Blazinec

Spisovateľ/ka: mravcolev | Vložené dňa: 22. marca 2010
http://citanie.madness.sk/view-27798.php
Cely svet bol jeden velky blazinec!
Vsade kam sa clovek pohol, striehlo mnozstvo blaznov pokusajucich sa za kazdu cenu strcit Stana do "blazinca". Tak to vsetci nazyvali - blazinec- pravda ,okrem tych co v nom boli zatvoreny. Pre nich to bol ‘domov'. Vascina z tych co tam strcili sa nestazovala. Podobne to bolo aj so Stanom. Bol vlastne celkom rad ze sa konecne dostane medzi normalnych.Uz mu totizto zacinal liezt zivot medzi tolkymi blaznami na nervy.Mal pocit, ze ak ostane vonku co i len o trochu dlhsie, zblazni sa z toho. Uvital preto moznost zmenit prostredie, a tak odisiel do blazinca.
Jeho prvym dojmom bolo dost znacne sklamanie, z toho co tam uvidel.Zistil totizto, ze su tam vsetci blazni! Teda takmer vsetci.Mark bol uplne normalny.Mark s nim byval na izbe a okrem neho este dvaja blazni.Snow a Garden.Garden sa cely den skeril z okna na fontanu, co bola v parku obkolesujucom ustav.Snow zase upratoval od svitania do usvitu. Zacal s izbou, neskor vysiel na chodbu a celu ju vydrhol mokrou handrou, pokracoval socialnymi zariadeniami az po kancelarie zamestnancov, ktorym to jeho upratovanie ani az tak neprekazalo. Hlavne bolo, ze maju ciste kancelarie a usetria jednu vyplatu, ktoru by bola zhrabla akasi uzemcista frflava upratovacka. Pravda, placat Snowyho po zadku nerobilo az taku radost, ako placanie okruhleho zadocku upratovacky zenskeho pohlavia. Neda sa povedat zeby Snowyho zadok nebol okruhly, ba prave naopak. Potvrdil to dokonca aj lekar z ustavu, doktor Guybrush. Ten jediny si rad tlapne po Snowyho zadku a Snowy je cely bez seba.Citi sa ako naozajstna upratovacka a doktor bohvie preco ho tlapka nadalej. Doktori v ustave su naslovo vzati odbornici. Kazdemu pacientovi sa dostava individualneho pristupu. Snowy ani nikto iny sa nemoze stazovat na nedostatok starostlivosti. Doktor Guybrush vzdy ked prejde okolo Snowyho, nezabudne ho tlapnut po zadku a este sa pri tom aj usmeje, aj ked vsetci vedia ze tlapkanie Snowyho po zadku nie je nic prijemne, zvlast ked si pri tom niekedy pusti.. Guybrush bol prosto profesional! Snow bol inak celkom prijemny typ, nehovoriac o tom ze zcasu nacas liezol s tym upratovanim Stanovi na nervy. Vlastne, nedalo s to s nim vydrzat a Stan mal vascinu svojho pobytu v blazinci neodolatelnu chut zaskrtit ho.Nenavidel tu jeho chorobnu posadnutost cistotou. Bol to proste blazon! Vecne chodil s mokrou utierkou a pozeral kto si kam odlozi svoj pohar aby ho mohol vzapati napomenut a utierat utierkou miesto pod poharom.
"Ale ved ta flasa je celkom sucha" podotkol Stan jedneho dna potom ako ‘Snowy', tak ho Stan volal, zacal utierat stolik pod flaskou s mocom, ktoru Stan prave doniesol z kupelne.
Tento moc vsak nebol urceny pre sestru Sikovu. Stan nikdy nepochopil preco za nim vecne sestra Sikova chodi a pyta si moc. Ked nejaky chce, nech docerta pouzije vlastny a neotravuje s tym Stana. Stan rozmyslal o tom, ze sestra Sikova jeho moc predava a vdaka nemu zbohatne. Raz, ked prisla do prace na novom aute, v Stanovi vzkrslo toto podozrenie a od vtedy jej rezolutne odmietal dat akykolvek moc!Zacal si ho zadovazovat od Peeta, co byval na vedlajsej izbe a predaval flasticku po 20,-SK. Peet bol produkovanim mocu posadnuty a vecne cosi do seba nalieval, aby mu isli ksefty.Nemohol si totiz dovolit neuspokojit poziadavky svojich zakaznikov.Peet vlastnil monopol na trhu s mocom, a preto mohol s cenou robit co sa mu zachcelo.Nikto ini nebol totiz taky blazon ako Peet, aby predaval svoj moc! Zato zakaznikov mal neurekom.
Raz ked chytil akusi zavaznu chorobu a mohol pit len minimalne mnozstvo tekutin, vyskocila cena mocu na neuveritelnych 100,-sk za flasticku.Ponuka na trhu bola nizka a dopyt obrovsky.Vdaka tomu Peet zarobil pocas svojej rekonvalescencie pekne peniaze.Neskor sa to u neho zacalo chorobami len tak hemzit a cena bola neustale hrozne vysoka. Stan si nemohol dovolit kupovat moc za taku vysoku cenu a preto zalozil konkurencnu spolocnost. Dokopy s Markom, ktory bol jeho spolocnik tajne zbierali moc od svojich spolubyvajucich a potom ho predavali. Raz v noci vlozili do WC na svojej izbe umelu nadobu a ta zachytila vsetok moc. Stan vsak coskoro zistil ze jeho napad ma aj male nedostatky a totizto, ze v nadobe obcas nasiel nielen moc, ale aj iny material. Ten bol vsak neobchodovatelny, aspon zatial. Ak by vsak niekedy v buducnosti sestra Sikova od neho taketo veci pozadovala, vedel kde si ich ma zaobstarat .
Garden,ktory cely den ziral na fontanu si zmenu na zachode vobec nevsimol, horsie to vsak bolo so Snowym. Ten si pri svojej dezinfekcnej obhliadke okamzite vsimol predmet vlozeny v zachode a zacal ho vytahovat von. Nato priskocil Stan s Markom a zacali mu dohovarat."Pocuj Snowy, tu nadobu sme tam vlozili naschval"
‘A naco?'
‘Aby sme ti ulahcili pracu. Teraz uz nemusis ten zachod zakazdym umyvat.'
‘Ano? Takze staci ak umyjem tu nadobu, vsak? Ooo, to ste mi skutocne pomohli, vdaka vam!'
‘Pocuj, ta nadoba tam proste bude a hotovo.'
‘A ked ju vyberiem?'
Stan pozrel na Marka,od neho presiel pohladom na Snowyho naradie a spat na Snowyho. Mark priskocil ku Snowyho naradiu a vzal dve flase so saponatom. Snowy odrazu ozil a dostal do oci zprvu prekvapeny vyraz, no ten sa vzapati premenil na hnev.
‘Uzaj pusti tie flase!' rozkrical sa.
