nemám čo by som..  

ďakujem...potešilo  

..smutno-krásne..((..  

vďaka, Luci  

ja len ticho súhlasím s Mirom pekné ,citlivé zasiahlo kde malo.  

ďakujem...hreje....  

Nedá sa mi nezareagovať. Táto básnička vo mne vyvolala silnú reakciu na jednu príhodu. Raz som v práci zorganizoval zbierku pre jeden Detský domov, ale keď bolo treba uvedené veci odovzdať do tých správnych rúk, nik so mnou nechcel ísť. Tak som zobral so sebou svoju už dospelú dcéru. Keď sme sa tam objavili, detičky aj s pani vychovávateľkou nás posadili doprostred miestnosti a uvítali nás s pripraveným tanečno hudobným programom. Už to nás vzalo! Ale keď program skončil a deti sa začali trhať o to, ktoré sa nám posadí na kolená, to som už nezvládol a chlap-nechlap, plakal som až mi išlo roztrhnúť srdce. Ja viem, tvoja básnička je o čomsi inom, ale slzy v očiach mám i teraz. Vo svojom spôsobe tvorby si tu ojedinelý zjav, pekný rým, priam dokonalý rytmus, ale hlavne myšlienka - je o niečom, čo musí s človekom zamávať. Dávno som pri čítaní neplakal - a nech si hovorí kto chce, čo chce!  

Mirko.....toť z mojej vlastnej skúsenosti....ide to z vnútra...a ďakujem za pochopenie...si super!