Deň sviatočný

Spisovateľ/ka: Turky | Vložené dňa: 28. februára 2010
http://citanie.madness.sk/view-27197.php
„Prinesiem vám niečo ?" začul Lukáš podvedome, no nedokázal reagovať. Pohľad mal upretý do jej štastne vyzerajúcich očí a hlavou mu vírilo množstvo myšlienok, ktoré by nedokázal vyjadriť ani on sám. Zrazu mu niekto drgol do stoličky a jeho abstraktné myšlienky stratili na váhe, rozplynuli sa. Opäť začal plne vnímať prostredie a svet, v ktorom sa nachádzal, hlavne nervózneho čašníka stojaceho pri ich stole.
„Mám vám aj niečo doniesť ?!" zopakoval svoju otázku, no prívetivosti v jeho hlase ubudlo. „Ja... No vlastne my... Ešte sme si nevybrali"
„Tak to by ste sa mali poponáhľať, o chvíľu zatvárame" Povedal so zjavnou dávkou hnevu v hlase a chystal sa od nich odísť.
„Dáme si čaj" oznámila Katka, aby zachránila situáciu a snáď aj upokojila čašníka, v ktorom by v tento deň márne hľadali lásku k svojej práci.
S Lukášom sedeli v najodľahlejšom kúte podniku, kde bol postavený jeden stôl oddelený od ostatných. Vybrali si ho práve kvôli tomu, že tam mohli mať kúsok svojho sveta, kde ich nerušili ľudia chodiaci k stolom, či od stolov. Nepotrebovali si všímať ostatných ľudí, ani ich príbehy, mali jeden druhého a to im v túto chvíľu stačilo. A ak by aj nie, bol tu ešte ten čašník, ktorý sa k nim znova približoval, tentoraz s táckou a 2 šálkami.
„ Nech sa páči, váš čajík" predniesol až podozrivo milo, no vzápätí s chladom v hlase dodal : „A nečakajte dlho kým vychladne, o 10 minút končíme."
Reštaurácia, v ktorej sa nachádzali mala príjemný interiér, o niečo menej príjemnú obsluhu, ale hlavne tam bolo teplo. Zatiaľ čo vonku vyčíňal slobodný a dosť studený vietor, tu sa mohli pokojne prizerať, ako medzi nimi mizne para stúpajúca z horúceho čaju. Samozrejme len do chvíle, kým vzduch nepreťalo oznámenie :
„Záverečná, tak sa snažte čím skôr opustiť tieto priestory". Povedal to kto iný, ako čašník, ktorý si už aj stihol odložiť rovnošatu a nemohol sa dočkať, kedy odídu poslední hostia. Lukáš sa postavil a podal Katke jej hnedý kabát, za čo sa mu ušiel úsmev, pri ktorom sa mu srdce vymanilo zo svojho pravidelného tempa. Pri odchode za sebou nenechali ani pozdrav, len 2 poloprázdne, či poloplné šálky, z ktorých sa ešte stále vznášala para s ovocnou vôňou. Lukáš bol nahnevaný na čašníka, ale zároveň ho aj chápal. Chápal, že v tento sviatočný deň chcel byť asi so svojou rodinou doma, možno sa hrať s deťmi, a práve preto museli ísť oni do tej zimy. Nahnevaný bol možno práve preto, že jeho „domov" nevyzeral ani zďaleka tak idylicky. Býval sám v malom, dosť tmavom byte, v ktorom jediné hlasy zneli len po zapnutí rádia, alebo televízie. Práve preto si vážil chvíle, akou bola aj táto, kedy jeho život akoby nadobudal iný rozmer, a v jeho jednosmernej ceste sa črtal akýsi svetlý bod, za ktorým sa oplatilo kráčať.
„Poď nájdeme otvorené niečo iné, len nech nezmrzneme." Povedala a chytila ho za ruku.
