Vyzliekanie z kabátov

Zbožňujem jar a leto. Vtedy ľudia spolu s kabátmi vyzliekajú aj svoju uzavretosť, neprístupnosť, zahľadenie samých do seba. Nepozerajú iba pod nohy, aby nestúpili do kaluže, nemajú vyhrnuté goliere, aby im nenafúkalo za krk, nezakrývajú sa dáždnikmi, aby im nikto nevidel do tváre, nesťahujú šiltovky až na oči a nesedia toľko vo svojich obývačkách pred televízormi. Akoby s kabátom, či zimnou bundou, odložili pochmúrnu náladu, beznádej, pocity márnosti, nezáujem o okolie. Tak, ako ožíva príroda, ožívajú ľudia, stávajú sa otvorenejší, priateľskejší, dotýkajú sa očami, úsmevmi, slovíčkami, neznámi, akoby boli známi, taká jedna veľká letná rodina. Mám rada vnímavých ľudí, potrebujem ich očné, usmievavé a slovíčkové dotyky, keď sa ich v lete dostatočne nadýcham, do jari z nich vyžijem.