Dospievanie III.

Spisovateľ/ka: Monika Martišková | Vložené dňa: 2. februára 2010
http://citanie.madness.sk/view-26645.php

Nevieme, čo chceme.
Napriek veku, skúsenostiam
a štipke dospelosti,
čo sme si vypestovali.

Najhoršie je, že nevieme ani, kedy sa mýlime.
Nechali sme sa učičíkať
Dudlíkmi a sladkosťami
A teplom v posteli,
od človeka, či od termoforu...
To je jedno.

Zatiahnuté závesy, pod lampou tíško vzdycháme.
Tajne, aby sme nerušili jahody rastúce v zime.
Aby sme si to mohli ešte rozmyslieť.

Aj sa hojdať na hojdačkách cez deň,
aj sa kývať ako rodičia kedysi po večeroch.
Váhanie a pátranie po tom, čo sme zač.

Ešte nie je koniec,
ešte stále každým nádychom a výdychom
iba dospievame.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

7 bodov

Dospievali sme pesnička bola krátka vo futrále zostali iba vzdychy

conicek

3. februára 2010 11:07:23

velka tema, klasicke spracovanie.

FairY

3. februára 2010 10:12:38

Zasa mi zle uložilo koment.

Miroslav Kapusta

3. februára 2010 16:58:57

V tomto prípade musím súhlasiť s "nic" - toto je próza /úvaha/, ktorú tým, že si rozložila do veršov, si mi iba zjednodušila pre čítanie. Od básne to má však ešte ďaleko. Cítim v texte ale istú dávku sebakritickosti, čo dáva nádej a predpoklad iného prístupu k poézii do budúcna.

Miroslav Kapusta

3. februára 2010 16:57:59

to nie je basen ale uvaha nahadzana do versov...siahni po utrpeni poeta aby nemusel trpiet citatel:)

nic

3. februára 2010 15:58:19