Sladké lieky
Spisovateľ/ka: Tmúš Krnetz | Vložené dňa: 25. januára 2010
http://citanie.madness.sk/view-26486.php
http://citanie.madness.sk/view-26486.php
Mladosť.
Chuť žiť a ochutnávať.
Na veky ten istý pocit. Túžiť.
Cítil som ho už od chvíle čo si pamätám seba. Najhlbšie detstvo.
Prvé radosti života naveky vytesané v mojej pamäti. Hlbšie ako všetko.
S pocitom nezodpovedna prichádzali prvé prchavé radosti, prvé lásky a ozajstné zaľúbenia.
Od chvíle keď moja stará mama piekla koláče a vyvárala najsladšie jedlá, vedel som, že milujem.
Miloval som chuť nepoznaného.
Sladká, ach tak sladká a tak neskutočne opantávajúca zmysly.
Taká bola - láska. Túžba získať všetko, túžba mať svet na dlani, držať lásku v náručí.
Neskôr som túto lásku nazval...
čokoláda
Cez najväčšie nešťastia, rozbité kolená či odreté líca počas hier.
Jej chuť ma prenášala detstvom.
Hojila bolesti, túžobne hladila môj ubolený úsmev. Prinútila vybité zuby rásť, spájala kosti v rukách.
Smútok odnášala, na radosti pridávala. Najsladšia čokoláda. Lúčim sa so starkou a starkým.
Pamätám si to jasnejšie ako prítomnosť.
Liek na všetky bolesti bola tá láska, láska topiaca ľady.
„Mami, prečo plačeš?" Pribehol malý človek.
„To nič, prines mi čokoládu."
Utierajúc slzy z vlastnej tváre s úsmevom odpovedala.
Ľudia sa rodia, ľudia umierajú.
Stále sa však nemeníme.
Čokoláda, liek na trpkosti.Presladený život bolí ešte viac.
Kazí zuby. Znetvoruje úsmev.
Niečím strpčiť,vysušiť chuť. Prahnem po čokoláde, nemôžem už ďalej. Sladká bola, teraz už len...
bolí pri zahryznutí.
LU 
26. januára 2010 19:07:13
