Ernyho Duchovia

Spisovateľ/ka: Ato Železniak | Vložené dňa: 12. marca 2010
http://citanie.madness.sk/view-27536.php
21.8.2010 - Drobné úpravy(gramatika, dialógy a sem tam nejaké chýbajúce čiarky).
 
  
 
1.

Krásna noc v prírode. Cvrčky cvrlikali, sem tam nejaká sova zahúkala, fakt nádherná, bezveterná noc, mimo civilizácie, mimo mesta. Dokonca aj pohľad na oblohu bol krásny, príjemný, pretože na oblohe nebolo ani mráčika a zdalo sa že aj hviezd je na nebi viac, ako obvykle. Všetci boli po dlhej ceste unavení a preto si vychutnávali každé sústo zaslúženého odpočinku. Ohník plápolal tichým, lenivým plameňom a prísediacim zohrieval ich smradľavé, upotené a ubolené nohy. Erny šiel do stanu po ďalšie pivo, zatiaľ čo sa Petrík s Palinom napchávali pri ohni.
- Mohli by sme si rozprávať strašidelné príbehy, viete, ako vo filmoch.
- Prečo nie - ozval sa Palino - ja jeden...
Zastavil sa, prehltol, pokračoval. - Ja jeden poznám.
- Tak vrav.
- Poznáte Prasáka? To je jeden chalan, krstným menom Matúš. Vliezol do kontajnera s odpadkami a potom hádzal po okoloidúcich ľuďoch smeti.
- To nie je strašidelné, to je blbé.
- Ako to myslíš? - zaškúlil Palino na Petríka - Podľa mňa je to dosť strašidelné.
- Nie Palino, to nie je strašidelné.. Strašidelné sú mŕtvoly a strašidlá a príšery a vraždenie a duchovia .. a čo ja viem čo ešte. Chalan v kontajneri nie je strašidelný, ale smiešny.
- Lenže napríklad duchovia neexistujú! - zahučal Palino na Petríka - Preto sa ich nebojím. Preto sú ich príbehy nudné. Lebo v prvom rade.. duchovia neexistujú. Ale Prasák? Ten existuje, chodil som s ním do školy.
- Lenže oni existujú. - vstúpil do konverzácie Erny. V ľavej ruke zvieral novú fľašu piva, nemotorne sa posadil, troška sa zamrvil a povedal - Ja som ich už zažil.
- Uuu! Feťák videl duchov, uuu! To mi je ale novinka. - Zažartoval Petrík.
- No, nie tak celkom.. ale počul som ich... a cítil som ich prítomnosť. - pozrel na Petríka - a nebol som nafetovaný.
- Na tom nezáleží že si akurát vtedy nebol nafetovaný, z toho fetu ti už totižto šibe, si z neho sprostý a preto vidíš veci ktoré neexistujú. - Na moment sa zastavil, potom sa opravil - Pardon, počuješ a cítiš prítomnosť vecí, ktoré neexistujú. Odborne sa to volá paranoja.
- Nie, to nie, tie stavy dobre poznám. - usmial sa a zahľadený na pivovú fľašu pokračoval - Toto bolo iné. Bolo to na moje Dvadsiatedruhé narodeniny, stará mamka mi dala peniaze za ktoré som si kúpil počítač. V ten deň, ako som ho doniesol domov, som do neskorej noci hral počítačové hry ... hledání min, solitaire, magicISO, pinball..
Odpil si z piva dva veľké glgy, odkašlal si a potom pokračoval - bláznil som sa na počítači, kým som nezačal byť ospalý. Už presne neviem koľko hodín vtedy bolo, vypol som počítač, zhasol som a ľahol som si do postele. - Erny sa zastavil, zhlboka sa nadýchol a jedným dlhým výdychom povedal - „A vtedy sa to začalo"...
- Čo „to"? - spýtal sa Palino so škodoradostným úsmevom, pretože čakal že Erny povie niečo smiešne. A aj sa dočkal.
- No.. - povedal Erny - Tí duchovia...
Dal si ďalší veľký glg z piva. Chvíľu sedel ticho, akoby sa mu o tom moc nechcelo rozprávať, lenže ostatný čakali na jeho odpoveď, preto sa vzchopil, pozrel sa najskôr na Palina, potom na Petríka a povedal.
- Tí duchovia sa tam objavili... - a Erny sa pomaly rozhovoril:
- Ležal som v posteli so zatvorenými očami, keď v tom som počul, ako keby niekto otvoril vchodové dvere do bytu. Rodičia spali, brat tiež.. a ja som akosi nezachytil to že by sa niekto z nich bol zobudil, preto mi to bolo trocha divné. Lenže som bol unavený a bolo mi to jedno, chcel som zaspať. Tak som teda ďalej ležal, so zatvorenými očami, no počul som, ako sa niekto prechádza po vedľajšej miestnosti. Dvere do svojej izby som nechal otvorené, tie kroky som preto zreteľne počul, nezdalo sa mi to a určite to nebol sen. Zo zvedavosti som teda otvoril oči a pozrel som sa z postele do dverí, že kto to tam je. A vlastne už vtedy som sa troška naľakal.
- Prečo? Zbadal si ducha? - Prerušil ho Palino, škodoradostný úsmev mu ešte nezmizol z tváre. Všeobecne, príbehy o nadprirodzených bytostiach pokladal za smiešne a bol pripravený si z Ernyho spraviť srandu. - Ako ten duch vyzeral? Bol to černoch? Mal veľký čierny penis?
- Ach jaj, Palino.. Vieš že sa vôbec nečudujem tomu že furt máš nejaký ten monokel? - Povedal Erny a usmial sa na Palina - kroť sa prosím ťa, to čo hovorím, myslím vážne, nežartujem.
- Čo takého ťa teda vydesilo? - Odpovedal Palino a úsmev mu opätoval.
- Pozrel som sa cez dvere do vedľajšej miestnosti, no bola tam tma.
- Čiže nikoho si nevidel, pravda?
- Pravda, ale nie to ma vydesilo. Ide o to že aj keby niekto z mojej rodiny v tej tme bol, tak ten niekto určite nemal na nohách topánky..
- Aké topánky?
- No topánky. Tie kroky robil niekto, kto bol obutý, v ponožkách by tie kroky zneli inak. Vtedy som si uvedomil že to nebudú ani rodičia, ani brat.


