REALITA

REALITA 

Milujem ťa hoci to nemá zmysel.
Veď čo sa už vôbec zmeniť dá?
Tvoje skutky a slová halia mi myseľ
ale moje srdce nezabúda.
Slová také ostré, že do mňa bodajú ako mečom
a ty sa ma ešte pýtaš: "Čo sa to s tebou stalo? Prečo?"
Ale je to aj moja chyba, že som sa dopredu tešila
a chlapca celkom dokonalého som si v tebe vysnila.
Viem že si ten typ čo dievčatám hlavu hneď pomotá
a ja ľutujem, že som sa zaľúbila do takého kokota.

Do očí dokorán otvorených, vkráda sa mesačný svit.
Nevieš čo je sen a čo skutočnosť, dusí ťa vlastný krik.
Zmietajúc v perinách ľakáš sa vlastného zdesenia,
že sny v realitu sa bohužiaľ nikdy nezmenia.
Žiť s tým alebo zomrieť- výber je celkom jasný.
Život bez teba je však horší ako smrť a preto radšej naveky zaspím...

Podídeš ku mne z čista jasna, na perách s jemným úsmevom.
Oči ti žiaria, tvoja tvár je šťastná, tak prečo mám skončiť s týmto životom?
Ľúbiš ma a ja ľúbim teba- je to predsa pravda odveká.
Nevadí, že som sa zabiť chcela, veď chyby zo mňa robia človeka.
Zrazu však všetko zbledne, ešte aj čas sa zastaví.
Ak má byť toto koniec tak teraz chcem byť s tebou len.
Iba krutá pravda, ktorú mi podvedomie pripraví, pretože to všetko bol iba SKURVENÝ SEN...