese.

Neustále si držia to svoje tempo nikto nezrýchľuje nik nespomaľuje.

Chlapec v jednom momente zľahka preskakuje potok, pričom jeho bosé nohy jemne rozhýbali staré steblo trávy.

To steblo sa rozhúpalo a malé vločky snehu z neho spadli, v momente keď sa posledná z nich dotkla zeme sa ozval treskot lámajúceho sa ľadu.

Mokrá vojenská topánka rozdrvila osamelé steblo trávy a rýchlo napredovala v sprievode druhej topánky za svojím cieľom.

Chlapec neustále usmiaty, beží lesom a pravdepodobne láme všetky svetové rekordy v behu.

Stále beží, zľahka poskakuje lesom, pričom končekmi prstov hladí konáre stromov, z ktorých opadáva jemný závoj snehu, ktorým ihneď prebieha postava za ním.

So zbraňou pri tele a maskou na tvárí prenasleduje chlapca bez zjavného dôvodu.

A chlapec už len uteká, pretože ho naháňa a pravdepodobne ho prenasledovateľ naháňa iba preto, že uteká.

Možno sa dostali do kruhu, z ktorého už nevedie cesta von, nie pre oboch.

A tak stále bežia smerom odnikiaľ nikam bez zjavnej šance na ukončenie tejto hry.

V jednom momente chlapec zmení smer behu a prudko zahne do strany. Jeho prenasledovateľ celý prekvapený svoju reakciu na tento manéver oneskorí a tak sa po prvýkrát ich vzdialenosť predĺži.

Dupot ťažkých topánok sa spomalí a chlapec vybehne z lesa.

Na otvorenú planinu, míle dlhú, celučičkú zasneženú.

Jeho tempo sa ani na okamih nezmení, ani keď sa medzi oblakmi zjaví slnko a dve bežiace postavy zaplaví svojím teplom.

Prenasledovateľ čoskoro rozdiel v ich vzdialenosti skrátil a všetko navrátil do starých koľají.

Opäť raz sa každý malý odtlačok mení na hlbokú stopu.

A dve postavy vrhajúce tiene do diaľky rýchlo napredovali do hlbín údolia.

Prenasledovateľ počas behu víril sneh navôkol seba. Bez zjavného záujmu o čokoľvek iné okrem chlapca pokračoval v behu.

A slnečné lúče sa od chladnej ocele jeho zbrane odrážali do všetkých strán, ako sa za behu triasla.

Niekde v hĺbkach pod plynovou maskou sa určite mračí.

Tak veľmi, ako sa usmieva chlapec čo mu neustále uniká.

Zdalo by sa, že už tá naháňačka trvá celú večnosť, no nie je tomu tak.

Obaja cítia vo vzduchu ten zvrat.

Ku koncu sa blíži, vie to chlapec a vie to aj jeho prenasledovateľ.

V diaľke sa im obom čosi marí a o chvíľu sú si obaja istí, že v diaľke pred nimi sa cesta skončí.

Týči sa tam veľká skala a to obrovské údolie ňou končí.

No chlapec odhodlaný ani na okamih nespomalí a koncu hrdo čelí.

Postava za ním svoj zlostný úškľabok zmení v radostný a čoskoro aj víťazný úsmev.

No ten je zatiaľ pod maskou skrytý.

Chlapcov pohľad sa mihá v diaľke, hľadá možný únik, no nádej si zjavne vybrala iného bežca.

A tak len chlapec uteká vpred, bez mihnutia, bez náznaku ľútosti, žiadna slza sa mu v kútiku oka nezjavila a žiadny strach nerozochvel jeho telo.

Len beží, presne tak, ako to vie len on, zľahka dopadá na sneh a mocne sa od neho odráža pričom nezanechá stopu.

A jeho prenasledovateľ len mlčky beží za ním a nespustí z neho oko.

V momente, keď slnko zašlo za tmavé oblaky a z oblohy sa začali sypať malé vločky snehu, chlapec zastal.

Kúsok pred koncom jeho cesty sa uprostred bieleho poľa týčila veľká skala.

Chlapec obratne vyskočil a s otočkou na nej zastal, tvárou otočenou na svojho prenasledovateľa.

A ten posledných pár krokov urobil v snehu stále menšiu a menšiu dieru.

A ten posledný dopad ťažkej vojenskej topánky len zľahka pohladil sneh, v ktorom už bol odtlačok bosej nohy.

Prenasledovateľ taktiež vyskočil a zastavil pred chlapcom.

Stáli oproti sebe bezo slova, maskou v tvár.

Chlapec sa stále usmieval, aj v momente keď sa jeho hrude dotkla chladná hlaveň.

