Vedomie

Spisovateľ/ka: Simonka | Vložené dňa: 1. februára 2010
http://citanie.madness.sk/view-26609.php

Tak strašne som chcela utekať, ale ostala som ako zamrznutá. Svet okolo mňa sa triasol a rúcal. Ľudí zachvátila panika, pobehovali medzi regálmi so zeleninou v konzerve a čerstvo upečeným pečivom sem a tam. Volali na svojich blízkych.Roztriasli sa mi kolená a dostala som strach, že spadnem. Niekto do mňa strčil. Prebudilo ma to. Skúsila som utekať. Vedela som, že je to zbytočné, končatiny som mala zoslabnuté, ale zachvátila ma panika a vyrazila som k dverám nad ktorými zúrivo blikal nápis Exit. V sekunde otrasy prestali.

„Je po všetkom," uľavilo sa mi. No odohralo sa to veľmi rýchlo, do hrude ma zasiahol drvivý úder, cítila som, že letím dozadu, a potom som začula prasknutie, ako som vrazila do skleného výkladu. Sklo sa zosypalo a okolo mňa sa na zemi lámali a trieštili črepiny. Bola som príliš šokovaná, aby som cítila bolesť. Nemohla som sa nadýchnuť. Ticho. Zrazu sa mi nebezpečnou rýchlosťou začala po vlasoch liať teplá tekutina. Cítila som ako sa mi na pleci vpíja do trička. Ďalšie otrasy. Nech je to rýchle, len v to som dúfala, keď mi prúd krvi odplavoval z hlavy aj vedomie. Zatvárali sa mi oči. Mala som ich ako dlhé tunely, cez ktoré som videla záblesky. V ušiach som počula svoje búšiace srdce. Z posledných síl som si rukou inštinktívne zakryla tvár. Oči sa mi zavreli a stratila som vedomie.

„Stratila ste dosť krvi, ale tá rana na hlave nie je hlboká," informoval ma pokojný hlas. Pocítila som tupú bolesť, keď som sa konečne predrala cez posledné zvyšky temnoty.

„Toto určite nie je nebo, alebo áno?" pretože na nebo je to príliš bolestivé.

„V nebi ešte určite nie ste."

Palcom mi štuchol do zlomenej nohy a ja som začula prenikavý výkrik. Šokovaná som si uvedomila, že to kričím ja.

„Nebola by ste radšej keby sme s tou nohou niečo urobili?" a bez slova neznámy zmizol. Asi to bol sen. Zrazu sa vynoril a pomalou krívajúcou chôdzou niesol v ruke náradie. Pílka. Popruhy. Pri tom pohľade som takmer dostala závrat.

„Kľud, kľud! Túto rúčku použijem ako dlahu. Nie som síce chirurg ale tá noha zostane tam kde má byť,"  so záujmom a strachom či neutečiem si ma premeriaval.

Keď prehovoril počula som v žalúdku záchvev a ozvalo sa hlasné zaškvŕkanie. Zasmial sa.

„Dobre ale najprv vybavíme toto," a ukázal na moju nohu. Jeho práca bola zručná akoby to robil stále, ani to nebolelo.

„Tak zbehnem niečo uloviť," zasmial sa na vlastnom vtipe. „Nikam nechoď!" poznamenal a stratil sa v tme. Už sa nevrátil.

Myslím, že je to len sen. Stačí sa len prebudiť. Len jedna kapitola zo všetkých tých zvrátených nočných môr.

Bola som vyčerpaná, cítila som, že strácam vedomie. Bála som sa. Sama v tme a tichu.

„A čo moje posledné želanie? A posledná večera, podľa vlastného výberu. Predsa aj vrahovia majú tú možnosť. Nepokladám za vhodné, ako posledné jedlo pred večným spánkom, vločky s mliekom," tápala som vo svojich myšlienkach.

