Apendicitída 3.časť

Spisovateľ/ka: Adrián | Vložené dňa: 20. januára 2010
http://citanie.madness.sk/view-26386.php

Po troch dňoch po prepustení z nemocnice som mal prísť na kontrolu k mojej obvodnej lekárke. Bol som slabý a stále som sa necítil dobre. Keďže som do seba nedostal nič poriadne, mama ma kŕmila polievkami. Každým dňom som strácal na sile i keď by to malo byť naopak. Bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Na tretí deň od prepustenia som sa zobudil skoro ráno. Nebolo mi dobre. Prešiel som do obývačky a sadol som si na gauč. Bolesť brucha sa stupňovala, no dúfal som, že to prejde. Zobral som ovládač do ruky  a chystal som sa zapnúť televízor. Vždy som na sebe obdivoval, že som si dokázal určiť prirority. A vtedy mi to v bruchu zasyčalo a rachlo  v celej sile a nádhere. Ako keby mi ostrá ihla namočená v kerozíne vyšila do vnútorností nápis BOLESŤ a ten sa s pompou zapálil. Do toho petardy a rakety nech je to dokonalé. Začal som stonať a nebojím sa priznať, že aj plakať. Takú bolesť by som neprial nikomu. No, možno len kolegovi Hudecovi. Zdravím Maťo. Mama vystrelila z postele a našla ma schúleného na gauči v opojnom bolestnom objatí. Nemali sme auto a tak zalarmovala suseda, aby ma odviezol do nemocnice. Keď sme vchádzali do nemocnice, bol som taký slabý, že ma sused v podstate ťahal. Moju ruku si prehodil cez seba, druhou ma chytil okolo pásu a pomáhal mi napredovať. Snažil som sa mu to uľahčiť ako to len šlo, ale prakticky som len nohami nechával tiahnucu sa stopu v štrku pred nemocnicou. Mama už medzitým plakala a ja som ani nemal síl, aby som jej povedal, že bude všetko v pohode. Či ako sa to hovorí. Na pohotovosti sme si museli počkať, kým vybavia asi súrnejšie prípady. Mama bola nervózna a dávala to patrične najavo. Ale ja som sa nehneval, vedel som, že nie som na svete sám. Nehneval som sa. Len som tam sedel. Poloslepý. Polomŕtvy. Nakoniec sa mi do života priplietol nejaký mladý doktor z detského oddelenia, ktorý vybehol ani neviem odkiaľ a zobral ma na vyšetrenie ultrazvukom. Nasledujúce udalosti sa diali pomerne rýchlo a ja som bol pomerne polomŕtvy, takže za dôveryhodnosť neručím. Prišli sme do tmavej miestnosti. Ľahol som si na posteľ vedľa veľkého monitora. Vyhrnuli mi tričko. Na brucho mi aplikovali chladivý gél a doktor mi po bruchu prechádzal akýmsi nástrojom.

 

Tak, čo to bude pán doktor? Chlapec? Dievča? Ja som si vždy prial chlapca, lebo skrz neho by som si mohol liečiť neliečené komplexy menejcennosti a bezvýznamnosti. Už ako malého, by som ho dal na atletiku, navliekol ho do lesklých, obtiahnutých trenclov, poriadne kopol do riti, nech letí vo svojej dráhe po moje sny. Potom, by som ho zapísal na hokej, kde som ja nič svetoborno-gretzkyovské nedokázal. Nadopoval by som ho steroidmi, do čaju by som mu tajne drvil srvátku, nech chlapec pľuje bielu penu a láme kosti aj za mňa. Táák pán doktor povedzte! Je to chlapec? Čo?

 

Je to perforovaný apendix, pán Dadaik!!!Chcete si ho poťažkať??? odpovie nadšene doktor

 

Zobudil som sa na izbe. vedľa mňa sedela mama. Kto iný, že? Nemal som energiu na nič. Nevládal som už ani držať oči otvorené.