Aj v momente keď sa prst v čiernej rukavici dotkol kohútika na zbrani.

Usmieval sa dokonca aj vtedy, keď ho stlačil a v zbrani sa ozvalo prázdne cvaknutie.

Vlastne v tom momente sa jeho úsmev ešte zväčšil.

Prenasledovateľ pustil zbraň a tá dopadla na kameň, z ktorého sa zošmykla do snehu.

Ďalší dlhý okamih tam tak stáli, až si nakoniec prenasledovateľ chytil masku a začal si ju pomaly dávať hore.

Ako prvé sa odkryli neskutočne zmyselné ružové pery, nasledované malým, trošku dohora zahnutým nosom.

Následne oči, hlboké ako vesmír a čisté ako sneh, malá iskra v každom z nich hriala chlapca pri srdci.

Nakoniec prenasledovateľ strhol aj zvyšky masky zo svojej tváre a čerstvý závan vetra mu rozvíril dlhé strieborné vlasy.

Na kameni stáli dve postavy, chlapec celkom nahý a dievča v bielom plášti s čiernym ruksakom, rukavicami a masívnymi vojenskými topánkami.

Ako prvý zhodila ťažký čierny ruksak, ktorý s hlasným buchnutím dopadol na kameň.

Jedným ťahom rozopla kabát, ktorý sa zvalil k jej nohám a vedľa kabátu čoskoro dopadli čierne rukavice.  

A ako posledné sa k zemi zvalili biele nohavice.

Jednoduchým pohybom nôh sa vyzula a naboso stupila na kameň, končekmi prstov sa dotýkala chlapca.

Teraz na kameni stáli dve nahé postavy tvárou v tvár, nedelilo ich žiadne oblečenie, len milimetre vzduchu.

Chlapec sa neustále díval dievčaťu do očí a ona zase jemu.

Bez slova a bez akéhokoľvek zbytočného pohybu, ktorý by mohol navždy zničiť čaro tejto chvíle.

Iba raz chlapec odklonil svoj pohľad smerom nadol.

V momente, keď sa dievčaťu zadíval na prekrásne pery zaseknuté v nemom úsmeve presne tak ako jeho.

Pretože dobre vedel, že to je to jediné, čo časom nezmizne, čo nezostarne a nikdy nezovšednie.

Jej pery sa začali približovať k tým jeho.

A čím bližšie boli, tým pomalšie plynul čas.

Neustále sa naťahoval, akoby sa snažil oddialiť nevyhnutný stret.

Padajúci sneh ich oboch obklopil a točil sa okolo ich nahých tiel v tanci im obom neznámom.

No žiadna vločka sa nepriblížila do tesnej blízkosti ich tiel, akoby zo strachu že sa roztopí.

A ich pery v spomalenej realite stále putovali k sebe tou nevyhnutnou trasou, ktorá smeruje iba k jednej veci.

A keď sa zdalo, že sú už tam a že čas praskne z toho, ako veľmi sa natiahol, sa všetko urýchlene vrátilo a behom okamihu bola tá chvíľa preč.

Chlapcovi po tvári prebehli rozvírené vlasy dievčaťa, ktoré sa tak prudko otočilo a vyskočilo, že chlapec iba v nemom úžase sledoval, ako jej tenké nohy dopadajúce na sneh bez akéhokoľvek zvuku poháňajú jej nahé telo vpred.

Sledoval jej strieborné vlasy, ako za ňou vejú, sledoval jej krivky, miznúce v diaľke.

Všetko to sledoval počas toho, ako sa obliekal.

Sledoval jej maličké prsty, nežne hladiace sneh počas obúvania si ťažkých vojenských topánok.

Sledoval ako jedna noha strieda druhú, keď si navliekal nohavice.

Sledoval jej kmitajúce ruky popri zapínaní kabátu.

Jej prekrásne tvarovaný chrbát, keď si navliekal ruksak.

Sledoval ako sa nežne bez stopy nesie, keď si nasadzoval rukavice.

Spomínal na jej úsmev, keď si nasadil plynovú masku.

Zoskočil dole, pričom sa jeho ťažké vojenské topánky zaborili hlboko pod povrch snehu.

Jednou rukou hrabol do snehu a vylovil chladnú zbraň.

Pevne ju zovrel vo svojich rukách a vyrazil vpred.

.t..t..dve malé bosé nohy prebehli po snehu bez zanechania akejkoľvek stopy.

.T..T..dve ťažké vojenské topánky prebehli snehom, pričom po nich zostali hlboké stopy.

Nahé dievča a jej prenasledovateľ zmizli v lese. Opäť.