V srdci vlka-4.kapitola- Minulosť bola predsa fajn

,,Nicolas, v škole sa muselo niečo stať. Niečo, čo ho rozrušilo," chodila som po obývačke hore dole. Nicolas sedel na sedačke vedľa Larissy a Sam sa opieral o zárubňu s rukami na prsiach. ,,Nepovedali mu niečo spolužiaci? Alebo ja neviem," pohodila som rukami. Poznala som svojho syna. Muselo sa stať niečo vážne, aby ho to takto zobralo. On si obyčajne nebral reči ľudí k srdcu. Bol gay a veľa jeho vrstovníkov ho často urážalo, či na neho malo ,,vtipné" narážky, ale on si to nikdy nebral.


,,Ja neviem...," Nicolas nešťastne sedel na sedačke. Bolo mi jasné, že ho to štve. Hlavu mal sklopenú a hľadel zamyslene, ale aj nešťastne do koberca, ako sa snažil prísť na to, čo jeho princa tak rozrušilo.


,,Spomeň si. Nechal ťa v škole. Nepovedal si ty niečo niektorému z vašich spolužiakov a on to počul," navrhla som túto alternatívu. Keďže sa Darius vymkol v izbe a vlastne nechal Nicolasa na parkovisku, mohlo sa stať, že práve Nicolas ho niečím naštval. ,,Nepovedal si niekomu, že je gay a on to počul a preto je naštvaný?"


,,Tak to som ja hovoriť nemusel," odsekol, ale nebolo to tak, že by to odsekol mne, ale ako keby si na niečo spomenul, čo ho naštvalo. ,,Keď ho triedna predstavovala," pustil sa do rozprávania, keď som nadvihla obočie. ,,Tak nám mal o sebe niečo povedať a to jediné, čo ho napadlo, bolo to, aby nám oznámil, že je gay. Fakt ma vtedy naštval a potom...," zasekol sa a vyvalil oči. ,,Ja som debil!" zvýskol a vyskočil zo sedačky. ,,Je naštvaný na mňa. Ja som na to úplne zabudol. Celý deň som sa potom bavil so spolužiakmi a zabudol som na to, čo sa stalo hneď po prvej hodine, ale nepovažoval som to za dôležité."


,,Ale Darius by to mohol považovať za dôležité?" overovala som si a trochu som k nemu podišla. Nicolas prikývol a v očiach mal smútok. Pochopila som, že si niečo začal vyčítať. ,,Čo sa stalo Nicolas? Čo sa stalo po prvej hodine?"


,,Ja neviem, či je naštvaný kvôli tomu, ale asi by mohol byť," začal brblať neisto. ,,Je naštvaný na mňa, lebo asi to nepochopil. Nepochopil, ako som to myslel," Nicolas sklesnuto pozrel do zeme a jeho slová boli skôr šepot. ,,Ja som taký blbec. Je to moja vina. Preto je naštvaný. Naštval som ho ja."


,,Ale čím, ty chytrák, povieš nám to už?" vyzvala som ho. Aj Larissa so Samom sa napli. Všetci čakali na Nicolasov ortieľ.


,,Povedal som mu, že ho musím trpieť, vlastne som to nepovedal jemu, ale spolužiakom. Ja som idiot!" zaskučal, ale ja som mu z toho príliš nerozumela. Jeho slová boli zmätené.


,,Vysvetlíš to poriadne?" spýtal sa podráždene Sam, ani jeho, asi nebavili synove chaotické slová. ,,Čo sa stalo? Prečo sa Darius asi zabarikádoval?"


,,Chcel som sa vyhnúť bitke," začal nešťastne vysvetľovať Larissyn syn a hľadel na mňa skoro až zúfalo. Bolo mi jasné, že to chce hlavne vysvetliť mne. ,,Keď Darius vyhlásil, že je gay, pár chalanov to nakrklo a chceli ho zmlátiť. Chcel som sa vyhnúť bitke a snažil som sa ich ukecať a asi," zrazu bol veľmi neistý a znovu stočil zrak do koberca. ,,Som povedal, že ho musím trpieť, ale to neznamenalo, že ho naozaj musím trpieť," hovoril rýchlo. ,,Ja som len chcel predísť bitke. Vážne."


