V srdci vlka-6.kapitola- Zase sama

,,Darius, ja...," zarazil som sa vo dverách a zrozpačitel som. Pozrel som bokom. ,,Darius, čo to, do pekla, vyvádzaš?" spýtal som sa ho a zdvihol som na neho zrak. Nemám dôvod byť predsa rozpačitý. Aj keby som ho bol prichytil nahého, nebol by k tomu dôvod. Sme obaja chalani a ja som na baby. Pripomínal som si. Navyše som ho nahého nepristihol. Darius ležal na posteli v doslova provokatívnej polohe. Nemal na sebe tričko, ale rifle oblečené mal. Ukazovák na ľavej ruke mal v ústach a dráždivo ho zvieral medzi zubami, a tváril sa zvodne. V pravej ruke držal mobil a fotil sa.


,,Ideš práve v čas," najprv sa na mňa pozrel zarazene, ale teraz mu v čiernych očiach zahorel nadšený oheň. Zoskočil z posteľ. ,,Zavri za sebou a poď sem," postavil sa pred posteľ a počkal, kým som ho poslúchol. Podišiel som k nemu. ,,Pomôžeš mi."


,,S čím?" zdalo sa, že chvíľu rozmýšľa. Chvíľu bol neistý, ako keby nevedel, či to chce urobiť, ale nakoniec sa asi rozhodol a strčil mi mobil do ruky. Skôr, ako som sa stihol opýtať, tak spustil.


,,Párkrát ma cvakneš. Potrebujem poslať nejaké fotky," postavil sa asi na dva metre odo mňa, prsty strčil za okraj riflí, čím provokatívne poukazoval na istú časť svojho tela a zatváril sa ako najväčší frajer na svete. Trochu naklonil hlavu.


,,Nemyslím si...," chcel som proti tomu namietať, ale ona ma predbehol.


,,No tak, nebuď slaboch a pomôž mi. Blbo sa mi fotí, keď to robím sám. Párkrát ma cvaknúť snáď dokážeš," naschvál ma provokoval. Vedel, že keď mi povie, že som slaboch, tak mu budem chcieť dokázať, že je to lož. Odfotil som ho a ako náhle mobil cvakol, Darius zmenil polohu. Jednu ruku si položil na krk, druhú na hruď a hryzol sa do spodnej pery. Čierne oči, ale vždy provokatívne hľadeli do foťáka. Bolo to sexi, priznávam, že akty robiť vedel. A čím viac fotiek som cvakol, tým mi to začalo byť nepríjemnejšie, lebo začal aj s vážne veľmi provokatívnymi pózami. Keď si strčil ruku do riflí a predstieral vzdych, mal som čo robiť. Vzrušovalo ma to. To telo predo mnou bolo prekrásne tvarované. Túžil som ho nafotiť úplne nahého. SOM NA BABY!! Ale pri ňom som si nebol istý, vždy urobil niečo, čo ma znervóznilo.


,,A načo ti to vlastne je? Fotíš pre gay časopis?" spýtal som sa naoko pohrdlivo a štipľavo, ale môj hlas skoro zlyhal. Ledva sa mi podarilo udržať jeho prirodzenú farbu.


,,Rozmýšľal som, že sa tým raz budem živiť," trhol ramenami a zapojil mobil do počítača. Sánka mi padla skoro až na zem. ,,A vlastne som rozmýšľal, že by som točil aj gay porno, veď platia dobre a sex máš zaručený. Nájdu ti partnera sami, ty sa ani nemusíš namáhať," začal fotky sťahovať do počítača.


,,To nemyslíš vážne?" zamrkal som zhrozený. Vážne by bol schopný sa predávať? ,,Čo ti na to povie Des? Ona síce to, že si gay toleruje, ale odtiaľ potiaľ Dairus pri Destiny...," ale on sa rozosmial a tak som sa zarazil.


,,Ty si mi vážne uveril?" smial sa tak, až mu slzy vybehli a aj zabudol na fotky. Čo ma vystrašilo bolo to, že som na moment začal hrozne žiarliť. Teraz sa mi naopak uľavilo, aj keď si zo mňa uťahoval. ,,Možno nie som hanblivý, ale myslím, že by som za toto nikdy prachy nebral," stále sa smial, keď sa vrátil k počítaču.


,,To nebolo smiešne," vytkol som mu tlmene. ,,Načo si tie fotky potreboval?" teraz som už nechápal, k čomu mu boli. Ale on tie fotky začal pripájať k mailu a ten mail poslal asi na sedem iných chlapčenských mien.


