Reason - Dôvod , Kapitola 5

Na druhý deň sa Félix pred tým ako vhupol do pracovného tempa rozhodol trocha zamiešať kartami. Očakával príchod policajného vyšetrovateľa, no vedel aj to, že bude chcieť prísť neohlásene a tak, aby prekvapil nielen jeho, ale aj sekretárku, ktorá si ho zavalená prácou nevšimne a nestihne ho usadiť v čakárni. Pracovníkom strážnej služby dal pokyn, aby uzavreli hlavný vstup do časti chodby, v ktorej sídli jeho kancelária. Sekretárke zas povedal, aby s pravidelnosťou desiatich minút vyvolávala kriminálny inšpektorát a k teléfonu si pýtala kapitána Dinisa. Tušil, že to policajný inšpektorát vyvedie z miery a skôr či neskôr bude musieť vyšetrovateľ prísť k slúchadlu. Ak nie tak sa schválne vydá na rozhovor do Choice INC. skôr ako mal v pláne. Tak, či onak zistí aspoň približný čas, kedy bude mať v pláne prísť a bude môcť zahrať divadielko zaneprázdneného vrcholového manažéra. Ak bol Félixovi niekto nepríjemný, rád si zahral podobné hry. Robilo mu radosť, keď nechcenú návštevu núteným čakaním otrávil natoľko, že v jeho kancelárii nestrávila ani o minútu viac ako musela.

Po týchto manévroch si stihol v práci prezrieť dva nové návrhy na odsúhlasenie vykonania rozsudku. Hoci mu to zvyčajne svedomie nedovolí, tento krát bol o čosi menej dôkladný ako inokedy, prezrel si len fakty. Asi po dvoch hodinách sa mu ohlásila sekretárka, aby potvrdila úspech jeho raňajšej taktiky. Inšpektor Dinis stál celý rozčertený v spoločnosti ďalšieho muža pred zamknutými dverami chodby. Félix dal pracovníkom ostrahy súhlas k tomu, aby po ďalších desiatich minútach vpustili policajtov do čakárne. V nej ich však mali zdržať ďalšiu polhodinu.

Uznávaný policajný vyšetrovateľ akým Gaspar Dinis bol, nemal v obľube, keď s ním ľudia zaobchádzali ako s radovým občanom. Počas čakania v malej miestnosti doslova menil farby, nervózne poklopkával podrážkou topánky o kvetináč, chvíľu sa dokonca pokúšal čítať niekoľko mesiacov starú tlač, ktorá bola hosťom v čakárni k dispozícii.

Po pol hodine ho sekretárka odprevadila do Félixovej pracovne. Pred tým ako do nej vošiel sa na chvíľu zastavil a zhlboka nadýchol. Nechcel, aby na ňom jeho partner v dialógu badal známky rozčúlenia. Bol si však vedomý svojej prehry v tejto malej bitke. Ak by bol prípad na súde, bez váhania by do kancelárie hoci aj násilím vtrhol už pred hodinou. Keďže však šlo o prvé kroky vyšetrovania, musel sa riadiť všeobecnými pravidlami „hry".

Félix si situáciu užíval. Najprv potriasol rukou vyšetrovateľovi, ktorého nepoznal, Dinisovi zámerne až ako ďalšiemu. Tváril sa, že čakanie policajného inšpektora je bežnou rutinou, vedel však, že má navrch.

„Tak kde začneme páni?" spýtal sa po tom čo si do hrnčeka nalial trocha čerstvo uvareného čaju.

Gaspar Dinis začal bez emócií tak, aby na sebe nenechal znať svoje rozčúlenie : „Na oddelení sme sa veľa rozprávali o vzniku Choice INC. Ako je možné, že sa myšlienka, áno viem, že je to nesprávny výraz, „legalizovanej eutanázie" uchytila práve na našom území. Doteraz sa podobnou problematikou zaoberali len liberálnejšie krajiny. Vedeli ste o dopyte ? Myslíte si, že ľudia potrebovali vaše služby, potrebovali vás?"

