A predsa sa tacká
http://citanie.madness.sk/view-27939.php
Čakal som na teba
ako dospelé jablko na vietor v jeseni,
ktorá sa nepochopiteľne prehupla
do júla v tvare srdca.
Moja miazga chcela tryskať do teba,
natiecť všetok obdiv ku krivkám tvojej duše,
zveršovať to,
čo tak neotrepane zatrepal chvostom do snehu leta
už nespočet samčekov predo mnou.
Tristokrát sme sa stretli
slepo ignorujúc gravitáciu náhody
a keď si pri mne zrazu zabaletila,
premenil som sa na neviditeľnú plánku,
otočil sa k baru a objednal si decovú vodku.
Bez ľadu.
Ten som mal v sebe.
Odišla si s druhým.
„Kto túži po ruži, žne tŕne.
To je údel nemých,"
kreslil som tackavou chôdzou
za raňajšieho spevu
prekliateho vtáka
ožratému chodníku.
. . .
Zobudil som sa na obed
ležiac pošťatý vedľa chladničky.
Pochopil som,
že nielen pre ľudstvo bude lepšie,
keď zostanem sám.
Buďte šťastní, Hirax