Dážď

Spisovateľ/ka: ČIČI | Vložené dňa: 30. novembra 2006
http://citanie.madness.sk/view-2800.php

Dážď smutne zvesil plecia
nevládal pršať.
Dúha sa odela do módnej
čierno-bielej.
Štvorec sa vzdal jednej strany
a stal sa trojuholníkom.
a náš život nabral iný rozmer.
Vždy som chcel byť tvojim štvorcom
a žiť v tvojich troch dimenziách.
Byt tvojho srdca bol však príliš úzky
a tlačiť sa na pár decimetroch zvyku,
nebolo najšťasnejším riešením.
A potom stále v ňom vrážať
do cudzích zamračených ludí,
nie práve cestou ktorou chcem ísť...
V láske nieje ťažké zablúdiť
a cesta späť
sa môže ľahko stratiť
v hmle zvyku,
preto je lepšie ťahať tým labyrintom niť spomienok
na život pred potopou svojho sveta.
A potom bol deň...
pehavé lúče slnka lámali ospalé kvapky dažda
na farebné spektrum
ostrejšie ako britva
a dážď sa na mňa jemne usmial
Jej svet bol kruhom
bez rohov a strán
a rozmery prestali
mať nádych reality
a rozum nepochopiac nekonečno
sa rozsypal.
Obydlie jej srdca bolo neohraničené stenami,
omývali ho jemné vlny
oceánu túžby
pretekajúce jej dlhými rozpustenými vlasmi.
Po krajine jej vášne
behali čriedy nespútaných spenených koní
cez ktorých spotené chrbáty skákali pestrofarebné delfíny
dopadajúc do hlbokých vodopádov jej citov.
Nikdy nepochopíme začiatky
a nedovidíme na konce
obmedzený časom, priestorom a nedostatkom fantázie,
kráčame davom
so sklonenými hlavami obchádzame svoje šťastie
nechápajúc podstatu samoty a smútku.
Videl som jej oči len pár sekúnd
a pochopil som nekonečno duše
cítil som jej vzdialené pery
na svojich
a precítil som absolútno vášne
vzduchom prebleskovali drobné iskry
a len zlomky času nás delili od výbuchu citov
Vraj nemôžeš stratiť, čo si nemal
ale ja som ju nemal a predsa som ju stratil
naše túžby sú iba odrazom toho čo nemáme
a to čo máme si prestávame vážiť
vo chvíli keď to cítime ako samozrejmosť.
Aj šedosť všednosti je však len odtieňom
širokého spektra farebnosti života
záleží len od uhla pohľadu
aj dážď sa môže smiať
a slnko môže plakať................................................................Kvapka vody, keď sa vyparí
nezmizne, len zmení formu existencie
aby sa po prechode inými skúsenosťami vrátila späť
množstvo energie nášho vesmíru je dané,
nepribúda, ale ani neubúda,
láska je nedefinovateľná forma existencie citov