,,Posielam ich svojmu háremu. Keď ma nemôžu mať, nech sa aspoň kochajú pohľadom," vysvetlil a trhol ramenami. Tak predsa tie fotky posiela nejakým chalanom. ,,Chceli po mne nahé fotky, ale nie som debil. Nerád by som sa našiel niekde na nete."


,,Kto je Syzy?" pochopil som, že je to niečo, len ako prezývka, ale isto to bolo dievčenské meno. Darius poslal celkom osem mailov. Sedem s chlapčenskými menami. Syzy isto nepatrila do jeho háremu.


,,Jedna baba. Je posadnutá slashom a tým Japonským yaoi," mykol ramenami, keď poslal posledný mail a zvalil sa na posteľ. ,,Ale z týchto fotiek bude sklamaná. Lebo som tam len ja a tak sú to len obyčajnú fotky chalana. Ale keby som tu mal pomocníka," prešiel pohľadom po mojom tele.


,,Vtipné, Darius," odsekol som nervózny. Zaškeril sa na mňa. Nebol som si istý, ale dúfal som, že si moju nervozitu neuvedomuje. Ešte to by mi chýbalo, aby mu došlo, že sa ho túžim dotýkať. Asi by ma vyhlásil za magora. On síce provokuje, ale sme kamaráti už od detstva. Bolo by to hlavne divné. ,,Ja som sa ťa ale prišiel spýtať, či nejdeš so mnou trochu vybehať Astrit. Len do lesa za domom, lebo ona je stále na dvore, tak jej ten pohyb prospeje," spomenul som si, prečo som sem išiel pôvodne.


,,Prečo nie, len na seba niečo hodím. Vonku je už riadna kosa," začal sa hrabať v skrini. Pravda. Na to som zabudol, keď idem s Dariusom, musím sa obliecť. Vonku sú dva stupne a tak by bolo divné, keby som na seba hodil len mikinu. Takže zase sa poriadne zababušiť.






,,MAMÁ!! MAMÁ!!" ziapal Darius do baráku, ako náhle sme vošli z vonka. Dosť hnusne fúkalo. ,,MAMÁ!! MAMÁ!!!!!!!!"


,,Mamááá, mamá, mamá, ešte koľko koľkokrát to zvreskneš, prosím ťa. Spal som," otec vyšiel zo spálne a opakoval po Dariusovi jeho mamáákovanie. Mal na sebe len tepláky a to značilo, že naozaj vyliezol z postele. Bola sobota dve hodiny, ale ako sa zdalo, starý vlkodlak v noci behal po vonku. Vždy spal poobede len vtedy, keď sa v noci zdržal vonku vo vlčom kožuchu.


,,Prepáč, ale kde je mama?" Darius nakukol do kuchyne, keď si zvliekal zimnú bundu, ale v dome bolo ticho. Nepočul som nikoho a to znamenalo, že ani jedna z mám doma nebola. Vykukol som von.


,,Des, tu nemá auto, takže asi odišla. My sa zatiaľ najeme," čapol som Dairusa za ruku a ťahal ho do kuchyne, aby sme si urobili toasty.


,,Ja som ti vravela, že bol blond, ale ty ma nepočúvaš," vyčítala mama Destiny a s tým sa vlastne aj otvorili dvere na chodbe. S Dariusom sme ešte jedli, ale ako náhle ich Darius započul, vybehol do chodby.


,,Mamáá," zase. Otec pretočil očami, lebo tiež s nami sedel za kuchynským stolom a dával si neskoré raňajky.


,,Že môžem? Že môžem?" Darius sa vešal na Destiny ako malý a o niečo škemral, keď vchádzali do kuchyne. Aby som bol úprimný, tak som vedel, o čo škemre. Chcel vlastného psa. ,,Ja by som sa o neho staral, mamy, sľubujem. Že mi ho kúpiš?! Prosím!!"


,,Darius, správaj sa primerane k svojmu veku," pokarhala ho Des a vytrhla si rukáv z jeho zovretia. ,,A navyše, ty si chcel vždy mačku, tak prečo teraz fňukáš za psa," Destiny si dala ruky v bok a chvíľu Dariusa röntgenovala pohľadom. Darius vyzeral, že rozmýšľa a niečo zvažuje.


