Smutný smiech

S nedopitou fľašou od vína a mysľou zamorenou trpkými spomienkami kráčal popri artistoch, ktorí si smutného klauna ani nevšimli. Jeho smutná tvár s  nakresleným úsmevom sledovala publikum unesené výstupom nebojácneho krotiteľa so zúrivým levom. On nemal život ako oni, on sa už smiešny narodil, ale nikdy nebol naozaj milovaný. Teraz prišiel znova jeho čas a publikum, sledujúc klauna kráčajúceho pod svetlá reflektorov, očakávalo ďalšie veselé vystúpenie. Prázdna fľaša spadla na zem a on, stojac tam sám, strhol si z hlavy čiernobiely klobúk. Ľuďom, ktorých mal zabávať a rozosmiať, začal vyčitať svoj trpký osud a neveselý život. Čím viac rozprával, tým viac klial a nadával, no ľudia sa len s potleskom smiali klaunovi so slzami v očiach.