,,Ja ti verím, Nicolas, ale Dariusa o tom treba presvedčiť," pozrela som na neho súcitne. Jeho to vážne štvalo.


,,A o tom ho budem musieť presvedčiť ja?" spýtal sa neisto a bolo to neochotné, to musel postrehnúť každý. Nechcel ísť za Dariusom, sa ospravedlňovať. Pretože aj on si myslel, že je v práve. Len ho chcel chrániť a on sa ešte bude urážať.


,,To budeš," ozvalo sa trojhlasne ako odo mňa, tak aj od Larissy a Sama, ale Larissa pokračovala.


,,Ty si to pokazil, tak ty to aj naprav a skôr, než budeš musieť ostať spať na gauči," s tým sa Larissa zdvihla a aj so Samom odkráčala do kuchyne. Nicolas nakvasene pozrel do zeme. Bolo mu proti srsti, ísť sa ospravedlňovať, keď vedel, že aj on má istú dávku pravdy. Darius by mu mal skôr poďakovať. Tušila som, že presne toto sa mu preháňa hlavou.


,,Musíš si uvedomiť, Niky, že Darius si teraz príde ublížený za každú blbosť. Teraz s ním musíš jednať ako s trucovitým malým deckom," objala som ho jednou rukou a vtisla som mu bozk na čelo a tiež som sa vyberala do kuchyne za Larissou a Samom. ,,Ty ho nejako ukecáš," obzrela som sa po ňom medzi dverami. ,,Ty vždy. Keď je niekto, na koho dá a kto si to u neho dokáže vyžehliť, si to ty," žmurkala som na neho a on sa jemne usmial.


,,Máme náhradný kľúč od izby, keby mi odmietal odomknúť," zaškeril sa na mňa Nicolas a hneď ho začal hľadať. Trvalo mu to tak dlho, že kým sa dostal k izbe, už sa zmrákalo.


~*~


,,Darius, otvor mi. Pohovorme si. Nebuď taký tvrdohlavý," Nicolas na dvere klopal už asi desať minúť. Ja som sedel na posteli v tureckom sede a mračil som sa na dvere. Nepustím ho dnu, ani náhodou. Ešte aby som ho otravoval. Chudáčik, by ma musel trpieť. Ccc. ,,Tak Darius, mňa mrzí, čo som povedal, nemyslel som to tak. Nie je pravda, že by som ťa musel trpieť. No tak, otvor mi. Neštvi ma. Chcel som sa len vyhnúť bitke," opakoval už neviem po koľká ty raz. Neveril som mu. Toto mu určite nakázali naše matky. Má si to u mňa vyžehliť, ale inak mnou pohŕda. Neotvorím mu. ,,Chýbal si mi Darius, taká je pravda," zachvel som sa, pri týchto slovách som mu chcel otvoriť, ale vždy som si spomenul, že sú to len lži. ,,Si dobre nefér!" teraz znel naštvane a asi do dverí kopol. ,,To ty si sa vykašľal na mňa! Nie ja na teba! Ja som ti písať neprestal, to ty, pokiaľ si nespomínaš! Vybodol si sa na mňa! Vždy som sa tešil na tvoju návštevu, ale ty si prestal chodiť! Ty si sa vykašľal na mňa, nemáš právo sa teraz na mňa hnevať, aj keby som to myslel vážne, ale tak to predsa nie je! Ja som sa len snažil, ťa chrániť," jeho hlas zaznel ako šepot s poslednou vetou. NEOTVORÍM!! ,,Fajn! Nebudeš ma ignorovať! Navyše, je to moja izba!" rozčúlil sa opäť po chvíľke ticha a ja som počul, ako zašuchotala zámka. Strkal do nej kľúč. Mal náhradný. Ja som idiot, nenechal som kľúč v zámke. Ten teraz ležal na skrinke vedľa dverí. Rýchlo som zoskočil z postele a vbehol som do kúpeľne. ,,TO NEMYSLÍŠ VÁŽNE!!" zrúkol, keď som zamkol a kľúč už pre istotu nechal v zámke. ,,Darius, správaš sa ako decko!" To obvinenie ma naštvalo. Zostrel som si slzy a upravil som sa v zrkadle, aby nebolo vidieť, že som reval. ,,Je mi to fuk, pokojne si tam zostaň a trucuj!" vyhlásil Nicolas zúrivo. Ja som si schmatol uterák a pyžamo, ktoré som tu ráno nechal. Vzal som ich. Naposledy som sa nadýchol a odomkol som.


