Rozhodnutie

Nočný vzduch chladí ma na tvári.

Predo mnou ničota a za mnou život prúdi.

Hlboká priepasť a ja stojím na kraji.

Ty si to bludisko, v ktorom mi duša blúdi.

Tak ako moje slzy padá aj dážď.

Ty ale chceš aby sme žili každý zvlášť.

Nenávidíš ma- to ja už dávno viem.

Ja ťa aj napriek tomu stále milujem.

Vlastne je to jediná vec prečo to tak je.

 Tak dlho milovať jedného človeka je umenie.

To ticho, ktoré sa mi do mysle vkráda

sa na tvoju tvár po chvíli premení.

"Nemysli na mňa."- to je ale hlúpa rada,

keď mi moja duša z tej tvojej pramení.

Zakáž mi dýchať. Podarí sa.

Ľahšie ako zabudnúť.

Vytrhol si srdce. Späť neobzrieš sa.

Len ty vieš ako ho prebodnúť.

Tak načo čakáš? Povedz tie slová, ktoré ma zabijú!

Vymaž tie hriechy, ktoré ti špinu z duše vymyjú.

Chceš aby som odišla ale ísť ma nenecháš.

Radšej odhodíš dýku a znova bez slova odchádzaš.

Túžila som milovať a tebou milovaná byť.

Nestalo sa- nie je dôvod prečo ešte žiť