2.

Palino vyceril zuby do širokého úsmevu. V svetle táborového ohňa chvíľku vyzeral ako karikatúra Julii Roberts. Pravda bola taká že by sa rád bol z chuti nahlas zasmial, ale nechcel prerušiť pokoj a kľud ktorý im servírovala noc v divočine.
- Jojha Erny, takže to nemohol byť černoch! Černosi furt behajú bosí.
- Však bola tma, možno si v tej tme prehliadol jeho veľký čierny penis - Zapojil sa Petrík do diskusie, s rovnakým úsmevom a nadšením ako Palino. Akurát vstával, šiel si aj on po pivo. Z Ernyho rozprávania naň dostal chuť, vedel že rozhovor ani zďaleka neskončil. A pivko pri ohníku, pred spaním, po náročnom dni, to bodne a zlepší už aj tak dosť dobrú náladu.
- To by znamenalo že bol komplet úplne nahý, HA! - Poznamenal Palino.
- Prestaňte chalani, stalo sa mi niečo čo sa bežnému človeku nestáva a vy si z toho robíte srandu. - Odvrkol Erny, pričom neodvrátil zrak z pivovej fľaše ktorú zvieral v rukách. V tom ho Palino potľapkal po pleci a povedal - Erny, Erny, Erny.. Ver mi že každý normálny človek by sa zľakol, keby našiel vo svojej kuchyni veľkého nahého černocha.
- S veľkým čiernym penisom! - Ozval sa z diaľky Petríkov hlas na ktorý Palino reagoval hlasným „HA!", čím nachvíľku prerušil spomínaný pokoj divočiny.
- Kašlem na vás chalani, vôbec vám o tom nemusím hovoriť, pokiaľ vás to nezaujíma.
- Ale nie, pokračuj, zaujíma nás to - Povedal Palino.
- Ale vy si z toho robíte srandu a ja to myslím vážne! Máte ma za sprostého feťáka - Odpovedal Erny a ešte stále hľadel na svoje pivo.
- Dobre no, už budeme ticho, že Petrík?
- Ale jasne, hovor ďalej. - Povedal Petrík a sadol si späť k ostatným aj so svojím chladeným nápojom.
- Ale budete normálny, jasne?
- Samozrejme, pokračuj. - Odpovedali Palino s Petríkom. Nasilu potlačili úsmev ktorý by sa im inak zrodil na tvári, len aby presvedčili Ernyho aby v rozprávaní pokračoval ďalej.
- Tak dobre, vedel som že sa tam niekto prechádza a vedel som že to nie je nikto z mojej rodiny. Tak som sa tam teda šiel pozrieť. Zažal som. Nikde nikoho. Poprechádzal som sa teda aj ja po byte, skontroloval som vchodové dvere. Boli zatvorené, no nie zamknuté. Kľúč bol vo dverách, tak som dvere pre istotu zamkol na kľúč, na dva krát. Vrátil som sa, ešte som chvíľu postál, premýšľal som či sa mi to naozaj nezdalo, aj keď by som bol predtým prisahal že počujem kroky. Skúsil som sa poprechádzať po miestnosti. Mal som ponožky, svoje kroky som sotva počul, tie kroky čo som predtým počul patrili jednoznačne niekomu v topánkach. Napokon som to ignoroval, zhasol som a vrátil som sa naspäť do postele. Čo iného mi vlastne ostávalo - zrazu sa Erny zastavil, odpil si z piva a ostal ticho. Aj Petríkovi, aj Palinovi sa blyslo hlavou „Černoch tam teda nebol", no ostali radšej ticho, nechceli Ernyho provokovať.
