Apendicitída 4.časť

Spisovateľ/ka: Adrián | Vložené dňa: 23. januára 2010
http://citanie.madness.sk/view-26446.php

Na druhý deň po operácii ma prišiel do nemocnice pozrieť celý rodinný ansámbl aj s babičkou z maminej strany. Kopa otázok, kopa odpovedí.

Po niekoľkých dňoch mi konečne vybrali hadičky z brucha. Zostala už len tá v penise, aby som sa mohol odpojiť od systému. Bol to zvláštny pocit. Akoby vyťahovali kúsok zo mňa. Za tú dobu som si aj zvykol.

Na druhý deň potom narušili moje kruhy dve krásne mladé, dve krásne a mladé sestričky. Obe brunety. Mám rád brunety. Boli celé rozšafné, boli teatrálne, robili okázalé gestá rukami, ktoré dovádzali do dokonalosti jemným vlnením v prstoch na rukách, boli dekadentné, ich výstrihy kadentné a obe prišli kvôli mne. No skôr kvôli tej diere v bruchu.

 

Nóóó tak čo? Mal by si sa trochu postaviť a prejsť? Hm? Čo hovoríš? Nechceš mať predsa preležaniny?!? povedala tá plnšia

 

Jemne ale rozhodne ma chytili pod pazuchami a postavili z postele. Bol som stále ešte slabý. Na sebe som mal len zelené, nemocničné oblečenie, ktoré mi nesiahalo ani po bedrá. Myslel som, že mi dajú niečo na zahalenie, no nedali a ja som nemal síl naliehať. Pindík mi tam visel len tak v priestore. Stál som tam medzi nimi v celej svojej nahote. Ony sa rozprávali, ony sa smiali, ony boli také živé. No ja som nemal dosť krvi na erekciu a nemal som dosť krvi ani na hanbu. Prosto som len tak odovzdane šiel. Jedna z nich niesla zo sebou tú nádobku na moč. Kiežby som tak túto scénu videl z pohľadu tretej osoby. Aktualizované: toto bol môj dovtedy najerotickejší zážitok.

 

Na moju obhajobu, dámy. Musím povedať, že je tu zima a ja som po operácii.

 

Zasmiali sa.

V noci ma prebudili otvárajúce sa dvere na mojej izbe. Bol som na pooperačnej miestnosti a dovtedy som tam bol sám. Do miestnosti priviezli muža na nemocničnej posteli. Zazrel som ho len na chvíľu, lebo okamžite, čo ho umiestnili vedľa mojej postele, sestrička zatiahla medzi nami záves. Pamätám si, že ťažko dýchal. Bolo to akoby mu servírovali kyslík cez filter. Po miestnosti pobehovali doktori, sestričky, ale aj muži v civile. Ťažký nádych, dlhý výdych. Onedlho nato ma previezli do inej izby. Počas prevozu som si na chodbe všimol príslušníkov motorizovanej pohotovostnej jednotky, alebo aj kukláčov. Dvaja strážili dvere pooperačnej miestnosti a dvaja dvere na oddelenie. Neskôr som sa dozvedel, že to bol bývalý policajt, ktorý zabil svoje deti a manželku a pokúsil sa o samovraždu. Slovo BOL je na mieste, lebo v dôsledku poranení zomrel. Nepoznal som jeho úmysly, nevedel príčiny, videl som časť dôsledkov, na chvíľu som videl jeho, no nepoznal som ho. To mi dovoľuje podať informáciu bez akejkoľvek citovej zaangažovaosti. Čo neznamená vôbec nič a možno to vypovedá veľa o všetkom možnom. Ľudská tragédia, ktorá sa odohrala, nie ľudská tragédia, ktorá sa odžila a moja jediná starosť v tejto chvíli je starosť o to, čo napíšem v ďalšom riadku. Možno to neznamená vôbec nič a možno to vypovedá veľa o mne.

Ďalšie dni mojej neplatenej dovolenky, som trávil na izbe spočiatku sám. Bol to nádherný pocit. Cítil som sa v rámci možností slobodný. Minimálne v tom, že som si mohol slobodne poprdkávať do periny a potom to bez ostychu vetrať. Stačilo požiadať sestričku, aby nechala poodchýlené okno. O dva dni nadišiel deň odpojenia od systému. Do izby vtrhla sestrička s oznamom, že sa ide vyberať hadička z konečníka. Nebol to nepríjemný pocit, keď opomeniem fakt, že mi na penis siahala cudzia žena v stredných rokov svojimi plnými rukami a pri mojom plnom vedomí. Žiadna aktualizácia najerotickejšieho zážitku. Bol som pripravený na bolesť, ale nebol to bolestivý proces. V konečnom dôledku len veľmi divný. Keď tú hadičku konečne vytiahla, bolo to ako odkorkovanie zátky. Už chýbal len ten typický zvuk. No a teraz som pripravený rozlievať svoj mok pravdy na všetky strany, steny a nezdvihnuté záchodové dosky. Moja prvá cesta na WC sa však podobala skôr križiackej výprave. Mnoho príkorí, nástrah a zastavení. Po vykonaní potreby som si musel pri vstávaní pomôcť železnými rukoväťami, ktoré boli namontované pri záchode. Dúfal som, že ich tak skoro nebudem potrebovať. Ale človek mieni a pán Boh vás prinúti tie rukoväte použiť.