Félix sa len uškrnul a chladne odpovedal : „Síce nerozumiem tomu, prečo vás to zaujíma, ale odpoviem vám. Zrejme však nie tak ako si predstavujete. Do „tajov" prvotnej myšlienky, legislatívneho lobingu a celkovo vstupu spoločnosti do strednej Európy som nikdy nebol zasvätený. Mňa oslovili partneri a zakladatelia až v čase, keď bola priechodnosť úpravy zákonov v národnej rade istou vecou."

„Čiže najskôr prešla samotná myšlienka vzniku spoločnosti s tak morálne chúlostivým predmetom činnosti až potom samotné úpravy, korekcie a mantinely morálnosti a ľudskosti,?" spýtal sa úprimne prekvapený vyšetrovateľ.

Félix sa nachvíľu zatváril zadumane. Nad touto vecou sa ešte nikdy doteraz nezamyslel. „Keď sa na to pozerám takto, zrejme áno. O tom s akým etickým pozadím bol projekt prezentovaný zákonodarcom však neviem. Možno mali nachystanú nejakú základnú predstavu. Viem, že riaditeľ spoločnosti rovnako ako väčšinový majiteľ v minulosti často spolupracovali so skupinou okolo Jochena Mayera, čo je, ako zrejme viete, známy sociológ, antropológ a bojovník za ľudské práva."

Vyšetrovateľ súhlasne prikývol, rovnako ako jeho spolupracovník, ktorý sa tak pohol prvý krát od jeho príchodu do miestnosti. Dinis pokračoval : „ Áno, toho pozná snáď každý. Ale to, že kedysi dávno spolupracoval s predstaviteľmi Choice INC. predsa nemusí znamenať, že sa spolupodieľal pri zrode myšlienky projektu. Myslíte si, že vtrhnúť do konzervatívnej spoločnosti poznačenej nedôverčivosťou a nedobrými skúsenosťami prevratných pohybov minulosti bez toho, aby sa dopredu robil nejaký hlbší prieskum, verejná diskusia, či referendum bolo eticky správne?"

„Ako som už spomínal, o tom čo sa dialo pred postavením tejto budovy veľa neviem. Ak by sme brali do úvahy, že zakladatelia pracovali len s hlavnou myšlienkou a nedopracovanými detailmi, čo sú však vaše dohady rovnako ako tie moje predošlé, tak by som to považoval za nesprávne. Práve tu však vedieme len akúsi polemizačnú debatu, do ktorej by ste sa mohli pustiť hoci aj s mojou asistentkou. Aj keby sa vaše domnienky potvrdili, výčitky by mohli smerovať jedine k zákonodarcom."

„Mňa len prekvapuje, že tak dôležitý muž ako je ten, ktorý vytvoril celý etický kódex spoločnosti sa do projektu zapojil bez toho, aby vedel o tom ako vznikla samotná myšlienka projektu..," pokúsil sa o vyvolanie iskry vyšetrovateľ.

Félix sa síce cítil trochu zaskočene, no len preto, že sa nad tým nikdy nepozeral kritickými očami ako jeho protisediaci. „Máte snahu zovšeobecňovať, a to vám nemôžem vytknúť. No ak mám hovoriť čisto za seba, nejaké morálne „tliachaniny", ktoré boli na papieri a s ktorými pendloval zaplatený lobista medzi kľučkami poslancov, ktorých aj tak netrápi nič iné než mocenský súboj ma nezaujímajú. Vždy som mal zvyk pracovať po svojom, ísť stále od základov, svojsky a najmä tak, aby som mal pocit dobre odvedenej práce, čo je v mojom prípade čisté svedomie a istota toho, že nedopustím žiadne porušenie ľudských práv a dôstojnosti, ba naopak pojem ľudské práva rozviniem do širších súvislostí. Ako záruka toho, že nejdem do nejakej pasce, ktorá ma zdiskredituje mi postačovalo to, že v ponúknutej projektovej prezentácii mi riaditeľ predostrel v rámci hlavnej myšlienky „amsterdamský model" - teda to, že by rád vymyslel program spoločnosti, ktorá ponúka podobné služby ako holandská Humanit. Tú som poznal ešte z čias môjho predošlého pôsobenia ako inšpektora pre ľudské práva a to čo tam robili ma do veľkej miery nadchlo a inšpirovalo."