,,Zůstanu dnes v noci u matky," prešiel som okolo neho a on na mňa prekvapene pozrel. Asi som vyšiel z kúpeľne s dosť povýšeným výrazom, lebo jemu praskli nervy. ,,Abych ti náhodou nepřekážel."


,,Zase Čeština?" štekol po mne a ja som si všimol, že aj pretočil očami. ,,Keď ma naserieš, tak ti aj ja začnem česky odpovedať!" naštvane som na neho pozrel a hrdo som vykráčal. ,,Si horší ako decko!" zvreskol po mne a ja som započul, ako treskol dverami od svojej izby. To on ma odsúdil a ja sa tým trápiť nebudem. Všetci ma len odsudzujú.


,,Mamy?" vošiel som opatrne do jej izby. Už tam bola. Sedela na posteli a čítala si ako vždy. Nadvihla obočie, keď ma uvidela aj s vecami. ,,Môžem zostať u teba?" opýtal som sa a nahodil som pohľad nakopnutého šteňaťa. Vedel som, že mi neodolá. Nikdy mi nevedela odolať.


,,Táto posteľ je malá, Darius, Nicolas má manželskú, prečo neostaneš u neho?" položila knižku bokom a zložila si ruky na prsia. Mierne som zrozpačitel. Určite o mojej hádke s Nicolasom vie. Vedel som, že si sem už stihla objednať manželskú posteľ. Nemala malé postele rada. A je pravda, že keď sa jej sem natlačím, tak sa poriadne nevyspíme, ale ja sa k Nicolasovi jednoducho vrátiť odmietam.


,,Ty vieš prečo nie" zamrmlal som si popod nos, ale moja mama vždy oplývala neuveriteľným sluchom.


,,Nicolas ti povedal, že to tak nemyslel," povedala mi rázne. Vždy všetko vie. Zamračil som sa na ňu. ,,Pokiaľ viem, tak nerozumne sa tu správaš ty," teraz som si založil ruky na prsia vzdorovito ja.


,,Nebudem s ním v jeden izbe a hotovo," zasmiala sa. Vedel som, že sa správam nerozumne a detsky, ale... Nicolas dal jasne najavo, že mu vadím.


,,Fajn," povzdychla, tak ako to vedela, len ona. Prikázala mi, aby som sa odišiel umyť a ja som s úsmevom poslúchol. Keď som si k nej ľahol, privinula si ma k sebe. Vedel som, že ma miluje a vedel som to občas aj využívať, aj keď som to využíval, len v takomto malom množstve.


Ráno nás oboch zobudilo klopanie a do izby nazrel Nicolas. Znechutene som na neho pozrel, až potom som si uvedomil, že dnes je škola. Nemusel ani otvárať ústa.


,,O dvadsať minút nás vezieš. Nechceš náhodou vstať," jeho slová by boli nepriateľské, keby neboli také jemné, skoro až opatrné. Len som zazrel. ,,Ako myslíš," odsekol a stratil sa. Chcel som dnes zostať doma, ale tiež som vedel, že mi to pri mame neprejde.


,,Vstávaj," zavelila mi a ona sa prevalila na druhý bok. Mne chrbtom. Znechutený som sa z postele vyškriabal. Mám pätnásť minút. To je málo minút. Pre mňa vždy. Mama tvrdila, že som horší ako ženská. Keď som sa porovnal s ňou, tak to pravda bola, lebo ona netrávila ráno v kúpeľni aj hodinu. To som mal vo zvyku ja. Takže stihnúť všetko za pätnásť minút? Nemožné, to zákonite znamenalo, že som z domu odchádzal ešte mrzutejší.