 

Ó bože, konečne si sa prebral!

 

Nie to som len ja, mama!

 

To nebolo vtipné. Ako ti je?

 

No nič moc.

 

Doktor povedal, že ti prasklo slepé črevo. O chvíľu, ťa budú operovať.

 

Čo?

 

Neboj sa. Sú to štandardné operácie. Vieš ako sa hovorí, že slepák sa operuje už aj na vrátnici. Budem tu celý čas. Neboj sa.

 

Ale...

 

Do miestnosti vošiel pán v stredných rokoch a v bielom plášti. Keď prehovoril, vytušil som ukrajinský, alebo ruský prízvuk. Bol to anesteziológ a ako som sa neskôr dozvedel bol z Ukrajiny. Vypytoval sa, či som už bol operovaný, či som na niečo alergický a podobné kraviny. Na čo som mal síl som odpovedal, na čo nie, tak odpovedala mama. Keď odišiel, ani som nestihol zaklipkať očami a do izby vbehla sestrička s holiacim strojčekom. Cítil som sa čoraz slabší a postupne som začal vnímať čoraz menej a menej z toho, čo sa okolo mňa deje. Sestrička sa chvíľu rozprávala s mamou, potom mi stiahla nohavice a oholila ma okolo prirodzenia. To bol môj dovtedy najerotickejší zážitok. Nebolo vôle, sily ani času na ostych alebo hanbu. Prezliekli ma do zeleného plášťa a odviezli ma do operačnej miestnosti. Prevrátili ma na operačný stôl, ktorý osvetľoval taký ten obrovský lekársky reflektor. Hotové umelé slnko. Vyhrnuli mi plášť a na tú chvíľu, kedy ma prikryli iným som bol nahý od pol pása dole priamo pod tým reflektorom. No ako som spomínal, nebolo vôle, sily a ani času na ostych alebo hanbu. Na tvár mi dali masku a doktor povedal, že mám odrátavať od tridsať dole. 30, 29, 28..27....26......25.........24..............23............................................................Tma.

Keď som sa prebudil obklopovala ma belota. Bolo to oslobodzujúce. Levitácia pre dušu. Na chvíľu som si myslel, že nás s tým nebom neklamali. No ako som očami prechádzal po priestore zahliadol som plesnivý fľak v rohu izby a ja som si uvedomil, že ležím v nemocnici. Vedľa na posteli sedel nejaký doktor. Pozeral sa na mňa. Nebudem klamať, trochu ma to vydesilo. Keď si všimol, že som sa prebral, demonštratívne  nesúhlasne pokýval hlavou a povedal.

 

Chlapče, chlapče, keby si prišiel o hodinu neskôr tak si mŕtvy.

 

Nevedel som, čo mu mám na to povedať.

 

Čo si si myslel, na čo si čakal??Hm?

 

Jáá...jáááá

Bolo to na poslednú chvíľu. Prečo si neprišiel skôr?

 

Mal som prísť o tri dni na kontrolu. Necítil som sa dobre, ale myslel som, že sa to zlepší.

 

Doktor opäť len pokrútil hlavou. Podišiel ku mne. Chytil ma za rameno.

 

Drž sa chlapče, drž sa!

 

Keď som bol v miestnosti sám. Nahliadol som pod perinu. V bruchu som mal dve diery a v nich hadičky. Cez jednu z nich mi do mojej zasvinenej brušnej dutiny tieklo niečo prospešné a cez druhú vytekalo to, čo už nebolo tak prospešné. Vedľa tých dier som mal asi desaťcentimetrovú zošitú dieru.  Stále som cítil taký divný pocit v penise. Keď som to skontroloval zistil som, že mám v ňom zavedenú hadičku, ktorá ústila do malej nádoby pod mojou posteľou. Ó pozdraven buď zlatý bažant v obilnom poli!

 

Varovanie: Pokračovanie nabudúce!!!


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8