- Prečo si stíchol?
- Rozmýšľam ako to presne bolo.. Viete, už keď som sa vracal do postele som počul akoby vŕzganie, no nevšímal som si ho. Nevadí, nechajme to tak, nie je to podstatné. Potom čo som si ľahol sa to opäť vrátilo. Ešte som nedriemal, netrvalo to dlho, bol som stále mysľou pri sebe keď sa to opäť vrátilo, opäť som počul tie kroky. A vtedy sa už vo mne prejavilo niečo ako strach. Skutočný strach. Pred chvíľou som sa tam bol pozrieť, tak sakra, ako to že znova počujem tie kroky. Šlo to z vedľajšej miestnosti. Boli to kroky topánok. Nikto tam nebol. Tým všetkým som si bol naprosto istý. A aj tak som tie kroky počul. Zas. A zas.
- Počuj Erny - Prerušil ho Petrík - Viem že sa často hádame a tak, ale si môj kamarát a nechcem ťa teraz zhadzovať, ani nič podobné, ale nezdalo sa ti to? Len tak náhodou. Videl som ťa nie raz utekať do obchodu s bicyklami, a vždy si sa odtiaľ vracal s lepidlom schovaným vo vačku a s úsmevom od ucha k uchu. Myslím že to fetovanie ti nerobí dobre.
- Nie chalani, boli to duchovia! Počul som ich, cítil som ich, vedel som že tam sú, no nevidel som ich tam.
- Erny, len si počul niečo, čo znelo ako kroky, nemuseli to hneď byť duchovia. Veď predsa duchovia neexistujú.
- Ale existujú - odvrkol tvrdohlavo Erny.
- Odkiaľ vieš? - Spýtal sa Petrík predtým ako Palino, ktorý chcel Ernymu položiť rovnakú otázku.
- Keby ste mi do toho neskákali, už ste to mohli vedieť.
- Vedieť čo? - Spýtal sa tento krát už Palino.
- No.. už ste mohli vedieť čo sa stalo ďalej.
Petrík, spolu s Palinom v sebe potláčali množstvo vtipov o černochoch, len aby neurazili Ernyho. Bolo to pre nich ťažké, mnoho krát sa na seba nenápadne pozreli a videli, ako ten druhý by tiež najradšej niečo povedal. Ale ostali ticho. Zatiaľ. Okrem toho, Ernyho príbeh ich zaujímal, zdalo sa že sa stále viac a viac zamotáva a boli zvedavý na to, ako sa skončí. Zvedavý na to boli hlavne preto, lebo potom, čo by Erny svoj príbeh dopovedal by si z neho mohli robiť srandu po zvyšok večera. Alebo skôr noci. Vlastne, už pomaly rána. Lenže Erny povedal niečo, čo ich zvedavosť zdvojnásobilo, napäto ho preto počúvali.
- Viete.. - začal Erny - k tým krokom sa neskôr pridali aj hlasy. Počul som ich rozprávať sa.

3.

