čierna

aby si si rozlepil začmudenú slinu v očiach. obzrel sa nazad a, samozrejme, slepo nevidel deväťstoštyridsaťsedem dní mojej vzdušnej priadze. tretina z nich sa trhajúc o mňa obmotala. a drží.
útechu som si teda našla v bielej stene nado mnou. a v čiernej diere plachty, ktorú si cigaretou prepálil. žmolím sa v tvojich rukách, keď si ich hrdo vkladáš do vačku na nohaviciach. žmolím sa i v páperových písmenách, ktoré sa ti nepriamo klaňali na prahu predo dvermi bytu na štvrtom. dúfajúc, že ma budeš vedieť prečítať. márne.  už sa len prikrývam dekou, ktorá nás kedysi objímala. natrvalo v nej ostala potuchnutá vôňa internátnych nocí. či sa už nezbavím slabosti skákať do tej starej známej veľkej mláky..

 

 

nechoď domov.
nechoď preč.
len stoj.   

vedľa mňa.

nikdy, nikdy, nikdy, nikdy,

nikdy, nikdy, nikdy,

nikdy ma neopusť.

 

 

 

 

z plných pľúc mlčím.
a nedávam si už na výber.