,,A nemôžem mať obe?" navrhol nakoniec a mama sa rozosmiala. Destiny na chvíľu zavrela oči a potom ich pomaly otvorila. Myslím, že už ľutovala, že mu tú mačku vôbec pripomenula. Tušil som, že psa mu Destiny dovolí. Kiara by veľmi ocenila, aby sa mohla pohybovať pri Dariusovi tak, aby ju videl. Kiara bola Dariusov strážny vlk, tak ako môj Astrit. Pôvodne oba vlci strážili Destiny, ale po našom narodení ich dala nám. Ja som mal Astrit vždy pri sebe ako svojho vlčiaka, ale Kiara musela na Dariusa dohľadať z diaľky, lebo Destiny nechcela, aby Dariusovi niečo došlo.


,,Mám návrh," rozhodla nakoniec Destiny. ,,Budeš mať psa, akého ti vyberiem ja a mačku si môžeš vybrať sám."


,,Ale nebude to Yorkshire?" overoval si zamračene Darius. Destiny pokrútila hlavou v zápore. Vedel som, že Destiny nechce dať Dariusovi mačku preto, lebo o ňu sa na rozdiel od Kiary naozaj bude musieť strať a ona sa bála, že by mača zostalo nakoniec na jej zodpovednosti. Nikdy mu mačku nedovolila, ale asi usúdila, že v devätnástich by sa mohol vedieť postarať aspoň o nenáročnú mačku. Destiny už mača nechcela. Keď jej zdochla Stormj bolo jej to ľúto, lebo jej ju dal Chris. Ale mačka má tiež svoj vek a Storm sa dožila celkom úctivých šestnásť rokov.


,,Dám ti takého psa, akého má Nicolas, môže byť?" hoci sa to pýtala, vedel som, že je jedno, či s tým Darius bude súhlasiť alebo nie. Psa mu nedá, ale rozhodne mu dá Kiaru. Darius nadšene prikývol a vyletel do schodov. Vraj sa musí ísť pochváliť, že dostane mačku, aj psa. Bol odo mňa síce starší, ale prisahal by som, že ja som vyspelejší.


~*~


Bola nedeľa ráno, keď som započula zvonček a ako náhle som vyšla z izby, zacítila som známu vôňu. Tomáš. Darius s Nicolasom ležali v obývačke, ale k vchodovým dverám sa dostal prvý Sam. Tiež poznal, kto je nezvaným návštevníkom a jeho postoj a držanie tela vyžarovalo hrozbu.


,,Sam, ahoj, rád ťa vidím," zamrzla som na schodoch. Tomáš klamal, nemal Sama rád, ale to len z toho dôvodu, že Sam mu dával patrične najavo, že ho neznáša. ,,Je tu Des?" spýtal sa a vtedy ma zazrel, stojacu na schodoch. Nicolas s Dariusom vykúkali z obývačky a Larissa zase z kuchyne. ,,Chcem s tebou hovoriť," prihovoril sa mi a pokúsil sa urobiť krok do domu, ale Sam položil ruku na zárubňu a tým mu v tom zabránil.


,,Des?" Sam vyslovil moje meno v otázke, len preto, aby som mu dala vedieť, či ho má vyhodiť alebo sa mu vážne pokúsim odpustiť. Pozrela som na Dariusa. Stál vedľa Nicolasa a na Tomáša hľadel nepriateľsky. Tomáš ho udrel a to mi úplne stačilo k tomu, aby som sa rozhodla.


,,Nemám sa s tebou o čom rozprávať," rozhodla som a pozrela som do boku. Tomáš chcel začať protestovať proti môjmu rozhodnutiu, ale Sam sa usmial a surovo ho strčil. Tomáš zaspätkoval, ledva sa udržal na nohách.


,,Nepleť sa medzi nás!" Tomáša naštvalo, že ma Sam bráni a vyháňa ho. ,,Toto nie je tvoj problém, Sam!"


,,To si píš, že je," usmial sa na neho Sam milo a znovu do neho strčil. Chcel ho doslova vystŕkať z dvora. ,,Vieš, sľúbil som Chrisovi, že na jeho syna a jeho dievča dozriem. Ty si jeho syna udrel a jeho dievča ťa posiela do kelu, takže pokiaľ veľmi rýchlo neodídeš, rozbijem ti hubu."


,,Chris je mŕtvy a teraz je to moja rodina!" Tomáš ukázal na mňa. Darius s Nicolasom pribehli tiež k dverám, odhadovala som, že Larissa toto predstavenie teraz pozoruje z okna kuchyne. ,,A pokiaľ mi neuhneš, Sam!"


,,Tak čo? Čo urobíš? Vážne si myslíš, že na mňa máš?" Sam na seba ukázal v geste a rozzúrene si ho premeral. Možno by som mala zasiahnuť, lebo Tomáš je hrdý a pokiaľ Sama dožerie, mohol by prísť k úrazu.