 

- Chvíľu som len ležal a počúval tie kroky a rozmýšľal som, čo to sakra môže byť. Netrvalo to dlho, možno dve minútky, alebo tri minútky a začul som hlasy. Celú tú dobu som ležal na posteli a pozeral som sa na stenu, myslím že som sa už snažil myslieť na hocičo, len nie na tie kroky, lenže to sa nedalo. Potom keď som začul tie hlasy tak som sa opäť pozrel, či niekoho neuvidím. Samozrejme, nikto tam nebol. No napriek tomu som počul aj ich kroky, aj ich hlasy.
- Aké hlasy? A čo rozprávali? - Pýtal sa Petrík.
- Ja neviem, nerozumel som im.
- Nerozumel?
- Nie nerozumel..
- Čo rozprávali po maďarsky alebo čo.. Snáď vieš čo si počul, či nie?
- Nie Petrík, ono to vlastne vážne znelo trochu ako maďarčina. Alebo skôr ako maďarčina miešaná so španielčinou. Španielskomadarčina.
- Ale teraz si z nás robíš srandu, však Erny? - Zapochyboval Palino.
- Nie, fakt nerobím. Fakt som ich počul a fakt som im nerozumel ani slova. Neviem čo to bolo za jazyk ale bolo to strašidelné. Ležal som stuhnutý od strachu v posteli a pozeral som sa do tmy v ktorej som nič nevidel! - Povedal Erny a napil sa piva.
- Páni - Začal Palino - Ak sa ti to nezdalo a ak hovoríš pravdu, tak ja fakt netuším, čo to tam u vás bolo.
Palino mal sto, možno stodesať chutí povedať, že to určite nebol černoch. Mal šťastie, že oheň už v tom čase nebol dosť silný na to, aby osvetľoval ich tváre, pretože Erny by zbadal že sa usmieva a to by sa Palinovi moc nehodilo. Zahral to však bravúrne a celkom vážnym, serióznym hlasom sa spýtal - A koľko tých hlasov vlastne bolo?
- Dva. Jeden mužský a jeden ženský. Znelo to ako keby sa hádali. Ale ako vravím, nerozumel som o čom sa zhovárajú, ale myslím že sa hádali. Bol som k smrti vydesený, nevedel som čo si mám myslieť, ani čo mám robiť. Myslím že vy ste v podobnej situácii ešte nikdy neboli a ani vám to neprajem. Napadlo ma že zobudím rodičov, alebo aspoň brata, ale bol som natoľko stuhnutý a vydesený že ani som poriadne nedýchal. Srdce mi bilo o sto šesť. Neostávalo mi nič iné len ležať a počúvať to. Najhoršie na tom bolo to že dovtedy som v duchov neveril. No potom, keď som ich mal pred sebou.. ach.. - Zastavil sa a opäť si dal dva veľké glgy piva. Ostal ticho. Petrík s Palinom čakali, kedy sa Erny opäť rozrozpráva, ale márne. Vyzeralo to tak že chce ostať ticho, že svoj zážitok nakoniec neprezradí.
- Stalo sa niečo? - Povedal Petrík, prerušil minútku ticha, ktorá nečakane nastala.
- No tak - Pokračoval Palino - hovor ďalej, už keď si začal tak to aj dokonči.
- Prezraď, čo sa stalo? Sme tvoji kamaráti, vypočujeme si ťa.
Erny nakoniec prehovoril.
- Stalo sa niečo.. niečo strašné.. niečo, čo so sebou budem niesť do konca svojho života.
- A? - Pýtal sa Petrík - Čo to bolo?
- Viete chalani, ja som toho ducha nachvíľu uvidel..

4.

 

