Okrúhliaky

Občas narážam do stromov... 

Niekedy aj do ľudí, budov, psov, aút...

Najlepšie je cítiť rosu na malíčkoch.

Objímať nežného obra a vo vlasoch mať všetok bordel sveta.

Vtedy nešpiním.

Vtedy sa čistím.

Pomaly kamienok za kamienkom.

A spájať ich živicou ľudského smiechu.

Domov, ktorý si uviažem na nohu.

Potom rovno za nosom,  hlavou proti múru,

opíjať sa trpkou láskou sveta.

A potom zastať a už len sem - tam vystrčiť rožky.

Aby som nezabudla.

Nohy približovať ku hviezdam a načúvať folku trávy.

Stretávať život na rovnakých miestach

A milovať stav sveta.

Na kresle zaspať pri mravčích pretekoch.

Čítať knihy jednu za druhou.

Čudovať sa povrchnosti,

riešiť už len korene vo svojej domácej saune.

Odfúknuť pierko a na nose ho už nezacítiť.