,,Ako som už povedal. Toto nie je tvoja starosť. Chcem sa rozprávať so svojou rodinou!" Tomáš zovrel ruky v päsť, ale to aj Sam, ktorý sa k nemu znovu blížil. Tomáš sa pokúsi udrieť a potom to neskončí dobre.


,,DOSŤ!" zrúkla som a Sam sa zastavil. Hodil na mňa podráždený pohľad cez rameno. Nepáčilo sa mu, že som ho zatavila. Oprela som sa o zárubňu a ruky som zložila na prsiach. ,,Tak si vypočujeme, čo mi chceš povedať, Tomy, aj keď pochybujem, že ma to nejako obmäkčí. Ale fajn, pre pokoj tvojej duše, hovor," vyzvala som ho.


,,Rád by som sa s tebou bavil osamote," Tomáš mi pohľadom naznačil, že je tu veľa ľudí, obzvlášť sa zamračil na Sama.


,,Buď to so mnou budeš hovoriť takto alebo so mnou hovoriť nebudeš," uzavrela som zase ja. Bol to múdrejší prístup. Vždy je to múdrejšie. Ja som sa síce Tomáša báť nemusela, lebo som bola silnejšia a hoci som ho nepoznala ako násilníka, v tomto vždy ženy robia chybu. Povedia si, žijem s ním roky a nikdy nebol násilný a potom sú mlátené, lebo sú také kravy, že mu vyhovejú a rozprávajú sa s ním osamote.


,,Fajn," Tomáša moje rozhodnutie nepotešilo, ale spustil. ,,Viem, že som to prehnal. Viem, ako na Dariusovi lipneš a nemal som právo ho udrieť...," prerušila som ho a to dosť naštvane.


,,Tak to máš pravdu, na to si právo nemal a vedel si to. Ale to ti nezabránilo, aby si ho udrel," periférne som si všimla, ako sa Darius zaškľabil. Bavil sa, asi chápal, že Tomášovi neodpustím. Nie je šanca.


,,Rupli mi nervy, Des," povedal skoro zúfalo. ,,Ty vieš, že tvoj syn sa nás vždy snažil rozhádať. Neznáša ma. Ale ja ho rád mám už len preto, že je tvoj, zlato. Vždy som jeho rozmary toleroval, láska, ale pri tej poslednej hádke si otvoril ústa na teba, bol som podráždený a nervy mi to nevydržali. Je mi to ľúto, nemal som tak reagovať. Mal som ti radšej povedať, čo vypustil z úst, ale rozhodne som ho nemal udrieť. Bola to chyba, je mi to ľúto, zlato, ver mi."


,,Povedal niečo o mne?" primračila som sa a pozrela som na Dariusa, ten sa zaháčil a vyplašene mi pohľad opätoval. Takže to bola pravda.


,,Nechcem to opakovať, Des, nechcem ti na neho žalovať. Vždy som sa snažil, aby ma...," vzdychol a pozrel do zeme. Bol to dobrý chlap. Vždy som to vedela. Preto som s ním vlastne aj bola. Ľúbila som ho. Nikdy som si ho nepustila tak hlboko do srdca ako Chrisa, ale rozhodne sa mi do srdca dostal. ,,Nemusel ma mať rád, stačilo aby ma len trošku toleroval. Nič viac som nechcel. Nikdy som nechcel nahradiť tvojho otca," teraz hľadel na Dariusa. ,,Veď to vieš. Nikdy som sa nesnažil, ťa vychovávať. Chcel som sa len priateliť. Chcel som len, aby si ma pri sebe zniesol."


,,Tomáš," keď dokončil, pozrel do zeme, ale keď som ho oslovila, znovu zrak zdvihol. Prebehla som okolo Sama a prekvapenému som mu pristála v náručí a rýchlo ho pobozkala. ,,Som rada, že si prišiel," šepla som. ,,Ale tým sa nič nemení. Ja Dariusa znovu z tohto prostredia nevytrhnem a bola by som sama proti sebe, keby som ti tú facku odpustila. Sú veci, ktoré vo mne vždy horko zostanú. Vráť sa domov a nájdi si niekoho, kto si ťa zaslúži, lebo ja to nie som. Nikdy ti nebudem môcť dať to, čo hľadáš," pustila som ho a urobila som od neho pár krokov vzad. Chcel ku mne rýchlo priskočiť, ale Sam sa medzi nami ocitol okamžite, ako som len pohla prstom, aby som mu naznačila, že ho ku mne nemá pustiť.