- Tie kroky a rozhovor tých duchov pokračoval, ja som stále hľadel cez dvere do tmy, v ktorej som dlho, predlho nič nevidel. No v tom sa.. v tom sa ten duch zjavil. Videl som ho. Teda lepšie povedané, bola tma, nevidel som mu do tváre a neviem ani to, čo mal na sebe oblečené, ani nič podobné.. to som v tej tme nerozoznával. Ale SAKRA! Videl som ducha.
- Pre boha a ako vyzeral?
- Bol to muž. Myslím. Nie som si tým istý. Bol nízky, zavalitý. Nepamätám si jeho tvár. Pamätám si to ako sa pohyboval. Bol taký.. kŕčovitý. Akoby jeho ľavá ruka nevedela, čo robí jeho pravá, ak viete ako to myslím. Bolo to divné. Pohybovalo sa to tak, .. „šmatlavo".
- A ako si ho zbadal? Čo robil? - Spýtal sa Petrík.
- Povedal ti niečo? - Dodal ďalšiu otázku Palino. V tomto momente Petrík s Palinom zabudli na žarty, zabudli na vtipy. Brali to celkom vážne, očividne to Ernyho trápilo a už im to nepripadalo vtipné.
- No, ako som sa pozeral do dverí a počúval to.. to.. nazvime to divadlo. Zrazu sa vo dverách objavil ten duch. Nízka zavalitá postava. Vtedy som zomrel. Teda, telo fungovalo, no myseľ som mal niekde v piči. Fakticky. Bol som mimo. Do toho momentu som si myslel že som vydesený na smrť, ale nebolo tomu tak. Keď som zbadal toho ducha, niečo vo mne zomrelo. Proste to množstvo strachu a hrôzy čo vo mne bolo zlomilo nejakú bariéru v mozgu, v tom momente som sa cítil ako keby som zomrel. Zdalo sa mi to všetko neskutočné, no zároveň som vedel že je to realita. Chalani verte mi, bol som už všelijak nadrogovaný, raz som sa dokonca rozprával so stromom na záhrade o tom, kto vyhrá Eurovíziu.. a potom som sa s tým stromom pohádal a pobil. A dokonca som ten strom zmlátil. Dostal takú bitku, že to už nerozchodil, na druhý deň ho rodičia vybrali zo zeme a hodili ho do smetí.. Ale toto bolo iné, toto bola realita. Viem to rozoznať, myslite si o mne čo chcete, ale proste to viem rozoznať, tí duchovia boli skutoční.
- Ej.. - začal Petrík - Neviem čo k tomu povedať. Veď duchovia nemôžu existovať, to proste nedáva zmysel. Ako by mohli existovať..
- Ale kurník šopa, oni tam fakt boli! - Prerušil ho Erny - Viem že tam boli, veď som ich počul, jedného som dokonca na päť sekúnd aj zbadal. Neklamem chalani. Viem že mi to neveríte ale sakra, bolo to tak, ja neklamem.
- Na päť sekúnd? - Povedal Palino, ktorý bol ohúrený, pretože Ernyho poznal. A vedel že Erny neklame.
- Áno, päť sekúnd. Síce sa to zdalo ako jedna hodina, no nebolo to viac ako päť sekúnd.
- A čo bolo potom?
- Potom zmizol. No zvuky neprestali, práve naopak, pribudli a boli hlasnejšie ako predtým.
- Ako to že zmizol? Zjavil sa a potom zmizol, veď to nedáva zmysel. Prečo by to robil? - Povedal Petrík. Spolu s Palinom napäto počúvali Ernyho príbeh. Obaja ho poznali od detstva a vedeli, že neklame. Videli na ňom, teraz keď sa im vyrozprával, že ho to naozaj trápi a že to dlho tajil. Síce Ernyho nemali radi, bol sprostý, kvôli fetovaniu často nepríjemný človek, ale bol to ich kamarát a oni boli odhodlaní mu pomôcť preto ho ďalej počúvali, keďže boli ohúrený Ernyho odhalením a nenapadalo ich nič rozumné, čo by mu k jeho zážitku mohli povedať. Počúvanie, bolo to jediné na čo sa zmohli.
- Prepáč - Ozval sa zrazu Palino - Ale ako sa v tých dverách objavil? Chodil alebo lietal alebo.. ja neviem. Proste si to neviem predstaviť.
- To neviem, proste sa tam zjavil.
- A pozeral sa ti do očí?
- To tiež neviem. Teda, nie som si istý tým, či sa mi pozeral priamo do očí, to fakt neviem. Ale viem že o mne vedel.
- Odkiaľ to vieš.
Erny neodpovedal. Opäť zavládla minútka ticha. Palino s Petríkom čakali, vedeli že Erny nad niečím premýšľa. Obaja tušili, čo sa chystá povedať. Čakali, kto z nich sa na to Ernyho opýta, alebo či im to Erny povie sám. Ako prvý však nabral odvahu Petrík.
- Erny?
- Áno?
- Povedal ti niečo ten duch? - Spýtal sa opatrne, priateľským tónom. - Spomínal si, že sa tí dvaja hádali. Tak keď stál vo dverách, stál potichu, alebo ti niečo povedal?
Erny sa zhlboka nadýchol. Otočil hlavu smerom k Petríkovi.
- Áno, niečo mi povedal.
Petrík s Palinom nevedeli, čo si počať. Ich kamarát Erny mal pravdepodobne dočinenia s niečím, čo podľa nich neexistuje, no podľa Ernyho slov áno. Bola to ťažká situácia a nikto nevedel ako sa z nej dostať, keďže Ernymu verili. Nemali ho radi, no verili mu, poznali ho veľmi dobre. Síce bol všivák, no nebol to klamár. Chceli mu pomôcť. Len nevedeli ako. Opäť zavládlo ticho a dobrá nálada pominula. Palino sa postavil a doniesol všetkým pivo, pretože každý to svoje už dopíjal. Debata, pri ktorej sa pôvodne chceli zabávať sa zmenila na niečo nepríjemné a nečakané.

