TECHNIKA PREKONALA VŠETKY VZDIALENOSTI, NEVYTVORILA VŠAK ŽIADNU BLÍZKOSŤ

V dnešnej dobe si asi nikto z nás nedokáže predstaviť život bez mobilu, či počítača, vecí tak všedných. Hovorí sa, že technike vďačíme za svoj dnes už ľahší a jednoduchší život. Keď sa obzrieme do minulosti, zistíme, že v tomto tvrdení je mnoho pravdy.

Človek už od začiatku bytia mal potrebu uľahčiť a zjednodušiť si svoj život. A táto snaha nás vlastne posunula na prvú priečku v evolúcii. Na otázku prečo máme snahu uľahčovať si život môžeme hľadať odpoveď rovnako dlho ako na otázku: aký je vlastne jeho zmysel?

Keby sme sa začali ľudí pýtať, aká je dnes doba, určite by sa našli odpovede typu: rýchla, moderná, pretechnizovaná, komunikačná, ale možno aj : neľudská, ťažká, chaotická...

Prečo vlastne tie negatíva? Veď predsa všetko čo človek vytvoril má slúžiť dobrému účelu, každý vynález má predsa posúvať kvalitu života na vyššiu úroveň. No zdanie zdá sa klame.

Dnešný moderný človek už akoby neovládal svoje vynálezy, ba priam naopak stáva sa ich otrokom. A technológie napredujú neuveriteľnou rýchlosťou, míľovými krokmi ... Veď len „nedávno“ prišla na svet parná technológia a už sme sa nehýbali len s planétou, ale začali sme sa hýbať na nej. Zrazu nastal rýchly pokrok, ktorý sa nedal zastaviť. Dnes nás obklopujú mobilné a internetové technológie, ľudia dokážu komunikovať z akéhokoľvek miesta na tejto Zemi, z pohodlia svojho domova. Človek už nemusí nikam chodiť, cestovať, odpadá stres, zápchy, neustále čakanie, zhon....no nie je to krásne? A to všetko za pár rokov. Keby ľudia pred 20 rokmi tušili čo dnes bude možné...!?Asi nie. Nikto by neveril. A dnes to máme. Sme toho plnou súčasťou. No dovolím si tvrdiť, že človek sa stal otrokom svojich vynálezov.

Najviac ma trápi otázka kam to všetko smeruje ideme správnym smerom, nie je to všetko až príliš rýchle. Veď pre mnohých ľudí je dnes problém kráčať z dobou a stíhať vnímať a pochopiť okolité technológie, keď za čas ktorý potrebujeme k pochopeniu a naučeniu, sa svet v tejto sfére zmení tak rýchlo, že už sám ľudský mozog, ktorý na jednej strane je tvorcom tohto systému, na strane druhej nestíha vlastne pochopiť čo vymyslel. Pripomína mi to boj o prežitie, taký prirodzený a trvácny ako svet sám o sebe. Obeť a dravec, porazený a víťaz.

Ale kto je kto? Proti čomu alebo komu bojujeme? Bojujeme vôbec proti niekomu? Nie sme skutočne otrokmi samých seba, vo svojom svete myslenia.? Nestávame sa akýmisi chladnými a zatvrdnutými voči životu? Dnešný človek akosi zabúda že je živý organizmus a nie chladný stroj bez duše. Zabúdame čo je život vonku, vytvárame si neustále umelé životné priestory, zabúdajúc pritom na to kde je naše skutočné miesto pre život, čo to znamená komunikovať, smiať sa, hádať sa a udobriť sa, všetko čo nás robí živými bytosťami, všetko čo nás robí ľuďmi.

Pevne verím, že v budúcnosti si uvedomíme tie skutočne dôležité hodnoty a využijeme svoje poznatky a technológie na úsilie o ktoré bojujeme celú dobu nášho bytia, o kvalitný a zdravý život, pre nás a naše potomstvo.