Osamelý bojovník (alone warrior)

Útek z reality (part 1)

Keď Jordan opustila stánok telocvične, rozbehla sa povedať novinu svojej mame. Nemala ani poňatia čo sa bude diať ďalej. Pred palácom spomalila. Nebola si istá tým, čo chcela urobiť. Mala v pláne pochváliť sa niečím, čo jej matka vyslovene zakázala. Nevedela teda či sa tým má teda pochváliť. Keď vošla do palácu, matka ju už čakala. „Nehovorila som ti aby si na tú skúšku nešla?" „Ale veď som to spravila, prešla som!" Ako som mohla byť taká naivná. Mama sa vždy dozvie všetko, čo sa snažím utajiť. „Takže, mladá dáma, vieš aký trest ťa čaká? Dúfam, že si sa poučila a nemieniš podniknúť nič čo by nejako súviselo s bojom. Si predsa nástupníčka trónu. Ja nechápem čo ťa to ťahá za bojom." „Vieš veľmi dobre čo. Bavili sme sa o tom. A ak teraz dovolíš idem si odpykať svoj neadekvátny trest."  Aj tak si myslím, že aj bojové umenie budem potrebovať v týchto neistých časoch.

* * *

Eryoth sa už pomaly vracal do krčmy s malým plecniakom. Nebral si toho nejako veľa. Len podstatné veci. Tak ako mu poradil Tulák. Nechcel sa spriečiť. Bol natoľko unesený poslednými udalosťami, že sa o to ani nepokúšal. Bude to tak lepšie povedal si. Keď sa dostavil do krčmy, „Tulák" ho už čakal. „Môžeme?" opýtal sa opatrne. Eryoth namiesto odpovede len prikývol. „Tak teda poďme. Za dedinou nás čaká odvoz. Mali by sme sa poponáhľať." „Kto alebo čo nás tam čaká?" nemohol skryť svoju zvedavosť Eryoth. „Nebuď zvedavý, budeš skoro starý." s úškľabkom odpovedal „Tulák".

Za pár minút už boli za dedinou. Eryoth uvidel nejaký obrys na poli. Nemal ani poňatia čo by to mohlo byť. Keď však podstúpili bližšie uvidel obrovské stvorenie. Bolo to to isté stvorenie ako z jeho nočnej mory, ktorá sa v posledných dňoch opakovala neustále dookola. Neveril vlastným očiam. Zdesene pozrel na „Tuláka". Ten jeho pohľad akosi ignoroval. Eryoth sa zdráhavo zastavil. „Tulák" to spozoroval. „Nezabúdaj, že si máš u mňa ešte odpracovať dlh. Jeho sa neboj." dodal ešte. Eryoth s veľkou nedôverou sa pomaly pobral k tomu tvorovi. „Je to drak" zakričal „Tulák" cez plece. „Drak? Veď tí sú len v rozprávkach pre malé detičky." „Aj napriek tomu, že ho vidíš, stále si to myslíš?" obrátil sa naňho „Tulák". „Je to zaujímavé. Draky totižto vidia len tí čo na nich veria. Ak na drakov neveríš nemôžeš ho vidieť. Ale ty ho vidíš. Tak ako to teda je?" „Asi na ne teda verím. Ale aj tak sa objavujú len v rozprávkach a mojom sne sa neustále jeden zjavoval." „Tebe sa zjavoval drak v sne?" hystericky naňho zreval „Tulák", „tebe? Veď ty si len nejaký roľník. Ak hovoríš pravdu, je mi česť s tebou ísť na túto strastiplnú cestu." Eryotha táto zmena postoja poriadne zaskočila. „Prečo ste zrazu zmenili postoj ku mne?" spýtal sa Eryoth. „Ty si nepočul o starom proroctve? Je v ňom uvedené, že sa objaví záhadný človek ktorý spojí všetky rasy a porazí kráľovstvo. Tomu človeku sa má zjaviť ako znamenie drak menom Jordisk Verde. Najvyšší zo všetkých drakov. On pomôže tomu človekovi a stane sa jeho verným spoločníkom. To vraví tá legenda. A ty si ten vyvolený. Musíš sa ešte veľa učiť ak chceš zvládnuť umenie Rytierov draka. To je starobylý rád ktorý bojuje po boku drakov. Bude mi veľkou cťou stať sa tvojim dočasným učiteľom kým nedorazíme do Wievandu. Miesta kde sa tento rád v tajnosti zdržiava. Tam tvoju výuku preberie sám najvyšší majster rádu." „Čo by som ako Rytier draka mal vedieť?" okamžite sa spýtal Eryoth. Bol z posledných udalostí až príliš nadšený. „Trpezlivosť ruže prináša." odvetil „Tulák". „Budeš potrebovať vedieť kúzliť, narábať mečom, vzdelávať teda ducha myseľ aj telo!" odvetil „Tulák". „Teraz v prvom rade musíš vysadnúť na môjho draka. Volá sa Quickie Strejke je to samica. Musíme odísť odtiaľto a ponáhľať sa do Wievandu. Tam sa moja úloha učiteľa končí. Každý deň musíme stihnúť niečo nové. Si naša jediná nádej. Bez Jordiska vojnu nevyhráme. Takže sadaj!"