5.

 

Nachádzali sa v zlej situácii, nikto nevedel čo má povedať, každému behalo hlavou tisíc myšlienok.
- No, Erny - začal Petrík, opäť svojím priateľským tónom - prezraď nám, čo ti ten duch povedal. Toto ticho je neúnosné. Nič ním nevyriešime a potrebujeme počuť, čo ti ten duch presne povedal.
- Ech, chalani.. myslím že vám to moc nepomôže. Ako som spomínal tú ich španielskomaďarčinu.. no.. ten duch mi povedal niečo ako „Astak". Znelo to ako „Astak". Neviem čo tým myslel. Zjavil sa vo dverách, z ničoho nič. Povedal „Astak" a potom pomaly zatvoril dvere.
- Čože - povedal Palino prekvapene - on zatvoril dvere? Videl si to na vlastné oči?
- Áno, videl som to na vlastné oči. Povedal mi „Astak", alebo možno „Astach" a zatvoril dvere do mojej izby.
- Pane bože.. - zavzdychal Petrík - Čo nasledovalo potom?
- Potom som tých duchov už viac nezazrel. Povedal som už, bol som mŕtvy. Ešte aj očami som sa bál pohnúť. Ostal som stuhnutý, pozeral som sa na zatvorené dvere a počúval tie zvuky z vedľajšej miestnosti.
- Bože môj.. - povedal Petrík - Čo tým „Astak" mohol myslieť? A prečo vlastne zatvoril dvere?
Petrík nevedel čo si o tom vlastne myslí. V duchov neveril, no Ernyho slovám áno. A bol z toho mierne v šoku. Bil sa s myšlienkou, že by duchovia skutočne mohli existovať a zároveň sa snažil pochopiť význam slova „Astak" a to, prečo duch po vyslovení tohto slova zatvoril dvere. Všetko sa to zdalo byť zvláštne, až priam neskutočné.
- Sakra Erny, prestalo to vôbec niekedy? - Povedal Palino.
- Prestalo, neskôr..
- Kedy neskôr?
- No. Potom čo ten duch zatvoril dvere, zvuky ešte pokračovali. A pribudli ďalšie. Kroky už neboli také výrazné, ani ich hlasy. Cez zatvorené dvere bolo všetko tlmené, no napriek tomu mi nerobilo problém rozlišovať väčšinu zvukov, veď vlastný domov poznám. A viac vydesený som už nemohol byť. Proste som ležal a znášal som tú hrôzu.
- Aké ďalšie zvuky pribudli? Aké ďalšie mohli sakra pribudnúť .. - Spýtal sa Palino.
- Viete, tie kroky a hlasy, to všetko som počul aj naďalej, ale myslím že už neboli až tak podstatné. Okrem nich som počul aj zvuky ostatných dverí, dokonca aj niektorých okien! Bol to zmätok. Myslím že tí duchovia niečo hľadali. Len neviem čo asi tak mohli hľadať.
- Čo mohli u vás duchovia hľadať. - Zamyslel sa Palino - Ja fakt neviem. A prečo to niečo nehľadali aj v tvojej izbe? Nezomrel ti pred časom niekto z rodiny? Babka? Dedko?
- Preboha nie! Veď babka mi dala peniaze na ten počítač, spomínaš si?
- Aha, pardon, prepáč, ale však máš aj druhú babku, či nie?
- Tú už nemám, chudinka nás opustila asi pred siedmimi rokmi. Tá s tým nemá nič spoločné, bola to dobrá babka, mala ma rada. Určite by ma netýrala takýmto spôsobom!
- V poriadku Erny.. A dedkovia?
- Tí žijú obaja. Sakra prečo by niekto mŕtvy z mojej rodiny mal niečo hľadať práve v našom byte? Ja neviem čo si mám o tom myslieť. Nechápem prečo práve ja. Čím som tak výnimočný?
- Myslím, že by sme si to mali vypočuť až dokonca, ak chceme niečo vydedukovať, pretože mi to celé nedáva zmysel - Povedal Petrík - Nasledovalo ešte niečo Erny? Dokedy tie zvuky vlastne pokračovali?
- To presne neviem, tie zvuky, otváranie/zatváranie dverí a okien, kroky a hlasy.. trvalo to ešte asi 15 minút po tom, čo som zbadal toho ducha. Skončilo to rovnako nečakane, ako to aj začalo. Proste tie zvuky prestali. Ale ja som naďalej ostal posratý v posteli, nehybne som ležal a premýšľal, vlastne ani neviem o čom. Bol som proste mŕtvy - psychicky na dne. Ráno, keď svitalo, sa mi postupne vracala odvaha. Stále som sa bál, ale v svetle je človek omnoho odvážnejší, to mi verte. Toho večera som od strachu oka nezažmúril, no ráno, som nabral dosť síl na to aby som sa postavil. Postavil som sa a úprimne vám poviem čakal som hocičo. Nevedel som čo presne čakám, ale niečo určite. No ako som vám povedal, ako to prišlo, tak to ja odišlo. Ja som sa postavil a napriek tomu že som očakával opäť niečo desivé, nič sa nestalo. Našťastie. Lenže.. - Tu sa Erny zastavil na okamih, no potom hneď pokračoval - Zistil som že tí duchovia po sebe nechali stopy.