Mark vylial trochu saponatu na podlahu a usmial sa na Snowyho. Ten sa zhrozil a vykrikol
"Dufam, ze si rozumieme," povedal Stan, ‘lebo inak...' pozrel na Marka a ten opat vylial trochu saponatu .Snowy zmlkol, vytrhol Markovi Flase z ruk, zamracil sa na Stana a pustil sa znovu do upratovania, pricom zachod nechal na pokoji.
Tym si Stan a Mark zabezpecili pravidelny prisun mocu a nemuseli sa obavat ze Snowy im pri svojom upratovani ich nadobu vyprazdni. Tato skutocnost sa vsak nepozdavala Peetovi, ktory takto prisiel o vascinu svojich zakaznikov.Mark so Stanom predavali svoj moc po 15,-Sk za flasticku, cim okamzite zikali mnozstvo objednavok. Vascinou ich nestihali vsetky uspokojovat, a tak neuspokojenym zakaznikom neostavalo nic ine iba kupovat drahsi moc od Peeta.
Stan nikdy nepochopil, preco si vlastne od neho ludia kupuju moc. Ved mozu dat sestre Sikovej predsa svoj vlastny moc.O tom, ze Stanov moc mal velku hodnotu nebolo pochyb.To bol dovod, preco jej ho odmietol davat a daval jej moc cudzi, bezcenny. Ti ostatni blazni si naozaj mysleli ze ich moc ma nejaku hodnotu!To bol urcite dovod, preco sa obracali na Stana, alebo Peeta. Blazni! Stanova mienka o nich klesala zo dna na den.Boli to len o cosi mensi blazni ako ti vonku , ti co ho sem strcili.
"Ale co ak by bola mokra!"zaprotestoval Snowy a pokracoval dalej v utierani stolika ako bol zacal.
"Co ak! Co ak! Lenze ta flaska je sucha, ona nie je co ak mokra !"
"Lenze co ak je mokra!"
„Vravim ti ze nie je co ak mokra ! Je sucha !"
„Suchy je to iste ako co ak mokry a co ak mokry ma ku mokremu len kusok. Takze ma laskavo nezdrzuj a nechaj ma tu poupratovat. Musim este umyt podlahu na chodbe. Niekto ju poriadne zaspinil. Vsade su same blatove stupaje! Nebol si to nahodou ty kto ju tak zaspinil? Mimochodom mas cele topanky od blata. "
„Co ak som to bol ja."
"Takze bol si to ty!"
"Co ak!"
"Co ak je to iste ako..."
"To iste ako keby som to nebol ja."
"Ale aj to iste ako keby si to bol!"
"Takze uznavas ze ta flasa bola sucha?"
"To je nieco celkom ine." dopovedal Snowy a pokracoval v upratovani. Evidentne sa odmietal bavit na tu temu dalej.
Stan ho dalej nepodpichoval, nemal totiz chut natahovat sa tu s nejakym blaznom.
Ako sa ukazalo, nebol by sa mohol s nim bavit dalej, aj keby bol chcel. Do ich izby vosiel totiz doktor Sack a ‘pozval' Stana do svojej kancelarie. Stanovi sa prave dvakrat nechcelo, no nechcel byt neuctivi a neprijat doktorove pozvanie. Navyse mu prebehla hlavou spomienka nato, ako asi pred dvoma tyzdnami odmietol podobne pozvanie a ......dalej sa na nic nepamatal. Vzomenul si, ze sa zobudil pred dvoma dnami ako lezi na posteli a cele telo ho ukrutne boli. Doktori mu povedali, ze hned potom, co odmietol doktorove pozvanie, posmykol sa a spadol vedla postele. Ked sa doktorov pytal na podrobnosti, povedali mu, ze rebra si zlomil o papuce na podlahe, monokel pod okom si spravil tak spadol rovno na obrovskeho svaba, bol taky velky, ze si na nom vyklbil aj celust, ruku si zlomil pri pokuse prichytit sa postele. Najviac ho vsak zaujimalo, ako si natrhol konecnik. Nato mu osetrujuci lekar, doktor Guybrush nevedel dat uspokojujucu odpoved, presviedcal ho len o tom, ze ked mu ho priviezli, uz ho mal natrhnuty. Zdalo sa, ze si hrozne zela, aby mu Stan veril. Stan mu podakoval za opateru a na viac sa nepytal, jedine naco myslel ,boli specialne protismykove topanky a deratizacia. S tymito vecami by sa mu podobna vec veru nestala. Tie svaby musi vyhubit! Ako si vsak uchranit konecnik, to nevedel.
Po prichode do Doktorovej kancelarie sa Stan usadil na stolicke oproti Doktorovi Sackovi. Za Stanom buchli dvere. To bol Snowy, ktori sa rychle vzdialil so svojimi cistiacimi prostriedkami, len co zazrel ako Doktor so Stanom vstupuju do kancelarie.
‘Tak, Stanley, ako ide zivot?'
Stan neznasal tieto povrchne frazy pri ktorych clovek vobec nechce vediet co ten druhy odpovie, iba caka kym nieco zo seba dostane a potom spusti o co mu vlastne ide.
A tiez neznasal ked ho niekto oslovoval Stanley!
‘Pomaly'.
Na blbu otazku blba odpoved, pomyslel si Stan.
Doktor vsak uz dalej nevyzvedal a presiel na inu temu.
‘Tak, Stanley, urobime s tebou zopar testov. Nemusis sa bat, nebude to nic strasne.'
Stanley sa nebal, len dufal ze sa opat nesmykne a neskonci dva tyzdne v posteli.
Doktor vytiahol hrbu akychsi kariet a polozil ich na stol rubom hore. Zdvihol prvu z nich, otocil ju a ukazal Stanovi.
‘Tak, Stanley, povedz co vidis na tomto obrazku.'
‘Machulu.'
‘No, vlastne mas pravdu, ale skus zapojit svoju predstavivost, fantaziu, ako ked sa pozeras na oblaky, ktore sa formuju do roznych foriem a podob. Vies Stanley, to je to co nas odlisuje od obycajnych zvierat, to je to co nas robi ludskymi, fantazia, predstavivost, sny, a potom samozrejme usilie tieto sny naplnat. Nezotrvavat na jednom mieste. Vies, zotrvavanie je velmi nebezpecne, musime sa neustale vyvijat, snazit sa byt lepsimi a schopnejsimi. Prekonat obraz samych seba a vytvorit novu kvalitu.' Doktor nahle prestal s monologom, lebo mu pravdepodobne strpla ruka, v ktorej drzal obrazok. Polozil ho nabok a vzal z kopy dalsi. Uchopil ho druhou rukou a podrzal Stanovi pred tvarou.
‘Tak ,Stanley, skus to este raz, a nezabudni byt pritom clovekom' povedal a sustredene sa zadival na Stana.
‘Vidim vas, pan doktor'
Doktor sa zatvaril prekvapene. 'Mna? Hmm, zaujimave.Skus pokracovat Stanley. Co este vidis?'
