Stalo sa to nedávno

   Stalo sa to nedávno. Ju to ešte stále trápi. Iní na to už pomaly zabúdajú. A aj tí, ktorí by nemali...

   Boli si súdení. ,,Neverím láske na prvý pohľad“, tvrdila pri každej príležitosti. Neboli iní ako ostatní. Nič k životu nepotrebovali, neboli nároční a nežili. Skôr len prežívali. Zmena v jeho myslení prišla hneď po zoznámení. 

   Ich oči sa prvýkrát stretli na vlakovej stanici. Mirka cestovala za mamou, on sa tam ocitol náhodne. Zbadala ho. Stál tam a bol pre ňu výnimočný. Jej oči neprestajne blúdili po jeho úsmeve. Všimol si to. Ich pohľady prerušil vytrubujúci, rýchlo sa rútiaci vlak. Nastúpili. Sadol si tak, aby na ňu videl. Daroval jej pohľady a ona mu ich opätovala. Bol rozrušený. Ešte nikdy predtým nezažil to, čo dnes. Jeho srdce búšilo tak silno, až sa obával, že mu vyskočí z hrude a rozbehne sa priamo za ňou. Letmé úsmevy, zahanbené červené líčka, nesmelé pohyby...

   ,,Roman sa nám zaľúbil“, robili si z neho posmech. Jemu to nevadilo. Stačil mu pocit, že ju má. Ich kroky sa stretávali čoraz častejšie. Prežívali lásku. ,,Chýba mi“- povedala vždy, keď s ním nebola. Závideli im.  Neverili ich vzťahu. Nepriali im. Ale viac bolo tých, ktorí sa z ich lásky tešili. Život bol zrazu krajší, jednoduchší. Láska plodí ďalšiu lásku. Mirka svojím elánom, Roman svojou neuveriteľnou silou do života, spestrovali bežný svet ich priateľov, rodiny. Spolu sa chodievali pozerať na hviezdy, spolu sa chodili bicyklovať, čľapkali sa vo vode a opekali.

   Na jej narodeniny pre ňu pripravil veľkú oslavu, na ktorú pozval všetkých jej priateľov. Nechápavo sa spýtala: ,, ako si vedel, po čom túžim? Je to ten najkrajší darček na svete. Ďakujem“ Prisunul sa k nej bližšie,  odhrnul jej vlasy a do ucha jej pošepkal: ,, milujem ťa a nikdy ťa nechcem stratiť“. Deň za dňom sa viac a viac zbližovali. Poznala jeho myšlienky,  tušila kde je, vedela vycítiť jeho pocity. Pre neho bolo najdôležitejšie, aby bola šťastná. Dôverovala mu tak, ako nikomu inému. Počula o zlých koncoch rozprávkových príbehov, ale viac sa jej zarývali tie dobré.

   Prešiel rok ich spoločného života. Okolnosti Romana zaviali do iného mesta. Na uvítacej párty bol sám. ,,Ani sám neviem ako“ , vysvetľoval kamarátovi, ,,a zrazu som bol s inou. Spamätal som sa príliš neskoro. Pobozkal som ju. Ó Bože! Ja som Mirku podviedol!“

Sám sebe nedokázal odpustiť, nedokázal sa s tým vysporiadať, nevedel čo urobiť. „Klamať jej? Donekonečna? Alebo dokedy?“ , kládol si náročné otázky. Povedať pravdu je niekedy veľmi ťažké. Toto bolo jedno z jeho najväčších rozhodnutí života. ,,Poviem jej to“, utvrdzoval sa.

   Prišiel víkend. Najťažší víkend v jeho živote. Ona je veselá, šťastná, že ho vidí, šťastná, že ho môže konečne objať. ,,Chýbal si mi“. Tieto slová ho dorazili. Čo jej na to povedať? ,,Aj ty si mi chýbala“, vylieza to z neho ťažko. Opýtala sa: ,, čo sa deje?“ ,,Nič“, rázne odpovedá. ,, Neklam mi!“ ,,Pobozkal som inú...“ ,,Čože?“, zasiahlo ju to. Nemá čo povedať. Nevie čo spraviť. Cíti hnev, nenávisť, smútok. Momentálne pocity sa miešajú s krásnymi spomienkami. Nie je jej dobre. Sadá si na lavičku hovoriac: ,, zopakuj mi to!“ ,, Spravil som to, je mi to hrozne ľúto...“ Mirke sa po líci kotúľa slza. Roman vie, ako jej ublížil. Podáva jej vreckovku. Neprijíma ju. ,, Na dnes ťa mám už dosť. Asi už pôjdem...“ ,,Mirka, počkaj, kričí na ňu, ,, ja to napravím, prisahám!“ Neverí mu. Nedá sa veriť. Veď len pred chvíľou jej oznámil správu, ktorú od neho nikdy nemala počuť. ,,Neviem, či ti dokážem odpustiť...“ Tvár si zakrýva rukami, pomaly sa otáča a ide... Kráča bezducho, nevnímajúc cestu, nevediac kde je. Zrútil sa jej svet. Odpustí mu? ,, Je ťažké spracovať to. Potrebujem chvíľu premýšľať.“

   Prešlo šesť mesiacov. Odpustila mu. Stále ho miluje, len jej dôvera nie je taká silná. Neverí mu, keď je sám, bojí sa, že sa to zopakuje. Často premýšľa s kým je a čo robí. Vie, že už to nikdy nebude také, aké to bolo... Desí ju to. Odpustila mu, ale nikdy mu to nezabudne. Mirka sa k svojmu priateľovi správa normálne. Zistila, že nemá zmysel vracať sa k minulosti. Nerozprávajú sa o tom. Už bolo povedané všetko... Je jej to hrozne ľúto. Možno viac, ako jemu. Aspoň raz do dňa na to myslí. Premýšľa, či to nebola jej vina, premýšľa, či si na to on vôbec niekedy spomenie. Či aspoň občas pouvažuje, čo všetko je jej dlžný.

   Stalo sa to nedávno. Pre ňu nedávno. On na to už zabudol...