~*~


,,Je to iba môj pocit alebo vy dvaja ste na nože?" spýtala sa ma Dezi, keď sme išli do vestibulu, pozrieť zmeny na nasledujúci deň. Nielen ona si všimla, že na Dariusa kašlem. Ja sa mu zaliečať nebudem. On je ten, kto sa správa ako kretén. Je to vážne nádherný kretén, ale kretén!


,,Ale prosím ťa, od tej doby, čo prišiel, je to s ním k nevydržaniu," priznal som a Dezi sa mi zakvačila do ruky. Robila to celkom často. Okolo Dariusa sa hneď ráno vytvorila partia báb z našej triedy a hltala každé jeho slovo. Bolo to tak ako včera. Nevedel som, či tie baby nepochopili, že je gay alebo dúfali, že ho zmenia. Jednu výhodu to malo. Nemusel som ho strážiť, lebo keď boli okolo neho naše baby, tak sa chalani z triedy radšej stiahli bokom. Aspoň mu nehrozilo, že mu vážne niekto pár vrazí. Bol síce dosť rýchly na to, že bol ešte stále len človek, ale neviem či by si poradil s celou triedou.

,,Mám pocit, že za maskou frajera, len niečo skrýva a ty si vravel, že keď ste boli deti, tak ste si boli blízki," usmiala sa na mňa. Vedel som, čo chce navrhnúť, ale nemal som kedy sa brániť, lebo ona pokračovala. ,,On je v cudzom prostredí a pripadá si ublížený. Budeš musieť prvý krok urobiť ty sám. Inak sa neudobríte."


,,Ale...," to bol jediný vzdor, na ktorý som sa zmohol, lebo ona ma pustila, postavila sa predo mňa a dlaňou mi prikryla ústa.


,,Chceš s ním mať zase dobrý vzťah, či nie?" zamračila sa na mňa prísne. Poznala ma. Vedela, že som Dariusa dakedy zbožňoval a chcem to priateľstvo späť. Prikývol som. ,,Tak musíš zahodiť hrdosť a narovnať to ty sám. On to neurobí. Príde si zradený."




Darius odparkoval auto a zabuchol za sebou dvere. Tiež som z auta vyliezol a na chvíľu sa mi zachcelo provokovať. Keď zostanem stáť v otvorených dverách, tak auto nebude môcť zamknúť. Ale pokiaľ to urobím, tak sa asi sotva udobríme. Zavrel som dvere a on až od dverí do domu zamkol auto. To poctivo zapípalo. Nechcel som svoj a Dariusov vzťah rozoberať v dome plnom vlkodlakov, dospelých a trénovaných vlkodlakov. Chcel som s ním hovoriť osamote. Ale to sa bude dať len vtedy, ak ho dostanem z domu. Pôjde so mnou niekam? Ale kde by sme sa mohli porozprávať? Les. Neďaleko za domom bol les. Otec preto barák kúpil tu. Chcel mať miesto, kde sa môže občas prebehnúť. Vlčia krv volala.


,,Darius," Darius vošiel do matkinej izby a nie do mojej. Tam si zhodil veci na zem a na mňa sa otočil znechutene. ,,Chcel by som s tebou hovoriť," rozpačito som pozrel do zeme.


,,Ja sa nemám s tebou o čom rozprávať!" odsekol prudko a chcel okolo mňa vyjsť z izby, ale ja som ho zovrel za lakeť. Preťal moju ruku a ja som tušil, že sa veľmi ovláda, aby ma neudrel. Bol som rýchlejší a silnejší. Vlk vo mne bol už dávno prebudený.