‘Vidim more, velke vlny, vidim zlte slnko na sytomodrej oblohe.Nie ste sam. Vidim vedla vas zenu.'
‘Ako vyzera?'
‘Peknou by som ju urcite nenazval, je skor skareda ako pekna, Poviem vam, ja by som sa na nu neusmieval tak ako vy. Vzadu vidim stromy, su ine ako rastu u nas, asi palmy.'
‘Tak palmy? Hmm, a co este vidis?'
‘Ste obleceni v plavkach a stojite na piesocnatej plazi. Ste cely od piesku. A vedla vas je postaveny nadherny hrad z piesku.' Stan bol na seba hrdy, netusil ake je to lahke ked zapoji svoju fantaziu a predstavivost, bol hrdy nato ze je clovek. Videl aku ma doktor z neho radost.
‘Vyborne Stanley, vies, nejako takto to ma asi vyzerat, no mozno by si mal byt trochu strucnejsi. Vies, vascina ludi vidi v machuli motyla, kvet, lampu, no vidim ze tvoja fantazia je naozaj velka.'
Ked Stan videl ako ho Doktor pochvalil, rozhodol sa ze vytiahne este nejaky ten triumf:
‘mate oblecene cierno-modre plavky s napisom ARENA, a zena vedla vas ma dvojdielne plavky s napisom...dajte to naspat, nemozem to precitat...'
Doktor pri slove ‘ARENA' stuhol, krcovite si pritiahol obrazok a pozrel nan.
Fotka z minulorocnej dovolenky na Bali s manzelkou! Zadival sa na Stana a fotku odlozil nabok.
‘Stanley, preco si zo mna utahujes? Ja sa ku tebe spravam pekne, zatial co ty sa posmievas mojej praci a marnis moj cas!' zvysil hlas doktor.
Stana prekvapila tato nahla zmena doktorovho spravania. Ved pouzival svoju fantaziu. Robil presne to co od neho Doktor pozadoval. Nevedel preco, ale mal taky zvlastny pocit ze sa coskoro mozno posmykne. Pevnejsie sa chytil stolicky a pozrel sa na podlahu, ci nevidiet na blizku nejakych svabov alebo papauce. Nic nevidel, no zacal byt napriek tomu nervozny.Stale tu bolo dost veci na ktorych sa mohol zranit. Co napriklad ten kos na odpadky pod stolom, alebo kvetinac pri okne. Podvedome tiez stiahol konecnik.
‘Stanley, co sa deje?' spytal sa doktor, ktori si vsimol Stanov uzkostlivy pohlad, ktorym prevrtaval kazdy kut miestnosti.
‘No tak, Stanley, ukludni sa, ja, nechcel som byt na teba hruby, prepac. Vies co? Co keby sme to skusili znova s inym obrazkom?' Vzal dalsi obrazok z kopy a ukazal ho Stanovi.
Stan sa pozrel na obrazok, no vtom zazrel ukosom mravca, ako pochoduje vedla odpadkoveho kosa. Zhrozil sa pri predstave, ake zranenia mu moze napachat a preto vyskocil na stolicku a zacal kricat.
Doktor sa ho snazil ukludnit, no nijako sa mu to nedarilo. Nakoniec zavolal vychovavatelov a ti mu pomohli Stana odviest v zvieracej kazajke. Ten neustale vykrikoval aby si davali pozor na mravca. Vraj im moze hrozne ublizit. Pri tom ukazoval rukou na smetny kos a v tvari mal vystraseny pohlad.
'Mravec! Mravec!' vykrikoval
‘Vyklbi vam celust, alebo aj horsie!' pistal
Doktor sa posadil na stolicku a pozeral sa ako vynasaju Stana z jeho kancelarie. Tesne predtym ako sa zabuchli dvere, pocul ako z chodby rozlieha Stanov krik : ‘Stiahnite si konecnik!'
Teraz si bol isty ze Stanley je tazky pripad, aj ked zpociatku sa domnieval ze jeho tunajsi pobyt je skor omylom. A zvlast potom co mu Stanley opisal taku uzasnu sceneriu: more, slnko, piesok...
Vzal do ruk osudnu fotografiu a zadival sa na nu. Zatuzil vratit sa na to miesto a do toho casu, ked bola fotena. Citit na tele teple slnecne luce, ponarat sa do prijemne zohriateho mora, valat sa v jemnom piesku a milovat sa na plazi celu noc so zenou ktoru uz tolko rokov neskonale lubil. Zadival sa s usmevom podobnym usmevu na fotografii na zboznovanu osobu, ked sa vyraz v jeho tvari nahle zmenil. Zrazu sa nemohol usmievat, len kyslo sklebit. Co to taral ten sialeny psychopat? Vraj vidi zenu, skor skaredu ako peknu, ktora by mu nestala ani za usmev. Nevedel cim to je, no jeho usmev nadobro zmizol. Chcel sa usmievat, no nedokazal to. Nahnevane hodil fotografiu do kosa. Ta vsak zmenila vo vzduchu smer a pristala vedla neho.
Postavil sa a chcel fotografiu zodvihnut, no dostal velku chut trochu ju posliapat predtym ako skonci v kosi. Zodvihol pravu nohu a poriadne silno dupol nohou po fotke.Fotografia sa posunula po podlahe a doktor stratil rovnovahu. Zamaval rukami vo vzduchu, akoby chcel vzlietnut, no bolo neskoro. Let sa neuskutocnil. To co nasledovalo, pripominalo skor pristavanie, lepsie povedane nudzove pristavanie, take pri ktorom nie je iste ci pasazieri preziju, alebo nie. Doktor pristal s bolestnym vykrikom na podlahe, pricom narazil hlavou do steny pri okne a stratil vedomie.

                                                                                 =
Stan bol v malej miestnosti, ktora bola zvukotesne uzavreta. Mala asi dvakrat dva metre. Takto nejako by asi mohla vyzerat miestnost pre blazna. Bez jedineho okna, bez jedineho kusu nabytku, bez cohokolvek. Miestnost bola stroho zariadena, momentalne bol jej jedinym zariadenim Stan. Lezal na chrbte na zemi a nemohol sa hybat. Bol sputany v zvieracej kazajke. Podarilo sa im mu ju navliect aj napriek tomu ze mal cele predlaktie obalene v sadre.Citil sa tak ponizeny. Rozmyslal, ci by sa mohol nejako vyslobodit. Raz videl v televizii ako si jeden frajer vyklbil rameno, a tak sa mu podarilo vyslobodit sa z kazajky. Rozmyslal ci mal ten chlapik aj polamane rebra a ruku. Nevedel si vzpomenut. Stana napadlo ze on sa ani nemusi vyslobodit z kazajky, on je frajer uz len preto, ze moze kazdemu povedat, ze bol sputany v kazajke so sadrou na ruke a zlomenym rebrom. Nepamatal sa, zeby videl niekde takeho polamaneho chlapika v kazajke! Bol rad, ze toho tolko dokazal a nestalo ho to ani vela namahy. Po prvykrat si zacal mysliet, ze to posmyknutie bolo predsa na nieco dobre, ved hovori sa, ze vsetko zle je aj na nieco dobre. Dokonca sa zacal obzerat, ci niekde neuvidi nejakeho svaba, aby mu podakoval. Ziaden svab vsak nebol pritomny. Ak by tam totiz ten svab bol, nedalo by sa uz povedat, ze miestnost je stroho zariadena. A ustav si daval velky pozor na svoju dobru povest. Nikto nesmel spochybnit strohost zariadenia tejto miestnosti.