„No... snáď sa nám to podarí" Vyšlo z neho, no jeho oči hovorili skôr niečo iné. Po niekoľkých minútach darmého hľadania zbadali na rohu ulice otrhaného chlapíka, ako sa svojimi skrehnutými rukami snažil opracovať kúsok dreva starou čepeľou, ktorá sa mu zarezávala do ruky. Bol to jediný človek, ktorého v okolí zbadali a pri pohľade na neho im nebola až taká zima. Pristavili sa pri ňom a skúsili sa mu prihovoriť, na čo zdvihol hlavu a jeho zarastená tvár vyzerala, akoby sa pokúsila o úsmev, no v jeho očiach sa zračil hlavne smútok s strach.
Po chvíli zbadali, ako z neďalekých dverí vychádzajú 2 mladí chalani, a tak sa rozhodli vojsť v nádeji, že nájdu aspoň teplé prostredie. Chodba budila dojem, že je pomerne zanedbaná, na čom mali podiel hlavne pavučiny, ktore sa už ohýbali od náporu prachu, ktorý sa na ne za nejaký ten dlhší čas stihol usadiť. Plusom site neboli ani plesnivé skvrny v rohoch stien, no keď prešli dvermi na jej konci, akoby ani neboli v jednej budove. Žiadne krysy uśidlené na dlážke hľadajúce zvyšky jedla, či pavúky pobehujúce po stoloch zo strachu o život. Pár stolov nepravidelne poukladaných tak, aby sa medzi nimi dalo ľahko pohybovať bolo prikrytých červenými obrusmi bez vzoru a v rohu nenápadne svietil stolný futbal. Žiaden luxus, ale stačilo to, aby tam boli spokojní. Nenútený rozhovor prerušilo zvonenie Lukášovho mobilu, ktoré spôsobil jeho brat Peter. „Žeby to bol omyl?" to prebleslo mu hlavou, pretože svojho brata nevidel, ani nepočul odkedy ich mama ochorela a Lukáš sa odsťahoval. Odvtedy bol Lukáš sám a nikto z rodiny sa ho nepokúšal kontaktovať. Tak prečo teraz ?
„Ahoj Lukáš, to som ja Peter" ozvalo sa z telefónu po chvíli ticha. „Volám kvôli mame."
„Čo je s ňou ?"
„No... vieš... Ona už dobojovala. Práve včera zomrela"
Lukášovi sa v hrdle vytvorila hrča a pred očami sa mu zjavil obraz svojej mamy takej, akú si ju ešte pamätal. Pomerne maldej, krásnej, no hlavne milujúcej ženy s dobrým srdcom.
„Kto ti to volal ?"
„Ale... To bolo z práce. Ja už musím ísť." Lukáš vstal a zamieril smerom k dverám. Cítil ako má do chrbta zabodnutý jej pohľad, no nedokázal sa otočiť. Mrzelo ho, že takto odchádza, ako aj to, že jej klamal. Vyšiel von na ulicu do tej zimy, ktorá už vôbec neprekážala. Hoci jeho telo sa triaslo od zimy, jeho myseľ spútali iné myšlienky. V ich sprievode zamieril k svojmu malému opustenému bytu, ktorý sa mu teraz stal taký vhodný, pretože teraz potreboval byť proste sám. Len on a jeho myšlienky. Presne tak sedel aj na druhý deň, keď potreboval podporu a pomoc niekoho blízkeho. Na susedov sa spoľahnúuť nemohol, pretože aj keď ich delila len tenká stena a boli od neho len pár metrov, vôbec nemal pocit, že sú nablízku. Telefón, ktorý držal v ruke vytáčal Katkine číslo, no po dlhšom zvonení sa ozvala odkazovka. Presne to aj čakal, keďže to nebol prvý pokus, no pri 8. neúspešnom to radšej prestal počítať.
„Moźno si stratil dve najdôležitejšie osoby v tvojom živote." Povedal sám pre seba do ticha svojho bytu a šiel si do chladničky pre pivo.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
dandan
.mozno preriedit a nebolo by to zle... ale fajn celkom /odhliadnuc od temy/ ale kedze sa podobnym ja nevyhybam.../cely pribeh s atmosferou sa da par vetami/ skus na inu temu... kuknem  
Spisovateľ/Autordandan Pridané dňa28. februára 2010 19:04:29
Turky
noo skusim ale diky... moj prvy pokus daco stvorit  
Spisovateľ/AutorTurky Pridané dňa28. februára 2010 21:32:40
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8