Čarovná agentka Kapitola II

„Vieš, že toto miesto nemám rada" poznamenala Alyssa a nervózne sa obzerala.

Podsvetie. Veľmi temné miesto na to, aby tu niečo žilo, a predsa sa tu niekto nachádza. Najtemnejšie bytosti našej dimenzie. Akurát prechádzali cez zvlášť pochmúrnu nízku chodbu, kde-tu osvetlenú fakľami. Tma tu bola iná ako tma v noci, vzduchom sa šíril neidentifikovateľný mix pachov. Zem bola vystlaná čiernym pieskom a múry chodby boli z tmavého kameňa. Naháňalo to tu hrôzu.

Znenazdajky Michael zastal. Započúval sa na minútu do okolitých zvukov. Posunkami naznačil Alysse, že by mali byť blízko. Prikývla a pomaly postupovala po chodbe pripravená zaútočiť na prvého démona, ktorého uvidí. Kráčali ďalej a chodba sa zrazu otvorila na neveľkú miestnosť, ak sa to tak dalo povedať. Akoby ste z banskej šachty vošli do okrúhlej podzemnej siene s kopulovitým stropom. Steny tu boli tiež kamenné, no krvavočervené, čo ešte viac umocňovalo nepríjemný pocit. No niečo tu nehralo.

Niekto o nich už musel vedieť, len tak nepozorovane sa infiltrovať do podsvetia nejde, no nik na nich nezaútočil. Postupovali odvtedy čoraz hlbšie do jadra podsvetia a ešte nikoho nestretli, žiaden náznak stráží či len podradných démonov, ktorými sa to tu normálne len hemží.

„Tu niečo nesedí..."povedali naraz akoby si čítali myšlienky. Na ich tvárach sa zračilo znepokojenie. „Vyzerá to akoby ..."začala Alyssa „niekto presťahoval podsvetie na Zemský povrch." dokončil Michael. Poobzerali sa dookola, nikde žiaden náznak pohybu. „Ako to je možné? Prečo sme si nič nevšimli?" nadhodil, no boli to skôr len rečnícke otázky, ktoré im obom rezonovali v hlave.

Alyssa sa zamyslela. História sa veľmi rada opakuje. Bola si istá, že sa to už niekedy stalo. Keby len vedela ako to vtedy bolo. Michael si prehrabol rukou vo vlasoch. Toto gesto u neho značilo, že si nie je istý, čo robiť, ako sa zachovať. Obaja si však boli istý, že na tento problém bude treba niečo viac ako kúzlo, zbrane či lektvary.

„Musíme sa vrátiť, upozorniť všetkých známych a požiadať ich o pomoc." Povedala Alyssa. „Máš pravdu, musíme využiť každého, kým nebude príliš neskoro." rozhodne vyhlásil Michael, keď sa trochu otriasol z prvotného zaskočenia. Prebudila sa v ňom tá vodcovská sila, ktorú by mu mohli závidieť aj niektorí generáli svetových vojsk. Chytil Alyssa za ruku a premiestnili sa do jeho domu.

Alyssa sa prebrala. Cítila, že leží na niečom tvrdom a všetko ju bolí. Otvorila oči. „Kde som?..." takmer nečujne vydala zo seba. Matne si niečo pamätala. V jej hlave vírili rôzne útržky, akoby jej niekto z uceleného filmového kotúča narobil rešeto. Prázdne podsvetie ... Michaelov dom ... organizovanie ... démoni ... ochabnuté telá ... ohnivá guľa ... a tma.

Zrazu niečo začula. S vypätím síl sa posadila. Stále bola v Michaelovom dome. Vyzeralo to tam ako po výbuchu. Všade boli trosky nábytku. Dvere na terasu boli dokorán. Ten zvuk boli len papiere poletujúce po izbe v jesennom vánku, ktorý ju pohladil po tvári. Telom jej prebehli zimomriavky.

Poobzerala sa. Napravo leží nejaké telo. Ešte dýcha. Pozbierala všetky sily, postavila sa na rovné nohy a podišla k nemu. „preber sa..." Je to nejaká agentka, no je v bezvedomí. S tým v takomto stave toho moc nespraví. Ani nepozná jej meno, no aspoň, že žije. Pomohla im. Im... kde dočerta je ale Michael? Okrem nej a bezvedomej agentky to vyzerá, že tu už nik nie je.