Lezalo sa mu velmi nepohodlne. Zauvazoval nad tym, ze sa predsa len pokusi nejako vyslobodit, no vzapati tuto myslienku zavrhol ako nedostojnu. Pre frajerinu musi nieco vydrzat. On bude dostojne sputany polamany frajer. To je to spravne meno! Musi mat predsa nejake meno, ako kazdy velky hrdina.Ladovy muz, Ohnivy muz, Bleskovy muz, Vtaci muz, Pavuci muz,Gumovy muz ....a on bude Sputany Polamany Frajer!
Na tvari mu pohraval lahky usmev. Ano, on bude Sputany Polamany Frajer. Lenze co potom ked ho rozviazu? Zostane mu uz len jeden privlastok: polamany! No nic, aj tak ma vacsina hrdinov len jeden privlastok, aj ked sa mu dva pacili viacej. Rozmyslal ako by mohol zdokonalovat svoju lamaciu schopnost a tiez kto mu predal tento ‘vzacny' dar. Pavuci muz ziskal svoje schopnosti od pavuka. U neho to musel byt ten svab. Nepocul sice, zeby mali svaby nejake lamacie schopnosti, ale je pravda,ze toho este vela nepocul. Doteraz ani len netusil, ze existuju take obrovske svaby na ktorych si moze clovek vyklbit sanku a taktiez nevedel o papuciach na ktorych sa daju polamat rebra. Papuce! Co ak to boli papuce od ktorych ziskal svoje schopnosti! Nie, to asi nie. Papuce predsa neziju aj ked pripustil ze nejake schopnosti urcite maju. Tak napriklad udrzat nohy v teple, alebo zavadzat v ceste a teraz najnovsie polamat cloveku rebra. To uz je schopnost hodna zvazenia. No aj tak mal pocit, ze to bol skor ten svab ako papuce. Rozhodol sa, ze otestuje svoje shcopnosti, len co sa mu naskytne prilezitost. Svaby vedia lozit po stenach a tiez pocul, ze su znacne odolne voci radioaktivnemu ziareniu. Skoda len, ze si nemal ako overit toto tvrdenie. Ale to s tym lozenim po stenach skusit moze. Uz sa nevedel dockat kedy ho rozviazu, napriek tomu ze tym strati jeden privlastok. Ved co je to za schopnost: sputany. Sputany polamany to uz davalo zmysel, ale sputany samo osebe nebolo nijakou schopnostou, skor defektom.
Nahle zacal uvazovat o tom, preco sa na neho doktor Sack tak zrazu nahneval. Ved mu len vravel, co videl na obrazku a presne to od neho doktor pozadoval. Doktor asi videl na obrazku nieco ine ako on a nahnevalo ho to, ze nevidi to iste co Stan. Az teraz to Stan pochopil. Stan bol predsa superhrdina, bol Sputany Polamany Frajer. Uz nebol iba obycajnym clovekom ako doktor Sack. Doktor nemohol na obrazku vidiet to iste co Stan svojim polamanym superzrakom. A to doktora nahnevalo. Doktor mu vravel aby bol clovekom, no on uz bol niecim viac. Stan nezotrval na jednom mieste ako ini, pretoze zotrvavanie je nebezpecne. Vyvinul sa, stal sa lepsim a schopnejsim. Konecne prekonal svoj obraz a vytvoril novu kvalitu! Bol len smutny z toho, ze sa doktor z jeho premeny netesil ale hneval sa na neho. To je ludska zavist. Sprvu ho doktor poucuje, ako sa stat lepsim, no mysli si pri tom, ze je omnoho lepsi ako Stan. Ked vsak zistil, ze sa mylil a ze Stan ho uz prevysil svojimi schopnostami, zacal byt zurivy. Chudak doktor.
Len dufal, ze sa mu nic zle nestalo, ked ostal sam vo svojej ordinacii s tym nebezpecnym mravcom. Stan sa nedokazal na doktora hnevat. Bal sa o neho. Ta obluda mu moze napachat rozne zle veci. Podvedome sa rozhliadol po miestnosti ci neuvidi nejakych mravcov. Mravce totiz vobec nemusia byt take stedre ako svaby, ktore mu darovali svoje schopnosti. Mozno su mravce jeho uhlavni nepriatelia. To vsak nevedel isto. Nejakych nepriatelov mat musi. Kazdy superhrdina ma svojich nepriatelov. Bez nich by nemalo zmysel byt superhrdinom. Mravce nikde nevidel, a tak sa ukludnil. Musim zistit, kto su moji nepriatelia, zaumienil si. S touto myslienkou zaspal.