6.

 

- Stopy?? - Spýtali sa Petrík s Palinom súčasne - Pane bože, aké stopy?
- Viete, ako som sa postavil, čakal som že sa opäť niečo stane, ale nestalo sa. Stál som na jednom mieste, nehybne, stále som bol v šoku, to viete, človek duchov nevidí každý deň a príchod rána na tom zas až tak veľa nezmení. To čo sa odohralo v noci som stále mal pred očami a len veľmi ťažko som sa z toho spamätával.
- Erny, aké stopy tí duchovia zanechali?
- Dostanem sa k tomu. Ako som tak stál pri posteli, zbieral sily, snažil sa zrovnať si myšlienky.. myslím že som podvedome chcel presvedčiť sám seba že to bol len zlý sen, že sa mi to všetko len zdalo, no nebolo to tak, vedel som to. Človek vždy vie rozlíšiť sen od reality. Niekedy je to ľahšie, niekedy ťažšie, no vždy to vie. A toto bola realita. Nevedel som čo ďalej, no niečo som podniknúť musel. Prvé čo ma napadlo bolo to, že vojdem do vedľajšej miestnosti. Neviem čo som čakal. Asi som nečakal nič. Tak som sa teda pozbieral a vošiel som do vedľajšej miestnosti.
- A? - Prerušil ho Petrík - Aké stopy po sebe zanechali?
- Erny vidím, že sa ti to ťažko hovorí. - Povedal Palino - Ale všetci budeme múdrejší, ak nám povieš, aké stopy po sebe tí duchovia zanechali.
- V poriadku - Pokračoval Erny - Pokúsim sa, .. pokúsim sa to teda nejako skrátiť. Ako som povedal, pozbieral som sa, vošiel som do ďalšej miestnosti a niečo mi hneď nesedelo, niečo nebolo v poriadku. Nevedel som čo presne nebolo v poriadku, ale niečo mi proste vadilo. Tak som sa ďalej prechádzal po byte. A potom som si to všimol..
- Čo si si všimol?
- Predstavte si - Erny na chvíľu stíchol, napil sa piva a potom pokračoval - zmizla nám mikrovlnka, hifi veža a môj nový počítač.
V tom momente, zavládlo pri ohníku absolútne ticho. Ani cvrčky necvrlikali, ani sovy nehúkali, dokonca sa zdalo že ani oheň chvíľu neplápolal a pahreba nepraskala. Hrobové ticho. Ticho ako vo vákuu.
- Ó môj milostivý bože! - Zavzdychal Palino
- Ty kokot, veď ťa vykradli! - Kričal Petrík - A ty si to preležal vo svojej posteli, imbecil.. Si ty normálny?? .. Vlastne, nie si, na čo sa ťa to vôbec pýtam.
- Vykradli? - Reagoval Erny - Dajme tomu, aj tak sa to dá nazvať. Ale prečo som imbecil? Ty kebyže stretneš duchov, čo by si ...
- To neboli duchovia.. - Skočil mu do reči Palino - Tí, čo rozprávajú španielskomaďarsky boli asi cigáni, nízky duch so zavalitou postavou, to sa aj hodí.. nechápem, ako som ťa mohol celú tú dobu tak napäto počúvať, dokonca s tebou súcítiť.. Pane bože.. veď som to vravel.. Duchovia nie sú.. a ty Erny, ty si kokot.
- Debil debilný sfetovaný jebnutý.. - Doložil Petrík, postavil sa a ešte predtým ako odišiel povedal - "Astak!"