,,Destiny, prosím. Chcem teba, veď to vieš," v Tomášových očiach sa zaleskli slzy. ,,Nemôžeš ma odohnať."


,,Som použitý a rozbitý tovar, Tomáš, pravda je taká. A niečo tak rozbité, ako som ja, nepotrebuješ. Sebecky som ťa využívala. Isto, ľúbim ťa, ale nikdy ťa nebudem milovať tak, ako si to zaslúžiš," s tým som sa zvrtla a odchádzala do domu.


,,Nerád by som ťa vyprevadil násilným," počula som tlmený Samov hlas. Ale už to neznelo tak naštvane a silácky, len upozorňoval.


,,Ja to nevzdám, Des! Ja sa vrátim! Len tak ťa nenechám odísť!" skríkol, keď sa vracal späť k svojmu autu. ,,Budeš zase moja, aj keby som mal nechať prácu a presťahovať sa sem! A ty vieš, že na to mám!"


,,Nerob hlúposti, Tomáš, nestojím za to," šepla som si skôr pre seba, keď som vychádzala po schodoch. Počula som, ako Tomášovo auto zmizlo dole v ulici a aj to, ako Sam zavrel dvere, ale neotočila som sa. Teraz som musela byť sama. Opäť sama. Nemala som si myslieť, že dokážem na Chrisa zabudnúť. Sú veci, ktoré sú nemožné a vymazať z pamäte chlapca, pri ktorom som sa prvýkrát cítila živá a ako žena, je nemožné.


~*~


,,Takže, ja Tomáša síce rád nemám a som rád, keď sa nenachádza v živote tvojom a v živote tvojej matky," začal Sam ako náhle sa za mamou zavreli dvere. Asi dostanem prednášku. Tomáš povedal viac, akoby mi bolo príjemné. ,,Ale tvoja matka ho má rada a ja viem, že je to dobrý chlap, neznesiem ho, len kvôli Chrisovi. Ale môžeš mi povedať prečo ti dal tú facku? Veril som, že si si ju zaslúžil, ale čím si ho tak vyprovokoval?"


,,To nie je podstatné, nemal právo ma udrieť. On je hrozný...," chcel som ho začať osočovať, ale Sam ma nenechal dopovedať. Všimol si, že Tomáš povedal, že som urazil mamu a preto mu došli nervy.


,,Čo si povedal o svojej matke?!" prerušil ma zlostne a rázne autoritatívne. Zaháčil som sa a rýchlo som pozrel na Larissu, ktorá stála medzi dverami. Mala ruky na prsiach a neplánovala ma pred Samom začať brániť. Čakala, že to vysypem. Tiež bola presvedčená, že som si ten úder zaslúžil.


,,Ja, ani neviem," zakoktal som sa v klamstve, ale potom som naštvane vyletel. Zahnali ma do kúta a to som nemal rád. Nerád som si pripadal bezmocný. ,,Je moja vec, čo som povedal! On ma nemal udrieť!"


,,To nemal, s tým súhlasíme," prikývla mi Larissa a ja som konečne dúfal v podporu, ešte aj Nicolas sa odo mňa odtiahol. ,,Ale musel si o mame povedať vážne niečo nepekné, keď na teba Tomáš tak vyletel. Čo si povedal, Darius?"


,,Je to jedno!" zazúril som a vybral som sa do schodov. Nebudem nič vysvetľovať. ,,Povedal som, čo som povedal a to len preto, aby som Tomáša vytočil," na vrchu schodiska som sa na nich otočil. ,,Vedel som, že pokiaľ Tomášovi rupnú nervy a udrie ma, tak sa s ním mama rozíde. Celú dobu som ho provokoval, aby ma udrel a konečne som zistil, že to dosiahnem len tým, že pred ním urazím mamu. A tak som to urobil a on ma udrel. Mama sa s ním rozišla a ja som dosiahol, čo som chcel. Možno je to sebecké a čo? Ja som nikdy nechcel s nikým o mamu deliť. A nechcel som, aby sa nejaký Tomáš hral na môjho otca," s tým som aj ja zapadol do svojej izby. Naschvál som ho k útoku vyprovokoval. Sam a Larissa to aj celú dobu tušili a nedivil by som sa, keby to aj mama vedela. Len netušila, ako sa mi ho podarilo vyprovokovať. Urazil som ju, ale ani jedno z tých slov, ktoré mi v ten večer vyšli z úst, som vážne nemyslel.