Snivalo sa mu ako bezi po plazi. Nevedel preco bezi, no vedel ze musi. Bezal ako o zivot. Minul zenu z doktorovej fotografie. Stala tam taka skareda ako si ju pamatal.Usmievala sa na neho. Zaskeril sa na nu a bezal dalej. Bol rad ze nebezala za nim a ostala vzadu. Citil ze ju tam nic dobre necaka. Este viacej zrychlil, aj ked sa predtym domnieval, ze bezi najrychlejsie ako vie. Zacul zensky vykrik doliehajuci ku nemu kdesi od chrbta. Neotocil sa, ani nespomalil, len bezal dalej. Slnko ho palilo do tvare a voda mu z casu nacas schladila chodidla ako sa vlny rozlievali po piesocnatej plazi. Musel sa uhynat palmam ktore miestami lemovali plaz. Ako bezal, na plazi stretaval roznych ludi. Cudzich aj znamich. Bol tam napriklad Garden. Kupal sa vo velkej fontane z ustavu a smial sa. Takeho ho este nevidel. Prskal okolo seba vodu na vsetky strany a mal z toh velku radost. Zbadal aj Snowyho ako ho napomina, ze vsetko okolo zamoci. Garden vsak naneho nedbal a spliechal dalej. Stan mal pocit ze este nevidel takeho stastneho cloveka ako je Garden. Ostatni mali taktiez dobru naladu, no Garden priam ziaril. Stan mal chut zastavit sa a okupat sa spolu s Gardenom vo fontane, no vedel ze nemoze. Bezal teda dalej. Posledny krat sa zadival na stastneho Gardena, ked stratil podu pod nohami a spadol do piesku. Kotulal sa zopar metrov kym sa zastavil. Pokusil sa postavit, no neslo mu to. Asi si nieco zlomil. Bolest vsak ziadnu necitil. Obzrel sa o co zakopol. Zbadal dvoch chlapcov, asi 8 rocnych, kazdy z nich drzal v ruke jeden koniec spagatu a napinal ho. Pozerali mu rovno do oci a smiali sa mu. Na tych chlapcoch bolo cosi zle, diabolske, nieco co ho odpudzovalo a nahanalo mu strach. Ani sa nenamahali aby mu pomohli, len sa stale smiali. Zrazu si uvedomil ze uz nebezi. A on musel bezat. Znova sa pokusil postavit. Bezuspesne. Zacal byt nervozny, co mu nijako nepomahalo v jeho usili. Chcel oslovit chlapcov, aby mu pomohli, ked si uvedomil ze uz nepocuje ich smiech. Nepocul ziadne hlasy, krik, Snowyho spliechanie, nic. Vsade okolo neho bolo hrobove ticho. Pocitil chlad. Ani slnko uz nesvietilo. Pozrel na more a videl ze v dialke sa na hladine lesknu slnecne luce, hoci on sedel v tieni. Pomaly otocil hlavu aby sa podival, preco su vsetci tak ticho a co zapricinilo ten tien. Zbadal obrovskeho mravca ako sa tyci nad nim do velkej vysky. Ako sa pohol, odkryl na chvilu slnko, ktore ho prudko oslepilo. Nikde nevidel ziadnych ludi. Bol tam uplne sam, pravda okrem mravca, ktory sa na neho uprene dival ludskym pohladom. Mravec mal totiz obrovsku ludsku hlavu. Usta mal od krvi, ktora mu kvapkala na piesok. Mozno ta zena z fotografie, napadlo mu. Vlastne bol si tym isty. Mravec sklonil hlavu a zblizka ho pozoroval. Stan sa potesil, ze mravec ma ludsku hlavu. Veril, ze mu preto neublizi. Ved je to tak trochu aj clovek, mysliaci inteligentny tvor. V jeho ociach vsak videl krutost. Videl v nich dvoch malych chlapcov so spagatom, ktori mu podrazili nohy. Boli to tie iste oci. Vtedy dostal strach. Hlavou mu preletela absurdna myslienka, ze mravec mu ublizi prave preto, ze to nie je len mravec, ale preto ze je to aj clovek. Akoby ludia a krutost boli jedno a to iste. Roznymi pomenovaniami jednej veci.Akoby takto ruka v ruke spolu kracali uz odjakziva.
Obrovska tvar sa na neho zasklebila pricom odhalila dva pary ostrych zubov. Stan rozmyslal ako vyuzit svoje lamacie schopnosti a uniknut tak istej smrti. Teraz si uz bol isty ze tento tvor ho chce zabit. Snazil sa nejako polamat, no nedarilo sa mu to. Snad keby bol sputany. Nahnevalo ho, ze z neho ostal hrdina bez privlastkov. Uz nebol ani sputany, ani polamany. A bez tychto privlastkov to nebol uz ani frajer. Prekliate svaby, kde su ked ich clovek potrebuje. Musi sa ich spytat ako ovladat svoje schopnosti. Kiezby bol spadol na motyla, a nie na svaba. Teraz by vyletel vysoko do vzduchu, kde by ho mravcoclovek nechytil. Naco mu je teraz schopnost lozit po stenach, ked tu ziadne steny nie su a nie je si ani isty, ci by po nich lozit vedel, keby tu boli. Same dohady a otazniky! To je ale blby sen! Inym sa snivaju sny, v ktorych vedia lietat, ci prezivaju aspon stipku perverznej erotiky, ktorej sa im v zivote nikdy nedostalo, no jemu sa musi prisnit takato blbost. Ale co uz, sny si nevyberies. Musel teda pokracovat vo svojej ulohe ohrozenej obete. Pozrel na mravcocloveka a cakal. Ten roztvoril obrovsku papulu, s diabolskym smiechom nabral Stana na jazyk a strcil si ho do ust.

Stan sa prebral. V ociach a v dusi mal smutok. Bol to ten divny pocit, ked sa zobudite a ste smutny a neviete preco. Bol taky smutny, ze nemal chut analyzovat podstatu svojo smutku. Citil, ze teraz ma byt smutny a ze preto existuje dobry dovod. Nezaujimalo ho preco to tak ma byt, no vedel ze je to spravne.
Zahrmotali dvere. Dvaja osetrovatelia vosli do miestnosti a postavili ho na nohy.
‘Tak co, uz budes kludny?' opytal sa jeden.
Stanovi sa hrozne nechcelo rozpravat, no napriek tomu sa opytal.
‘Doktor Sack je v poriadku?'
‘Ano, bude v poriadku.'
‘Ale, ako vies co sa mu stalo?'
‘Co sa mu stalo?' rychlo sa spytal.
‘No, myslel som, ze to vies, ked si sa pytal ci je v poriadku.'
‘Co sa mu stalo?' zopakoval Stan.
‘On, spadol vo svojej kancelarii kratko nato, co si odisiel.'
‘Co ste ma vyniesli' opravil Stan.
‘Proste spadol a poranil si hlavu. Vraj sa posmykol.'
Posmykol! Takze uz su dvaja, pomyslel si Stan. On a doktor Sack. Musi zistit presne podrobnosti!
‘Viete nacom sa posmykol?' dychtivo vyzvedal.
‘Vraj na akejsi fotografii.'
‘To bude asi ta fotografia co mi ukazoval.'
‘Fotografia?'
'Ta s tou skaredou zenskou. Niet divu ze sa na nej posmykol. Urcite sa ju snazil rozdupat.'
Osetrovatel sa zatvaril prekvapene a spytal sa: ‘Spravne, ale odkial to vies?'
‘Viete, doktor bol nahnevany , ze nevidi na tej fotografii to iste co ja a tak ho to nazlostilo, ze ju urcite chcel znicit. Chudak doktor.'
Osetrovatel sa na Stana divne zadival a zdalo sa ze sa ho este nieco spyta. Otvoril usta, no nakoniec nevydal ziaden zvuk. Sklapol celust a vyviedol Stana z miestnosti s nechapavym vyrazom v tvari.
                                                                              

Len co Stana doviedli na izbu vrhol sa na stenu a zacal ku nej prikladat ruky, akoby sa chcel po nej vysplhat. Osetrovatelia rozmyslali , ci to bol dobry napad, pustit ho zo samotky, no nakoniec odisli a nechali ho driapat sa na stenu. Keby tusili, ze by sa Stan pri najblizsej moznej prilozitosti dobrovolne vystavil radioaktivnemu ziareniu, aby otestoval svoje schopnosti, urcite by pre neho zriadili osobitne poschodie.