„Čím vás to nadchlo? Činnosť Humanitu je v súčasnosti, pokiaľ viem, pozastavená," nadviazal Dinisov pomocník, ktorého ešte Félix nepoznal.

Hoci sa ho dotklo policajné jednanie a to, že sa mu vyšetrovateľ v čiernom nepredstavil zjavne na znak opovrhnutia, odvetil rovnako ako by odpovedal jeho známejšiemu kolegovi : „Viem, že dnes je ich činnosť kvôli pochybeniu ľudského faktora pozastavená, no v čase, keď som tam vykonával inšpekcie ma oslovili tým, že svojou činnosťou borili akékoľvek dovtedajšie konzervatívne zaužívané spoločenské názory. Hoci ich činnosť bola často v rozpore s tým, čo som mal na papieroch s nariadeniami vedenia nášho inšpektorátu, dokázali ma presvedčiť, že to z čoho čerpajú inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami a etikou môže byť často protirečiace si, založené na domnienkach, dokonca až mylné. Oni boli tými, ktorí ma priviedli k tomu, aby som každý prípad posudzoval individuálne, do istej miery bezprecedentne a najmä s prízvukom na prax a okolnosti. Inšpekcie v Holandsku ma naučili, že dobro je len mýtus, uhol pohľadu. Dobro v praxi je skôr najmenšie zlo, spoločenský konsenzus, alebo najpriateľnejšia voľba."

„Máte zaujímavý štýl formulovania odpovedí pán Lony," odpovedal Dinis Félixovi. Bolo to vôbec prvý krát, čo vyslovil jeho meno. Keď sa tak stalo, aj on sám sa zatváril zaskočene. Zámerne sa používaniu mena podozrivého vyhýbal. Bol to jeden z jeho psychologických trikov, ktoré pri vyšetrovaniach používal. Takýmto spôsobom dával podozrivému pocit anonymity, dojem, že vyšetrovateľ berie prípad len ako rutinnú povinnosť a koniec koncov aj pocit istého opovrhnutia.

Pokračoval : „Tieto odpovede ma však neuspokojujú. Vrátim sa k počiatku vašej dnešnej výpovede. Spomínali ste, že riaditeľ a väčšinový majiteľ Choice INC. pracovali v nejakej zaujímavej oblasti. Skúste mi to prosím zopakovať a osviežiť aj prepojenie s Jochenom Mayerom.."

Félix nerozumel tomu, prečo sa ho vyšetrovatelia pýtajú na pre prípad nepodstatné záležitosti, no neodvážil sa inšpektora napomínať. Navyše nevidel dôvod, prečo niečo zakrývať. Nevedel o žiadnej svojej chybe. „Zrejme chcete detailnejšie spoznať pozadie projektu. Asi prechovávate podozrenie, že ide o nejakú imaginárnu, či podozrivú skupinu ľudí. S podobnými kriminalizačnými predsudkami som sa už stretol." Vyšetrovatelia dali svojim pohľadom Félixovi najavo, že ich jeho domnienky nezaujímajú.

Len si povzdychol a pokračoval. „Budem na to odpovedať, čo najpresnejšie a najobsiahlejšie. Mohol by som na to „kašľať", no chcem vyvrátiť vaše pochybnosti. Do úvahy však musíte brať to, čo som už povedal. O projekte som dlho nič nevedel, o jeho vzniku mám len strohé informácie a ľudí stojacich za vznikom Choice INC., či ich aktivity poznám len zo skúseností, v ktorých som sa s nimi počas môjho pôsobenia na iných pozíciách stretol." Gaspar Dinis sa opäť zatváril znudene.

„Začnem teda väčšinovým majiteľom Choice INC. - Johnym MacGueedym. Spoznal som ho v čase, kedy som pracoval ako nezávislý inšpektor pre ľudské práva. Nezávislý znamená, že som sa svojim posudzovaním nezodpovedal nikomu, nepracoval som pre žiadnu inštitúciu. Ak niekto dal na moje dobré renomé, zavolal si ma. Rešpektovalo ma niekoľko národov a organizácií. Medzi nimi napríklad aj dinosaurie OSN."