Niekedy kričím o pomoc. Skúšam sa postaviť. Myslím na to čo by som práve robila. Nemám pojem o čase, ale zrejme by som bola na ceste vyzdvihnúť Patrika zo školy. Rozprával by mi, so zápalom vo svojich modrých očiach po otcovi, o svojej učiteľke. Čo robili na telocviku. Určite by bol od vodoviek. Dnes má výtvarnú. Myslím, že je dnes pondelok, a pondelky má výtvarnú alebo sú to stredy, neviem...

Môj žalostný hlas stráca na sile. Svoj koniec som si takto nepredstavovala. Sama. V chlade, špine. S bolesťami, ktoré už necítim. Viečka sú ťažšie. Premáhajú ma. V diaľke počujem tlmené, duté nárazy. Hrmot. Azda hlasy. Nevidím ich... iba svetlo, jasnejšie než to slnečné. Krajšie než hocičo iné. Upokojujúce. Obzerám sa. Medzi ruinami sa krčia postavy v žltom. Skláňajú sa nad niečím. Torzo ľudského tela, zohavené. S doprovodom nezrozumiteľných zvukov, ho tlčú do pŕs. „Máme pulz!" začujem prenikavé zvolanie.

Svetlo sa vytráca, bledne do čiernej tmy. Miesto bez svetla s názvom Exit. Ticho... 

Otvorila som oči a zbadala som jasné biele svetlo. Bola som v neznámej izbe s nepríťažlivo zelenými stenami. Na stene vedľa mňa boli dlhé zvislé žalúzie, nad hlavou oslepujúce svetlá. Ležala som na tvrdej nerovnej posteli. Posteli s postrannicami. Vankúše boli tvrdé, spľasnuté a hrčovité. Niekde blízko mňa sa ozýval pípavý zvuk. Hádam to znamená, že som ešte nažive. Smrť nemôže byť taká nepohodlná.

Spisovateľov komentár k príspevku

Vase komentare.. dobre ci zle.. hocijake cem videt.. pls


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
10 bodov - odporúčam
Treba len upraviť čiarky, asi v štyroch prípadoch.  
Spisovateľ/Autorjanodca Pridané dňa19. februára 2011 14:27:02
nepovedal by som, že je to zlé, ale ešte je tam podľa mňa veľa vecí nevychytaných. ale to príde. čím viac toho prečítaš a napíšeš, tým to bude lepšie. konkrétne však pri tejto poviedke mi trochu vadil dosť riedky dej. iste, rozumiem, že tu bolo skôr zámerom opísať vnútro postavy, resp. jej pocity. aj tak sa mi to zdalo pomerne vlažné, s vlažným záverom, kde mi to pripadalo, akoby si ani nevedela ako vlastne príbeh ukončiť a kam vlastne hrdinku doviesť. o nej - ako o postave - toho čitateľ tiež veľa nevie, hodilo by sa možno prepracovať akýsi "background." samozrejme, že tým nemyslím nejakú dokonale vypiplanú psychológiu, ale proste nejakú úderné repliky, vety, proste niečo vďaka čomu by dom si vedel vytvoriť vzťah k postave. čo sa týka čisto technickej stránky, ešte je tam - ako som spomínal - niekoľko vecí nevychytaných, hlavne v štýle. niektoré vety mi pripadali dosť kostrbaté, ale vyložene zle sa text nečítal. akurát po sebe nezanechá žiadne silnejšie emócie a len tak prefrčí okolo. každopádne, nie je to dôvod mať hlavu v smútku, stačí len písať a písať a s každou ďalšou poviedkou to bude len lepšie a lepšie :)  
Spisovateľ/Autoredmund Pridané dňa2. februára 2010 09:32:21
mne to kvoli maturite staci.. a myslim ze akokolvek by som bola dobra, v pisani v tychto zemepisnych sirkach neprerazis..  
Spisovateľ/AutorSimonka Pridané dňa2. februára 2010 21:32:52
ale dakujem za koment.. svoje hranice posuvam dalej, ale pomaly  
Spisovateľ/AutorSimonka Pridané dňa2. februára 2010 21:33:23
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8