Stan sa snazil zo vsetkych sil prichytit na stene, no neslo mu to. Mozno robi nieco zle. Nemal vsak cas to zistit. Pribehol ku nemu Snowy a zacal ho tahat prec od steny, ktoru zaspinil svojimi spotenymi rukami. Stan sa branil a snazil sa dostat ku stene. Snowy bol vsak silnejsi, ako sa mu zdalo a drzal ho pevne v rukach. Stan sa zacal silno hadzat a uniknut tak zo zovretia. Snowy pocul, ako nieco chraplo pod stiskom jeho ruk a vzapati Stan bolestivo vykrikol. Snowy vylakane uvolnil zovretie a Stan spadol s hrmotom na podlahu. Zacal sa zvijat na zemi a v tvari sa mu zracila bolest. Vzapati sa vsak zacal usmievat a vykrikoval:
"Hahaha, zvitazil som! Pouzil som svoje lamacie schopnosti a zvitazil som!"
Snowy na neho prekvapene pozeral a nevedel co si ma o tom mysliet. Zavolal vsak osetrovatelov, aby prehliadli Stana, ci je v poriadku. Ty zistili, ze mu povolili jeho zlomene rebra, nalozili ho na vozik a vyviezli z miestnosti. Snowy sa za nimi smutne pozeral a lutoval ze Stanovi ublizil. Ten sa vsak stale smial a vykrikoval, ze je akysi polamany frajer a ze nad nim zvytazil.

                                                                                  =

Stana umiestnili na osetrovni vedla postele s doktorom Sackom. Stan okamzite vyuzil prilezitost porozpravat sa sa s inym superhrdinom a nadviazal s doktorom rozhovor.
‘Tak co, doktor, ake mate meno?'
Doktor ocividne nerozumel jeho otazke, co dal najavo zdvihnutym obocim a priblblym vyrazom v tvari. Stan preto konkretizoval svoju otazku.
"Ved viete, myslim vase nove meno, ako superhrdinu."
Nezdalo sa, zeby bol teraz doktor o cosi mudrejsi a jeho vyraz dostal este sialenejsie rozmery.
Dokonca sa Stanovi zazdalo, ze zazrel v kutiku jeho ust slinu. Nie, ta slina tam naozaj bola! Aj ked nie dlho. Po chvili totiz kvapla na vankus. Evidentne si doktor pri pade tazko poranil hlavu a teraz je cely sokovany zo zistenia, ze jeho zivot sa od zakladov zmenil. Ale mal by byt stastny, ze konecne dosiahol novu kvalitu, ze prekonal obraz sameho seba. Aj ked s poslintanym vankusom velmi kvalitne nevyzeral. Co ak doktor tym padom nesposobil u seba progres, ale regres. Co ak sa vratil intelektualne kdesi za opice. Stan bol na pochybach. Tento novy fenomen ziskavania schopnosti pri posmyknuti este nie je dokonale preskumany. Vlastne mal pocit, ze nie je vobec preskumany. Ze je jediny , co o nom vie. Musi o nom povedat doktorovi. Musi mu povedat ake stastie ho postihlo.
"Doktor, je tu cosi, co vam musim povedat."
Kedze doktor nijako nereagoval, ak nepocitame zvysenu tvorbu slin, Stan pokracoval.
"Som Polamany frajer!" hrdo povedal Stan
"Obrovsky svab mi dal svoje schopnosti. Este nie su celkom vyvinute, ale pracujem na tom. Zatial sa mi najlepsie dari vyuzivat svoju lamaciu schopnost. Aj teraz som tu preto. Unikol som Snowynu tak, ze som sa zlomil. Ale to je este len zaciatok. Musime to spolocne prestudovat. Ste teraz jeden z nas. Vlastne sme len dvaja, ale mozno je nas viac. Musime patrat po ostatnych superhrdinoch. Neviem ake su vase schopnosti, no zistime to. Mozno budete dobry v padani na hlavu. Vsetko to zistime. Mame spustu casu. Pre zaciatok vas ovalim po hlave povedzme...tu touto knihou. Neskor mozeme vyskusat aj vacsie veci ,ako napriklad tehlu, pisaci stroj, meotar a ak to vsetko zvladnete co takto vyskusat trebars.....hmmm.....kamion! Predstavte si tie titulky v novinach. DOKTOR ZASTAVIL HLAVOU KAMION! A podtitulok: HAVARIU PREZIL AJ NEZNAMY VODIC, KTORY SA POLAMAL NA 25 MIESTACH. To bude, co? Budeme slavni! Pocujte doktor, nemohli by ste prestat s tym slintanim? Budete dehydratovany. Nesnazite sa vy len otestovat nejaku tu vasu schopnost? Nebudete vy nahodou Tvrdohlavy Uslintanec? To je celkom dobre meno. Ha? Tak? Co vy nato? A este nieco doktor, co robi vas konecnik?"
"Sestra? Podte rychlo sem! Zoberte ma rychlo prec od tohoto blazna! Rychlo!" rozkrical sa nahle doktor a prskal vsade naokolo sliny.
"Sestra! Rychlo! Rychlo, kym ma tento blazon neovali meotarom po hlave!"
Sestra sa obhliadla po miestnosti, aby sa presvedcila o akom meotare to doktor rozprava. Nikde vsak ziaden meotar nevidela.
"Pocujte, ukludnite sa." Tisila ho sestra.
"Vy mi nebudete hovorit co mam robit! Vravim vam, rychlo ma odneste prec! Uz nebudem s tymto blaznom ani minutu!"
Sestra sa na neho zamracila a zacala pomaly tlacit postel s doktorom von z miestnosti. Ten stale prskal sliny vsetkymi smermi a nepokojne sa nadhadzoval na posteli.
"Vyborne doktor! Len ich vsetkych poprskajte, ukazte im svoju silu." Pridal sa do toho zmatku aj Stan. Ked to doktor zacul, zacal byt este hysterickejsi a Sestra mala znacne problemy udrzat ho na lozku. Doktor presne mierenym zasahom trafil sestru Sikovu do tvare, naco ona zareagovala tym, ze sa mu snazila pichnut ukludnujucu injekciu.
"Presny zasah doktor!" povzbudzoval ho Stan.
"Vrazte jej hlavou do brucha!"
Sestra v tej chvili uprela pohlad na Stana. Rychlo uhol jej pohladu, zadival sa na plafon a zacal si piskat.
Doktor sa pomaly tiez ukludnoval a bol zvladnutelnejsi. Sikova ho odtlacila do vedlajsej miestnosti, kde bol uplne sam.
Stan bol cely rozruseny a potreboval sa trochu ukludnil. Zacal pocitat pipania na kardiograme vedla leziaceho pacienta. Bolo to zabavnejsie ako tradicne pocitanie oveciek. Pripominalo mu to akusi melodiu. Nejaku trapnu zvucku z televizie. Konecne sa ukludnil a plne sa sustredil na pipanie a pocitanie. Povedal si, ze urobi rekord v pociatni pipnuti kardiogramu. Zatial o podobnom rekorde nepocul. Bol by prvy vo svojom obore. Naplnilo ho to novou radostou a energiou. Pri 1000-cke vsak zacal stracat sustredenost a tak trochu aj chut. Povedal si vsak, ze je predsa nejaky ten frajer, a tak pokracoval.
