Veľkonočná rozprávka

Poznáte rozprávku o vajci, ktoré šlo na vandrovku ? Určite áno ! Moja rozprávka je tiež o vajci, ktoré šlo na vandrovku, ale toto vajce šlo na vandrovku minulého roku. Alebo tohto roku ? Neviem, ale určite nie vtedy, keď to, na začiatku spomínané.

Rozhodlo sa vajce skúsiť svet.

„No čo, nebudem tu hlivieť medzi sliepkami. Idem ja do sveta !“ – povedalo si vajce v jedno ráno, a aj tak urobilo. Keďže nemalo ani jeden pár sliviek, nezobralo si vôbec nič a vykotúľalo sa von z kurína (vysvetlivky pre tých, čo nežili v Československu – seber si svých pár švestek a vypadni).

„Krásny deň. Skoro ako ja !“ – skonštatovalo vajce svoj pohľad na svet. A malo pravdu. Aj deň, aj ono, boli krásne biele.

Ako sa tak to vajce kotúľalo preč, zo zabahneného dvora, naberalo na seba mazľavú hnedú hmotu, známu pod pojmom blato. Už nebolo také krásne biele. Malo na sebe prvé známky plnohodnotného života – šmuhy od blata.

„Čo to?“

„To nie som ja!“

„Ja som predsa krásne biele, to blato musí ísť preč!“ – povedalo vajce a chcelo rýchlo napraviť svoj zbabraný imidž. Za dvorom si našlo vhodné miesto, zarastené peknou zelenou trávou, kde sa rozhodlo odčiniť svoju krivdu. Gúľalo sa hore dolu, sem a tam. Skoro sa mu to podarilo, ale biele už nebolo. Videl som ho. Hnedé šmuhy prelínajúce sa zelenými pásmi. Biele nebolo, ale mne sa celkom páčilo.

„To nie je možné! – vykríklo vajce, keď zistilo, že nie je úplne čisté, ako bolo pri narodení. – „Z blata do kaluže! To je život!? To sa musí zmeniť!

Ako si zaumienilo, tak sa aj snažilo nájsť opravný prostriedok na svoj zbabraný život. Dokotúľalo sa na lúku plnú kvetov. Žltých, modrých a iných, rôznofarebných. Znovu sa gúľalo sem a tam, aby napravilo brázdy na svojom tele a urazenej duši, zanechané svojim doterajším životom. Na ešte nezaschnuté blato sa nalepili rôznofarebné kvetiny, a výsledok bol úchvatný. Fakt! Videl som to! Excelentné! Farby života. Vajce, aspoň ja si myslím, bolo zrelé. Čo si však myslí ono o svojom stave?

„Úbohosť sama!, blato, tráva a teraz nejaký plevel sa na mňa nalepil. To je koniec! Nedopracujem sa ku svojej čistote! – ľutovalo sa vajce, ale gúľalo sa ďalej.

Zrazu sa pred ním objavil spád, ktorý si vajce nevšimlo a padlo na kameň, ktorý tam nečakalo. Urobilo to „puk“, a každý by čakal, že to bol koniec. Kdeže! To bol len začiatok. Z vajíčka sa vykľulo krásne žlté kuriatko, a začalo sa to znovu. Boj o život!