Kobyla

Bola to poriadna

gymnastická

kobyla...

Nohy, stromy-domy

Vôňa-bolo ju cítiť

aj s povahou

na sto honov...

A ten zadok-svet, dva svety

východ a západ slnka...

Bola ako Yety ..

Bol som z nej zjetý!!!

Bola ako obor v kombinéze

na lyžiach spúšťajúci sa

dolu svahom...

Potom som ju zbadal

na svahu pri vleku..

Vlieklo ma to stále za ňou...

Ona, straka do trblietavých

naušníc oblečená...

A ja straka tiež...

Len tak cinkalo mi v srdci...

Vyzliekam toho lesklého hada,

tié-é-é stehná, tie kýty, ty, ty, ty

povedala...Na dierkovanej stepi,

vyrastá bledá tráva..

Od bedier, čím nižšie,

je rovnako pohostinný kraj...

Tam už ale začínajú vyrastať

živicové čierne struny, začína pršať...

Schovávam sa u toho obra v jeho krajine

v jeho jaskyni...Jé-hó-ó-o, čo robia!!!

Poprchá z klenby na nos...