1459 pipnuti a Stan bol uplne vycerpani. Zmizla vsetka pociatocna radost a jeho cinnost sa stala nudnou a unavujucou. Ked uz si povedal, ze skonci, presiel zrazu kardiogram na inu melodiu. Namiesto pravidelneho pipania teraz vydaval len jeden dlhy vysoky ton. Stan sa potesil, ze kardiogram vyriesil dilemu namiesto neho. Nemusel uz pocitat pipnutia, kedze uz ziadne nevydaval, a tiez sa nemohlo povedat, ze Stan zlyhal a prestal pocitat. Bol teda vitazom! Porazil kardiogram! To bolo jeho druhe vitazstvo. Najprv Snowy a teraz kardiogram. Dufal, ze to raz daleko dotiahne. Zavrel oci a usiloval sa zaspat. Nebolo to jednoduche pri tej blbej melodii. Ta predtym sa mu pacila viac. Chcel poprosit toho chlapika na vedlajsej posteli, co mu patril kardiogram, ci by neprepol na tu predchadzajucu melodiu. Chlapik vsak tuho zaspal a Stan tu masinku ovladat nevedel. Chcel tam naladit nieco ine, no jedine co sa mu podarilo bolo vypnut ho. Aj to vsak bolo lepsie ako ta hrozna melodia. Preco mne nikdy nedaju kardiogram, hnevalo ho! Na osetrovni som posledne dva tyzdne v kuse a nemam tu ani hudbu! Nahnevalo ho, ze sa opat nahneval a nemal sa uz ani ako ukludnit. Asi to predsa len skusi s tymi oveckami. Zmieril sa s tym, ze sa vrati ku staremu tradicnemu sposobu, ked ho napadlo, ze tym by zotrvaval na jednom mieste. A zotrvavanie je nebezpecne. Zacal preto pocitat muchy na stene. Boli tu vsak dva problemy. Po prve: tazko sa mu ich pocitalo ked sa neustale hybali a premiestnovali, a po druhe: zle sa mu spalo s otvorenymi ocami, ktore mal otvorene, aby mohol pocitat muchy. Nakoniec ho z toho rozbolela hlava. Stan zuril. Zatvoril oci a snazil sa predstavit si plafon a na nom muchy. Jeho muchy sa nehybali a dali sa preto dobre pocitat. Ked ich vsetky zratal, musel si predstavit dalsie. Ked zratal aj tie, pridaval dalsie a dalsie. Po chvili sa cely plafon hemzil muchami a Stan dostal strach. Necitil sa prijemne v miestnosti s tolkymi muchami na plafone. A ked sa clovek boji, nezaspava sa mu najlepsie. Pokusil sa predstavit si ovecky ako skacu cez prekazku. Na jeho velke prekvapenie to zabralo! Stan sa ukludnil a citil, ze spanok pomaly prichadza. Stara dobra klasika ma predsa nieco doseba. Odputal sa od svojho pozemskeho tela a nechal sa unasat na vlnach fantazie. Prestali ho trapit pozemske problemy a pozeral na ovecky, ako preskakuju cez prekazku. Kazda ovecka niesla na svojom boku cislo podla toho, ktora bola v poradi. Zrazu prileteli vsetky tie muchy z plafonu a uplne pokryli tela oveciek. Stan zhrozene pozeral na kopy much v tvare oveciek.
Otvoril oci a prudko sa nadychol. To bol ale hrozny sen! Bol rad ze sa mu to vsetko len snivalo, no aj tak pre istotu pozrel na plafon. Stale tam boli tie zive pohyblive muchy. Nesedeli vsak na oveckach. To ho ulkudnilo. Zaujal ho rozruch pri vedlajsej posteli. Stali tam dve sestry a tlacili na hrud chlapikovi, co tam lezal. Nic prijemne, poviem vam. Stan ten pocit dobre poznal. Chlapik si na chvilu zdriemne a oni hned vyuzivaju moznost zdeformovat mu hrud. Chlapik sa vsak na Stanovo pocudovanie nezobudil a nerozkrical na sestry ako by to bol urobil v jeho pripade Stan. S ludmi tu naozaj stvarali cudne veci. Sestry po chvili skoncili a prikrili chlapika bielou plachtou. No nielen nohy a hrud, ale aj hlavu. To je teda svinstvo! Skodoradost tu naozaj nebola neznamym pojmom. Ked sa im chlapika nepodarilo zobudit, tak mu aspon pekne zneprijemnia spanok a zakryju ho plachtou aby nevedel dychat. Zato sestry sa tvarili nanajvys profesionalne. Ani mihnutim oka nedali najavo ako sa zabavaju. Boli to proste machri. Stan by to veru nevydrazal. Ten by sa smial na plnu hubu. Ako minule, ked stlacil pocas spanku Markovi nosne dierky. Cely ocervenel a s mohutnym nadychom sa prebral. Este nevidel cloveka, co vstal tak rychlo ako Mark a bol sviezi ako rybicka. V teste culosti by mal asi najlepsie skore. Stan sa vtedy rozrehotal tak velmi, ze sa bal ze sa zadusi.
Markovi trvalo hodnu chvilu, kym prisiel nato, preco sa zobudil, a ked to napokon zistil, pridal sa ku Stanovi a smiali sa hadam aj 20 minut. Dokonca prisli do izby aj osetrovatelia a chceli ich zobrat na samotku, lebo sa bali, ze dostali zachvat. Ked vsak zistili, co sa stalo, neubranili sa smiechu ani oni zvlast ked im to Stan znovu predviedol na Snowym, ktoreho tento hurhaj na izbe nezobudil. Bol znamy svojim tuhym spankom. Niekolkokrat sa mu dokonca stalo, ze doktori po neuspesnej defibrylacii a masazi srdca vyhlasili exitus, naco sa on zobudil a vsetkych pokarhal zato, ze ho zakryli plachtou a nemohol dychat. Raz rozpraval, ako sa ucil istemu umeniu voodoo, pri ktorom sa cloveku natolko spomali tep a dychanie, ze posobi ako mrtvy. Dodal vsak, ze nikdy nebol poriadnym studentom, a tak tuto techniku nikdy dokonale nezvladol.Vedel tento stav dosiahnut, no nie umyselne. Obcas sa mu preto stavalo, ze nechtiac si podobny stav privodil a ludia okolo sa domnievali, ze umrel. Snowymu tuto jeho historku nikto neveril, aj ked je pravda, ze parkrat uz doktorom zamotal hlavu. Snowy vravel, ze ked naozaj zomrie, nikto mu nebude verit a vsetci budu cakat, kym sa zase preberie. Mozno prejdu tyzdne kym mu naozaj uveria ze zomrel. Nikto totiz nevedel predstierat smrt tak dobre ako Snowy. Par ludi v ustave ho aj zacalo volat zombie. Snowy sa tomu hneval, nemohol vsak nic robit.
