Papagáj

Papagáj nad nami mal na krku

zavesené hodiny

a v nepravidelných intervaloch

škriekal, že náš čas sa míňa...

Koľko rokov sme si zas ukradli

za túto čarovnú noc?

Ty ma nedokážeš poslať preč

a ja nedokážem odísť...

Na otázku čo z toho vyplýva sme

obaja odmietli odpovedať.

...nad ránom papagáj stíchol

a v mojej hlave začali padať

snehové vločky.

Zrazu sa šnúrka s hodinami roztrhla

a ony spadli hlučne na zem a rozbili sa.

Papagáj sa začudovane pozrel dolu

na všetky tie ozubené kolieska

a potom na mňa.

Zletel k nám do postele,

stiahol zo mňa perinu,

sadol mi na plece a pošepkal do ucha:

„Zmizni odtiaľto...“