V priebehu ďalších dní moju idylu narušili dvaja spolubývajúci. Najprv to bol asi 10 ročný chlapec, ktorý mal podozrenie na zápal červovitého výbežku slepého čreva, tak ako ja, keď som tu bol hospitalizovaný pred operáciou. Hneď ten istý deň, kedy ho priviezli ho aj operovali a o tri dni ho mali pustiť. Zavše som sa sám seba pýtal, prečo to nemohlo byť také jednoduché aj v mojom prípade. Na druhý deň priviezli asi 25 ročného esbéskára. Neviem, čo mu bolo, ale nemohlo to byť nič vážne, keď mal energiu na to, aby celý deň poskakoval popri posteli a vystatoval sa pred tým malým chlapcom, rástol do takých rozmerov, že búral strop a drvil steny, naznačoval všemožné chmaty, úhyby, páky a údery a rozprával Hrdinské eposy pána esbéskára. Nijak zvlášť som tomu nevenoval pozornosť, tú som sústredil na Digitálnu pevnosť od Dana Browna, ktorú mi priniesla mama. Vynikajúci triler. Trochu brownovsky šablónovitý, ale to mu neuberá na kvalite. Mama ma navštevovala často. Vždy keď mala čas tak prišla a ja som sa zakaždým jej návšteve potešil.

O dva dni prišiel deň vyberania stehov z rany po operácii. Zhodou okolností to bolo v dobe kedy bola mama na návšteve. Ďalší nemocničný majetok, ktorý chceli späť. Veď, čo je už dnes zadarmo. Vo dverách sa zjavil veľkohlavý doktor a oznámil nám tú šťastnú novinu. O chvíľu nato prišla sestrička, ktorá ma odviezla na mojom kráľovskom vozíku na prízemie do ordinácie, kde mi ich mal vyberať ten veľkohlavý mladý doktor. Ľahol som si na stôl a čakal. Doktor mi pichol injekciu na umŕtvenie.

 

Čo sa ti stalo? opýtala sa sestrička veľkohlavého doktora a ukázala na fialový monokel pod jeho ľavým okom

 

Ále nič.

 

Bol si včera s Kvetou? opýtala sa ho sestrička

 

Nieee. Pohádali sme sa.

 

Prečo?

 

Povedal som jej, že si nevie vyberať mužov.

 

To si myslel...akože teba?

 

Nieee, to som myslel akože toho jej.

 

Manžela?

 

Hej.

 

Prečo?

 

Ten kokot najprv oznámi, že ide na hokej a že sa vráti okolo desiatej a potom si dovolí prísť domov o dve hodiny skôr. Keby chodil vtedy keď má, mohli sme si odpustiť nepríjemný incident. povedal a ukázal na ten monokel

 

Sestrička sa pousmiala a povedala.

 

Veď povedal, že OKOLO desiatej.

 

Ále daj pokoj. povedal veľkohlavý doktor

 

Potom sa pustil do odstraňovania stehov. Bolo to rýchle. Potom som si sadol späť na moje kráľovské kreslo.

 

Tááák a máš to za sebou. A teraz ho sestra rýchlo odvezte za mamičkou späť na izbu, už má o neho určite strach.

 

Ty hajzel. Pomyslel som si. Ten ironický závan až smrdel. Tak to už bolo príliš. Pohár pretiekol. Najprv ma skoro zabiješ, keď nedokážeš rozoznať zápal červovitého výbežku slepého čreva od zápalu uzlín v brušnej dutine, ty šlendrián a teraz ešte budeš ironický a povýšenecký? Vybičovaný adrenalínom som sa postavil z kresla. Schytil som do ruky berlu, ktorá bola opretá opodiaľ a za medvedieho revu a s medveďou silou som ho s ňou udrel. Cítil som ako mi energia vychádza von cez končeky prstov. Magnetizujúci pocit. Priťahoval zo sebou chuť po opakovaní. Červenokoží bratia búchali do tamtamov v rytme mojich úderov. Veľký falusoidný totem. Prásk. Táto je za Kvetinho manžela. Prásk. Do toho Charlie Manson tancoval na reggae melódie. Prásk. Prásk. Vlasy v očiach. Vlasy v ústach. Prásk. A jeho kňažné po štvornožky pochodovali do kruhu okolo nás. Očisťujúce. A krv bola všade na podlahe a na berle a na šokovaných sestričkách a na stenách a na nástrojoch, pomôckach a prístrojoch.

Nieee. Držal som hubu a nechal som sa odviezť späť k mamičke.

Zvyšok môjho trestu som si odležal relatívne v kľude. Dva týždne po operácii ma pustili. Vďaka bohu prežil som pobyt v nemocnici.

A aj keď som skoro umrel a hrobárova lopata mi už lízala zadnicu, nič výnimočné som si z toho neodniesol. Nemal som tú alkoholickú jasnú chvíľku. Postupne sa na tejto udalosti usadil čas, ktorý začal hrdzavieť a z nej sa stala len historka o červovitom výbežku slepého čreva, chloride sodnom, operácii, „skoro smrti", neschopných doktoroch, malej lopatke a veľkej stolici, ktorú som rozprával ľuďom, ktorí boli ochotní počúvať, možno, aby som na chvíľu zaujal a ukradol globálnemu otepľovaniu kúsok pozornosti a možno pre trochu ľútosti.

Nikto nepykal. Nikto sa nepoučil. Zdá sa to ako zbytočný príbeh, čím možno aj je. No nakoniec som predsa len na niečo prišiel. Zistil som, že keď devalvujeme hodnotu lásky analýzou chemického procesu syntézy oxytocínu-dopamínu-endorfínu-prolaktínu-
fenyletylamínu a noradrenalínu, nutne nepopierame boží zámer a zázrak jej existencie. A že nemám podľahnúť ilúzii o vlastnej dôležitosti, lebo ľudia sú zvieratá a alfa samce budú mať vždy tie obecne biologicky najlepšie samice a my ostatní budeme vždy okolo nich tancovať v kruhu náš submisívny kankán.mehe

 

The Koniec


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8