Spisovateľov komentár k príspevku

Autorská prvotinka, berte s rezervou, ale myslím že sa mi celkom podarila.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Silas
10 bodov - odporúčam
teda zrušilo sa mi to tu tak musí začať od znova...čítal...bolo to pútavé...jedol som pritom respektíve nejedol, a bol som naozaj hladný...teda bolo to tak pútavé aspon pre mna, že ma hlad prešiel...znak dobrého spisovateľa alebo rozprávača...teda udržoval si v napätí hned od začiatku malo to aj spád a stupnovanie...s celkom zaujímavým koncom...je to super...a zatial naj od teba...pekne  
Spisovateľ/AutorSilas Pridané dňa11. apríla 2010 14:16:39
odporúčam
pripájam sa talent tam určite je. Osobne sa mi nepáčilo opakovanie o tom ako Ernyho nemajú v láske,tiež by som upravila dialogy, ale inak to bolo slušné. A ten prekvapivý koniec ... no pobavil si ma :)  
Spisovateľ/AutorLydqa Pridané dňa6. apríla 2010 19:03:10
Ato Železniak
jo, díky díky.. traja ľudia, to už je viac ako som čakal :) motivujete ma, ďakujem  
Spisovateľ/AutorAto Železniak Pridané dňa20. marca 2010 04:00:53
Kathus
odporúčam
bol som už všelijak nadrogovaný, raz som sa dokonca rozprával so stromom na záhrade o tom, kto vyhrá Eurovíziu.. a potom som sa s tým stromom pohádal a pobil. A dokonca som ten strom zmlátil. Dostal takú bitku, že to už nerozchodil, na druhý deň ho rodičia vybrali zo zeme a hodili ho do smetí.. :-D :-D :-D no,boli nejake stylisticke a pravopisne chyby,...tiez co sa tyka dialogov a rozpravania postav-sem tam by si ziadalo inak poriesit,ale dobre. bavilo ma to,udrziaval si napatie,no a ten koniec... :-D :-D :-D fajn,fajn,viem si predstavit ako scenu v nejakom teenage filme.  
Spisovateľ/AutorKathus Pridané dňa17. marca 2010 17:44:36
peter daniel
9 bodov - odporúčam
sugestívne, zábavné,- jasné potvrdenie tvojho výrazného talentu ..Astak..  
Spisovateľ/Autorpeter daniel Pridané dňa14. marca 2010 21:55:40
Miroslav Kapusta
10 bodov - odporúčam
Chlape, ja sa z teba... Priznám sa, na môj vkus ozaj dlhé, ale na moje prekvapenie, v napätí som to prečítal do konca. Vedel som že v tom bude nejaká chujovina, ale spôsobom ako si viedol dialógy a vôbec celú atmosféru, prinútil si ma neskákať po odstavcoch, ale šiel som riadok po riadku, aby som snáď niečo neprešiel. Máloktorú prózu som takto prečítal, čo ti kladiem na krk ako vyznamenanie. Zaslúžiš si. Neviem koľkí ďalší sa ešte odhodlajú tento text prečítať, ani aké budú reakcie najmä tých, pre ktorých je próza ťažiskovou, ale ja som neobanoval. Osobne sa domnievam, že máš slušný talent prozaika. Teším sa.  
Spisovateľ/AutorMiroslav Kapusta Pridané dňa12. marca 2010 12:52:30
Ato Železniak
Bál som sa že si to nik neprečíta, ale niekto sa napokon našiel :). Som moc rád že sa ti to páčilo a tiež som rád že si to vydržal až dokonca. Tvoj komentár je pre mňa jednou veľkou motiváciou k tomu aby som v písaní ďalej pokračoval. Díky moc.  
Spisovateľ/AutorAto Železniak Pridané dňa13. marca 2010 17:23:54
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8