,,Prosím, daj mi šancu," požiadal som a jeho oči na okamih znežneli. Aj keď tie oči boli čierne a vyzerali, že sa v nich nikdy žiaden cit, ani mihnúť nemôže, bol to len klamlivý pocit. Oči jeho otca boli chladné a kruté, ale nie oči Dariusa. Prikývol mi a ja som ho vyviedol von a do lesíka. Mračil sa okolo seba, ako keby sa mu tu nepáčilo. Počul som, že ide za mnou, lebo občas sa ozvali rolničky a on tichý nebol. Počul som praskať vetvičky pod jeho nohami.


,,Fajn, ďalej nejdem! Povedz mi, čo si po mne chcel!" zvrčal naštvane a jeho kroky sa zastavili. Už sme boli z dosluchu, aj najtrénovanejších vlkodlakov, ale ja som sa nechcel zastaviť, len preto, že som nevedel, ako mám začať. Ako mu to povedať? Ako sa s ním udobriť? Pomaly som sa otočil. Stál tam a tváril sa zlostne, aj arogantne.


,,Chcem to medzi nami urovnať," priznal som a pozrel som do zeme. ,,Chýbal si mi Darius. Celý ten čas si mi neskutočne chýbal. Neodpisoval si mi. Keď som ti volal, tak si nikdy nemal čas. Nevracal si sa sem."


,,Prečo by som sem mal chodiť. Bol som tu nevítaný," odsekol a rolničky sa opäť ozvali, keď zovrel ruky v päsť. Tie ruky som videl, ale do tváre som mu nepozrel.


,,Prečo si stále myslíš, že si tu bol nevítaný?" hoci som nechcel, ale zacítil som, ako mi oči zvlhli. Rýchlo som zamrkal, aby som slzy odohnal. ,,Čakal som ťa. Každé Vianoce, každé leto, ale ty si neprišiel. Vykašľal si sa na mňa," konečne som nazbieral odvahu, aby som mu pevne pozrel do tváre. Jeho pery boli mierne pootvorené a v tvári sa zračilo prekvapenie.


,,Nie, nechcel si ma tu. Aj chalanom v škole si povedal, že ma musíš trpieť," trval si tvrdohlavo na svojom. Mal som čo robiť, aby som frustrovane nezavil.


,,Tak to predsa nie je, Darius," dúfal som, že počuje tú naliehavosť môjho hlasu. Urobil som k nemu pár krokov. ,,Mám ťa rád. V škole som sa snažil, len zabrániť bitke. Ty si sa neozýval a ja som nechápal, čím som ťa tak vytočil. Čo som urobil, že na mňa kašleš? Ty si nechodil. Ja som sa na teba nevykašľal, bolo to opačne. To ty si zabudol na mňa!"


,,To nie je pravda," šepol skoro nečujne. Skrčil obočie, ako keby nad niečím uvažoval. ,,Ja som sa nemohol vrátiť, lebo som vedel, že mnou budeš pohŕdať. Vždy som bol tvojim vzorom, ako som ti asi mohol prísť na oči s tým, že som gay."


,,TO MI NEVADILO!!" zreval som po ňom a môj hlas zaznel medzi stromami. Trhol sebou. ,,To mi nikdy nevadilo," stíšil som hlas. ,,Ako si si mohol myslieť, že by mi prekážala tvoja orientácia? Ja som ťa chcel len späť. Veď si mi bol ako brat. Chýbal si mi. Ty si taký idiot, Darius." ,,Ty mnou nepohŕdaš?" nevedel som, čo si myslí, z jeho tónu sa nedalo nič odhadnúť, bol zvláštne suchý. On stál na mieste a len na mňa hľadel, nič viac.


,,Prečo by som tebou pohŕdal? Mne je jedno, že ti sexi prídu chalani," zaškeril sa, keď som to vyslovil. Zdalo sa, že som ho tým pobavil. ,,Ja chcem späť svojho najlepšieho priateľa. Chcem späť chalana, s ktorým som našim žral nervy a...," nedopovedal som, lebo som nedostal možnosť. Darius rýchlo rozbil vzdialenosť medzi nami a prudko ma objal. To som nečakala a skoro ma zhodil z nôh. Mohol som len ďakovať svojej vlčej sile. ,,Preháňať to nemusíš," dostal som zo seba, keď som mal pocit, že ma už zaškrtí.


