Až tak nie

Bol si ideálom

čo vykvitol zo žltej gerbery

Si ideálom

pre iné túžiace zreničky

Prvýkrát neviem

ako a kde písať

keď si prvýkrát nesplnil

to, čo si ako zákon prijal

v súdnej sieni

alebo niekde pomimo nás

Chcela som vrele vryť

ornamentiku na kus papiera

čo cítim, všetky slová a gestá

z textov piesní

ako znamenia zo života

minulosť na prahu

zlomeného káblika

Ale nestojí mi to za to

a ani mi nestál za to

týždeň v mrakoch

za teba

Len sa pýtam

prečo ten sen netrval dlhšie

teraz sa mi potvrdzuje

moje predvídanie

obrazy a vety z tvojich

a mojich úst

Veríme tomu, čomu veriť chceme

a kto nám ukáže

ako to naozaj je?

Potom si vravím

prečo je v živote

tak často neskoro...

Všetko, čo si kedy prejavil

ako výjav ikony

dnes je to fatamorgána

Používam zvláštne výrazy

si zabil!

si zradil!

Dúfam, že si bol posledný

pri ktorom som padla na dno

s bolesťou a krvou v očiach

Ale stále to nie je až tak zlé

ako to -najviac-

zábrana podobná mrežiam

Končím, pretože sa neoplatíš

na risk šialenej hry

Som kučeravá

Skrytá vo večnosti lúčnych pavučín