Snowy len co sa prebral, obklopil ho smiech Stana, Marka a oboch osetrovatelov. Gardenovi tiez trochu pohraval usmev na tvari. Snowy dezorientovane vyskocil z postele a vrhol sa na svoje saponaty, aby ich chranil. Bal sa totiz, ze mu ich niekto kradne. Ked prisiel nato, co sa stalo, vrhol sa na Stana a zacal ho dusit. Zovrel ho svojimi mohutnymi labami a uplne odstavil privod kyslika do Stanovych pluc. Stan sa smial dalej. Nebol by veru prestal este hodnu chvilu, keby na smiech nepotreboval kyslik. Ostal vysiet v Snowyho rukach s vycerenymi zubami a rozhadzoval rukami vo vzduchu smerom ku osetrovatelom. Ti sa placali po stehnach a neprestavali sa smiat. Presla hodna chvila, kym im doslo,ze toto uz nie je sucastou divadla a pribehli Stanovi na pomoc. Ten nejavil znamky zivota. Polozili ho na postel a zacali mu masirovat hrudnik. Pri kazdom stisku jedna Stanova noha vyletela do vzduchu. Raz jedna, raz druha. Jeden osetrovatel mu chytil nohy, zatial co druhy ho ozivoval. Teraz vsak Stanovi zacali tancovat ruky. Mimo to nejavil stale znamky zivota. Osetrovatel zakrical, aby doniesli defibrylator. Vtom Stan vyskocil a s hrozou v ociach sa rozkrical: "Nie, defibrylator nie!."
Hned nato spustil smiech az sa zacal dusit. Mark, ten sa chytal za brucho a Snowy pomaly pochopil, o co tu ide a pridal sa tiez. Osetrovatelia sa vsak uz nesmiali. Prisne pozerali na Stana a s hnevom, ze sa dali nachytat vysli z izby. Na izbe im este trvalo, kym sa konecne ukludnili a zaspali. Stan spal celu tu noc s usmevom na perach.
Ked si sestry vsimli, ze Stan uz nespi, hned sa ku nemu obratili a zacali vyzvedat.
"Neviete nahodou, co sa stalo s kardiogramom tohto pacienta? Nasli sme ho totiz vypnuty."
Stan dostal pocit, ze im nema hovorit pravdu. Citil, zeby sa dostal do problemov. To bude asi moj novy zmysel, ktory som ziskal. Upozornuje ma na nebezpecenstvo. Zatvaril sa nevedomo a zamrmlal cosi nezmyselne. Sestra nastrazila usi, no nic mu nerozumela. Akoby aj mohla, ked povedal stisenym hlasom: "Chodte do zadku vy zlodejky mocu ! " od zadu. Sam nevedel, kde sa v nom tato schopnost zrazu nabrala. Este nikdy neskusal vyslovovat slova od zadu. No, len co tak urobil, vedel, ze to zmenilo jeho zivot. Celym vnutrom sa mu rozlial pocit, ze je na tomto svete, aby vyslovoval slova a vety od zadu. Pri zvuku tych slov sa citil stastny a prezival neskutocnu harmoniu. Cele jeho vnutro sa topilo v objavenej radosti a stasti. Nevedel, ci je to nova schopnost, alebo nou disponoval uz davno. Podstatne bolo, ze mu to sposobovalo radost, aku casto nezazival.
Sestra po tejto pochybnej odpovedi zopakovala svoju otazku a sklonila hlavu nizsie ku Stanovi, aby mu rozumela. Ten vsak nemohol dat najavo svoju radost a tak im odpovedal s rovnako nechapavym vyrazom. Boli to predsa profesionalky! Odhalili by na nom, ze klame, ak by co i len pohol brvou v nespravnej chvili.
"Uz nikdy nedostanete moj moc. A zmiznite mi z vyhladu. Nevidim nic pre tie vase velke zadky." Triumfoval Stan. Celu tuto vetu povedal od zadu bez nejakeho zavahania.
Sestry na neho vyvalovali oci a zacali rozmyslat, ze zriadia v ustave kurz logopedie, ktoremu bude predsedat Stan, ako najvacsmi postihnuty pacient. Bola to vsak myslienka, ktorej bolo predurcene zaniknut tak rychlo ako vznikla. Stratit sa v nekonecnom bludisku nervovych spojeni, ktore mali v pripade sestry Sikovej problemy samy so sebou. Sestra ho zacala vzapati podozrievat, ze to na nich hra.
"Nehrajte to na nas! Nieco sa tu stalo a chceme vediet co!"
"Ja nic nehram!" ohradil sa Stan.
"Tak nam povedzte co sa tu stalo."
"Co by sa tu malo stat. Spal som a pocital muchy. Tie ma vsak vylakali. Tak som zacal pocitat ovecky. Ked vsak prileteli muchy a posadali si na ovecky, zobudil som sa a zbadal som vas."
Sestry tentokrat dobre rozumeli, co povedal, no napriek tomu nerozumeli.
"Robte si blazna z niekoho ineho!" nahnevala sa sestra.
"To by ma ani vo sne nenapadlo a poviem vam, ze mam riadne divoke sny. Minule napriklad ma zozral velky mravcoclovek A pokial viem, za blazna som tu ja." Povedal kludne Stan.
Sestra mala chvilami pocit, ze Stan je psychicky uplne zdravy a ze si z nej robi dokonca srandu. No boli tu veci, ktore ju jasne presviedcali, ze ma tu cest rozpravat sa s naozajstnym blaznom. Stan bol divny chlapik, snad najdivnejsi s akym sa tu vobec stretla. Pocula historky, co o nom rozpravali ostatni doktori a co to zazila aj na vlastnej kozi. Raz zacula ako sa bavil so svojim spolubyvajucim, ze maju v moci vela stolice a preto im nejdu ksefty. Vraj Peet ma moc vzdy cisty a preto ma viac zakaznikov.
Sestra sa nadychla a skusila to so Stanom este raz.
"Pocujte, clovece, zomrel nam tu pacient. To uz nie je sranda. A niekto mu vypol kardiogram. Viete co sa tu stalo? "
"On zomrel ?" zacudoval sa Stan."Ved akoby aj nie, ked ste ho tu stiskali na hrudi dobrych 5 minut a prikrili plachtou. Ved nemoze dychat! Uzaj ho odkryte!" rozhorcil sa."A ten kardiogram si urcite vypol sam len aby vam urobil napriek!"
Sestre sa v ociach cosi zalesklo, odvratila sa od Stana a tlacila spolu s ostatnymi sestrickami postel s mrtvym uboziakom von z izby. Pri dverach sa este otocila a pozrela na Stana.
"Este som s vami neskoncila!" zavrcala pomedzi zuby a zvrtla sa na podpatku.
"Len pokojne sestra, neviete s kym mate docinenia." prehodil Stan s usmevom.
Miestnost sa vyprazdnila a opat ostal sam.

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8