,,Nemôžem uveriť tomu, že ti to nevadí," zadžavotal tak rýchlo, že som mu skoro nerozumel. Na tvári mal úsmev, keď sa odo mňa odtiahol. ,,Bol som presvedčený, že som sa ti tým musel znechutiť. Že ťa to muselo sklamať."


,,Bol to šok, ale tvoju povahu to predsa nezmenilo a ja som mal rád Dariusa, ktorého som poznal. Táto tvoja nová arogantná stránka mi nesedí," pripustil som potichu a opatrne, aby som ho niečím neurazil, ale on sa rozosmial. Strčil mi do pleca, aby som sa pohol smerom k domu.


,,Mám nápad," vyhlásil veselo, keď sme sa poberali k domu. Ako mohol tak rýchlo preladiť? Ešte pred chvíľou by ma udupal do zeme. To mu vážne stačilo, len uistenie, že mi nevadí jeho orientácia?


,,Pokiaľ je späť starý Darius, tak to sa bojím spýtať?" pozrel som na neho, len veľmi opatrne. Nechcel som ho niečím naštvať, aby sa predo mnou zase neskrýval.


,,Cheche," zatiahol a kopol do kameňa na zemi. Jeho vlasy zaviali vo vzduchu, keď pohodil hlavou. Bolo to zvláštne, slobodné gesto. Síce nevie o tom, že je vlkodlak, ale divokosť v jeho krvi je. A je v nej aj sloboda. Ja som si pripadal vždy ako vlk, ktorého spútali a zavreli do klietky. Preto som mal Dariusa rád. Nech robil čokoľvek, on nebol spútaný. Možno za to mohla vždy divoká a slobodná krv jeho otca. A hoci bol Christopher hnusným, podlým vrahom, môj otec ho mal rád. Chris dokázal milovať. A jeho syn mal jeho divokosť, aj keď to netušil. ,,Bojíš sa?"


,,To sa ma nepýtaj," povedal som naoko vydesene, ale na tvári mi už hral úsmev. ,,Na to si sa ma naposledy spýtal, keď som mal osem a ty si ma zavrel do truhly so šatami. Povedal si, že do desiatich minút ma prídeš otvoriť, že je to skúška odvahy a potom si na mňa zabudol."


,,Nezabudol," zatváril sa urazene, ale v očiach mu horelo pobavenie. ,,Mne len začal seriál," mykol ramenami. ,,A navyše, nakoniec som ťa otvoril."


,,Hej, po dvoch hodinách, keď si si spomenul, že ti niečo chýba," odvrkol som a pozrel som do boku. Prehodil mi ruku cez ramená a zasmial sa.


,,Ale chýbal si mi a to je pocta," vyhlásil a ja som si ho skepticky obzrel. Presne takéhoto Dariusa som poznal. Dariusa, ktorý sa smeje, je plný sebadôvery a pozitivizmu.


,,Neviem, či je to pocta, ale rozhodne mám právo, sa báť tvojich nápadov," trval som si na svojom a zamračil som sa na neho. Astrit už cupitala oproti nám. Astrit bol kráľovský vlk. Pôvodne obe vlčice. Astrit a Kiara patrili Destiny, ale keď sme boli s Dariusom deti, tak nám ich rozdelila. Ja som vyfasoval Astrit a Darius Kiaru, ale Darius o tom nevedel, lebo po psovi nikdy netúžil. Kiara ho vždy sledovala a strážila z diaľky.


,,Pokoj," povedal ležérne a poškriabal Astrit medzi ušami, keď okolo nej prechádzal. ,,Budeme robiť pokusy na mne, len potrebujem niekoho, kto pozná mesto. Od dôb, čo som tu žil, sa nejako zmenilo."


,,Navyše sa nevieš orientovať. Máš to celé nejaké pomýlené," zaškeril som sa a hneď som sa aj rozbehol. Túto poznámku nenechá len tak.


,,Čo si povedal?!!" zrúkol za mnou a ja som započul jeho beh.