„Na vaše sebachvály teraz nie sme zvedaví. Vás a vašu minulosť si preklepnem neskôr. Prosím pokračujte už len tým čo viete o zakladateľoch spoločnosti," napomenul Félixa vyšetrovateľ.

Félix pokračoval : „Ako inšpektor som mal ísť vyšetrovať údajné previnenia voči ľudským právam v Somálsku. Počas jednej z množstva občianskych vojen tam svoje sily poslalo aj OSN. To však robilo to čo má v poslednom období vo zvyku - na misie si prizýva rôzne pridružené a spriatelené organizácie, hnutia, alebo polo ozbrojené jednotky. V Somálsku tam bola aj skupina vedená Johnym MacGueedym. Tento škótsky podnikateľ bol známy tým, že si popularitu svojej finančníckej spoločnosti zvyšoval rôznymi charitatívnymi akciami. Neskôr sa zoznámil s ľuďmi z OSN a prišiel na to, že sa pri spolupráci s nimi dokáže vykumulovať okrem dobrého mena aj dobrý zárobok. Začal s organizáciou spolupracovať a vytvoril akúsi vlastnú zdravotnícko - militantnú skupinu. Peniaze, ktoré natlačil do toho, aby u politikov vyloboval potrebné povolenia potom potreboval rýchlo zúročiť. Keďže jeho skupina pomáhala na misiách najmä so zdravotníckou podporou, údajne sa zameral na obchodovanie s liečivami určenými miestnemu ťažko sužovanému obyvateľstvu. Často vraj nechával ťažko chorých ľudí bez pomoci a pri akomkoľvek prejave nesúhlasu neváhal proti nespokojnému „domorodcovi" použiť svoje ozbrojené zložky. Do tábora som prišiel inkognito, ako začínajúci lekár. Netrvalo dlho a oboznámil som sa s praktikami môjho vtedajšieho „šéfaˇ. Johny MacG, ako ho všetci členovia jednotky volali razil už vtedy filozofiu, že treba pomáhať tomu, kto to potrebuje. Beznádejným prípadom nechával voľný priebeh a lieky radšej používal na mladšom obyvateľstve s väčšou šancou prežiť. Tento názor sa mi páčil. Podľa mňa bolo už vtedy evidentné, že tým zachráni stovky ľudí. Keďže sa to však nezhodovalo s morálnymi kódexami spoločnosti, ktorá si ma najala, musel som ho v zápisnici nahlásiť. Podzrivá bola aj úspešnosť starostlivosti, ktorú ponúkal. Tým, že sa zameriaval na chorých a ranených s väčšími šancami na prežitie sa však vysoká úspešnosť oproti iným podobným jednotkám potvrdila. Podozrenia hovoriace o zneužívaní vojenskej sily sa v tomto prípade nepotvrdili.,"

„A to Vám pri zakladaní Choice INC. neprekážalo, že ste sa pripojili k projektu muža, ktorý bol v minulosti niekoľko krát vyšetrovaný z rôznych porušení smerníc OSN ? Kvôli zneužitiu kompetencií, ktoré získal od Červeného kríža mu pred siedmimi rokmi dokonca reálne hrozil pobyt za mrežami," prekvapujúco sa tento krát spýtal druhý vyšetrovateľ.

„Nie nevadilo. V čase, keď som jeho aktivity vyšetroval bol bežným podnikavcom, ktorý prekročil hranice o ktorých nevedel, že existujú. S takými som sa počas práce inšpektora ľudských práv stretal niekoľkokrát ročne. Okrem toho ma jeho myšlienky celkom oslovili. Hoci dával prednosť racionálnemu zmýšľaniu, nezavrhoval ani možnosť existencie Boha. To ho odjakživa viedlo k systému slobodnej voľby ľudí, ale zároveň citlivého zváženia ich situácie. Nikdy veci nepodceňoval. Prišiel pri tom s novou, prevratnou formou riešenia beznádejných prípadov. Zmierňoval ľudské utrpenie, vedel sa vcítiť do ťažkých situácií. Sám som to videl počas nášho druhého stretnutia. Pracoval som na vedeckom projekte zo psychológie. On tam pôsobil ako vrchný lekársky dozor."