Niečo praskne opodiaľ od miesta, na ktorom stojí. Alyssa inštinktívne skočila za prevrátené kreslo. Následne oľutovala rozhodnutie pohnúť sa takto rýchlo. Asi má narazenú kostrč a rebrá... Opatrne vykukne spoza kresla. „Michael!" „Vďaka bohu..." podíde k nej a obijme ju. „Musel som informovať ostatných." stručne odpovie akoby jej čítal myšlienky.

„Čo sa tu vlastne stalo? Skoro nič si nepamätám...Mám v tom chaos." „Vystopovali nás, netuším ako sa im podarilo prejsť cez všetku tú ochranu, ktorú som tu mal. Boli v presile, zaskočili nás nepripravených na boj. Nemali sme šancu poraziť ich. A šiestich uniesli." Vysype zo seba, akoby na to čakal celú večnosť. „Uniesli!?" „Áno, požadujú nejakú dohodu, že ich prestaneme zabíjať..."natala chvíľa ticha.

Alyssa spracúvavala informácie, ktoré sa práve dozvedela. Toto bude zlé, veľmi zlé. Kam to všetko vlastne smeruje? „No vtipné, predpokladám, že naopak to platiť nebude...Nikdy..." rezolútne dodala, keď jej došlo, o čom vlastne Michael hovoril. „Vedenie uvažuje o vyjednávaní. Sú úplne stratení, démoni obišli totiž aj ochranu agentúry. Mercuso stihol všetkých dostať do bezpečia no on neprežil... momentálne máme podporu nášho okruhu a to je sakra málo..."

Atmosféra v miestnosti ešte viac potemnela. Cez otvorené dvere na terasu prúdil do miestnosti jesenný vánok a Alyssa mala znovu zimomriavky po celom tele. „Vidím, že sú mimo...Mercuso mŕtvy?... To bude zlé, bol jediný s triezvym uvažovaním..." vyhlásila a postavila sa. Trochu sa jej ešte zakrútila hlava, no už je to dobré. Do očí sa jej tlačili slzy. Mala veliteľa rada. Bol ako veľký otec všetkých mladých agentov. Statný, vysoký, asi 40 ročný chlapík, s úžasnými reflexmi a otvorenou mysľou. Tak si ho pamätala, a nechcela aby jej tento obraz niekto zmenil.

Potrebovala sa napiť, vyschlo jej v hrdle. Zašla do nemenej zničenej kuchyne. Našla tam na hromade jednu celú šálku a fľašu minerálky. Vrátila sa do zdevastovanej obývačky. Michael medzitým kúzlom pomohol tej agentke. Za chvíľu už bola pri vedomí a bola odhodlaná zabrániť katastrofe. Agentka sa predstavila ako Ann. Michael jej povedal podrobnosti, ktoré sa za ten krátky čas k nemu dostali. Aj ona odmietla vyjednávanie, prišla o skoro všetkých známych rukou nejakého démona. S démonmi sa nevyjednáva a aj keď to niekto spraví, nikdy nie je výsledok dohody istý.

Prvou úlohou bolo dať do poriadku dom. Ann sa musela vrátiť domov, za rodinou, no sľúbila, že isto pomôže, ako len bude vedieť. Pustili sa teda do upratovania. Kúzlami si pomáhali len pri rozbitých veciach. Fyzická činnosť im bola príjemnou zmenou. Nie všetko sa im podarilo zachrániť. Na pár hodín tak mysleli na to kde čo patrí a nie koľko síl a životov ich bude stáť tento boj. Bolo to vyčerpávajúce, no dokým neboli hotoví, nepoľavili.

Nastal večer. Alyssa a Michael mĺkvo sedeli v obývačke pohrúžený do vlastných myšlienok a počiatočných príprav. Slnko už dávno zapadlo, na oblohe za veľkým oknom sa črtali hviezdy. Pekný večer. Až na tie nepríjemné okolnosti. Vedeli, že si musia aspoň trochu oddýchnuť. Michael sa postavil, Alyss už medzitým zaspala. Zobral ju do náručia a odniesol do postele. Naozaj si potrebujú oddýchnuť. Majú toho ešte veľa pred sebou...