„Z veľkej ryby Johnyho MacG sa stal obyčajný lekár ? Ako to bolo možné ? Azda sa už rozhodol, že peniaze, ktoré zarobil na nepokojoch v cudzine už stačia na to, aby bol zabezpečený?," podrýval Dinis a jeho kolega sa uškrnul.

„V prvom rade, nebol len bežným lekárom. Hlavným lekárskym dozorom síl OSN sa nestal len tak hocikto. A keď vás tak veľmi zaujímajú peniaze, OSN pre svojich najdôležitejších pracovníkov pripravuje veľmi slušný odmenový systém. Záleží to aj od náročnosti misie. V Somálsku bol v tom čase najvážnejší konflikt na svete. Nemyslím si, že by boli platy veliteľov nejako podvyživené. Keď ste prekvapení z toho, že skončil s aktivitami, ktoré robil na vlastnú pesť, spôsobili to práve dôsledky vyvolané našim vyšetrovaním. Hoci boli všetky obvinenia vznesené voči jeho osobe stiahnuté, pokazili jeho renomé a OSN sa rozhodlo nedávať jeho projektu ďalšie misijné zákazky. Utrpel tak žiaľ na slepotu pravidiel, ktorými sa v tom čase riadilo a žiaľ do veľkej miery riadi dodnes OSN. Organizácia sa mu však revanšovala aspoň ponukou solídneho a čestného miesta v jej radoch."

„Dobre dobre. Vaše polemiky a hypotézy, ktorých by sa mimochodom muž vo vašej pozícii mal vyvarovať nás už nezaujímajú. Pohrali ste sa s nami dosť dlho a veľmi ste nás zdržali. Musíme už ísť," prekvapivo prebral iniciatívu do vlastných rúk Dinisov kolega a postavil sa. Podrývačsky ešte utrúsil zopár narážok na dobu čakania pred ohláseným vypočúvaním. Félix ostal trochu zaskočený a nedokázal patrične korenisto reagovať. Na prahu mu ešte Dinis vytkol, že sa za celý ten čas nespýtal na meno jeho kolegu. Nútene sa tak zoznámil s inšpektorom Valuyevom. Hoci väčšiu časť vypočúvania v pomyselnej bitke prehrávali, obaja inšpektori odišli z budovy s úškrnom na perách. Vedeli, že záverom vypočúvania Félixa rozhodili..

Mali pravdu. Félix z rozčúlenia vyvolaného hrubým správaním policajtov a svojimi nepatričnými reakciami vyfajčil na balkóne dve cigarety po sebe. Potom čo sa ako tak ukľudnil si sadol k stolu, na ktorom mal od rána nakopené spisy k prípadu Holler, ktoré mu medzičasom nachystala sekretárka. Bolo už popoludnie, navyše sa po rozhovore s políciou cítil nesvoj. Rozhodol sa, že do tohto prípadu pôjde až s chladnou hlavou. Uvedomil si, že v návale povinností zabudol aj na prípad Komratovcov, ktorý plánoval rozbehnúť už pred dvomi dňami. „Kvôli policajnému debilizmu teraz odsúvam prácu. Neviem čo je dôležitejšie. Či ich hry, alebo utrpenie klientov," rozhorčene zašomral. Po chvíľke masírovania spánkov zdvihol telefón a nadiktoval sekretárke zoznam vecí, ktoré mu má na najbližšie dni vybaviť. Bol štvrtok a ďalšie policajné vyšetrovanie ho čakalo až v utorok. Mal teda štyri dni na to, aby s jasnou mysľou posunul dva najzložitejšie prípady posledných mesiacov dopredu.. Po tom, čo zo seba zložil ťarchu časového tlaku na sekretárku z kancelárie rýchlym krokom odišiel. Nasmeroval si to do herne a neskôr reštaurácie, kde spolu s kamarátmi, ktorých dlho nevidel strávil pri poháriku zvyšok dňa.